Slovné druhy sú triedy slov, vymedzené na základe úplnosti lexikálneho a gramatického významu. Majú rovnaké všeobecné využitie v stavbe vety. Zaradenie slov do slovných druhov sa uskutočňuje na základe syntaktických, morfologických a sémantických kritérií. V slovenčine existuje desať slovných druhov:
1. podstatné mená,
2. prídavné mená,
3. zámená,
4. číslovky,
5. slovesá,
6. príslovky,
7. predložky,
8. spojky,
9. častice,
10. citoslovcia.
Na základe významového (lexikálneho) hľadiska rozlišujeme plnovýznamové (autosémantické) slovné druhy a neplnovýznamové (synsémantické) slovné druhy.
Plnovýznamové slovné druhy
Plnovýznamové slovné druhy – majú lexikálny aj gramatický význam, a teda majú úplný význam. Napr. slovo psovi je podstatné meno, mužského rodu, životné, v datíve singuláru a má vetnočlenskú platnosť (vo vete funguje ako vetný člen, napr. Kúpil som hračku nášmu psovi – slovo psovi je v tejto vete predmet).
Lexikálny význam plnovýznamových slovných druhov dokážeme určiť aj keď stoja osamote, nemusia byť súčasťou vety, napr. pes, otcovi, mame, modrá, zlý, sedieť, spať…
Medzi plnovýznamové slovné druhy patria: podstatné mená, prídavné mená, zámená, číslovky, slovesá a príslovky.
Neplnovýznamové slovné druhy
Neplnovýznamové slovné druhy –nemajú lexikálny význam, resp. ich lexikálny význam sa dá určiť len keď sú v spojení s plnovýznamovým slovom, napr. význam slov a, i, aj, nech, pred; nedokážeme určiť, keď stoja osamote.
Do tejto skupiny zaraďujeme:
- predložky – spolu s pádovou príponou podstatného mena vyjadrujú rôzne vzťahy (napr. miestne, časové, príčinné ap.), napr.
- miestny vzťah (na stole), príčinný vzťah (nevidí pre tmu),
- spojky – spájajú slová alebo vety do vyšších jednotiek a spravidla vyjadrujú aj syntaktické vzťahy medzi nimi, napr.
- zlučovací vzťah – (brat i sestra); vylučovací vzťah (buď brat, alebo sestra); odporovací vzťah (nie brat, ale sestra),
- častice – vyjadrujú postoj hovoriaceho, napr.
- istotu (určite sa vráti), pravdepodobnosť, neistotu (hádam sa vráti),
- citoslovcia – vyjadrujú city (ach!), vôľu (šic!) alebo napodobňujú zvuky (bác).
Na základe morfologického hľadiska rozlišujeme:
- ohybné slovné druhy – majú gramatické kategórie, dokážeme ich skloňovať, ohýbať – podstatné mená, prídavné mená, zámená, číslovky. Medzi ohybné slovné druhy patria aj slovesá, ktoré sa časujú.
- Neohybné slovné druhy – nemajú gramatické kategórie, nemenia svoj tvar, neohýbajú sa. Patria sem všetky neplnovýznamové slovné druhy (predložky, spojky, častice, citoslovcia) a príslovky.
Poznámka. Napriek tomu, že niektoré slová spadajú do kategórie ohybných slovných druhov, sú nesklonné, napr.
- neohybné podstatné mená, napr. atašé, interview, aranžmán, kupé, alibi, kivi,
- neohybné prídavné mená, napr. kaki, grogy,
- neohybné zámená, napr. jeho, jej, ich,
- neohybné číslovky, napr. mnoho, dvoje, pol.
Vetnočlenská platnosť
Na základe syntaktického hľadiska rozlišujeme:
Slovné druhy s vetnočlenskou platnosťou (autosyntagmatické) – fungujú ako vetné členy, napr. podmet, prísudok ap. Patrie sem všetky plnovýznamové slovné druhy: podstatné mená, prídavné mená, zámená, číslovky, slovesá a príslovky.
Slovné druhy bez vetnočlenskej platnosti (synsyntagmatické) – neplnia funkciu vetných členov. Do tejto skupiny zaraďujeme neplnovýznamové slovné druhy: predložky, spojky, častice a citoslovcia. Napr. vo vete: Ona sedí na stoličke. sú 3 vetné členy. Predložka na nie je vetným členom.
Poznámka. Citoslocia však môžu vo vete zastupovať niektoré slovné druhy, napr.
Sloveso vo funkcii prísudku: A tanier bác na zem.
Podstatné meno vo funkcii podmetu: Radostné hurá sa ozývalo triedou.
Prídavné meno vo funkcii prísudku: Vonku huj a doma fuj. = Vonku vyparádená a doma zašpinená!
Slovnodruhový prechod
V slovenčine dokážeme každé jedno slovo zaradiť aspoň do jedného slovného druhu. Vyskytujú sa však slová, ktoré môžeme zaradiť do dvoch alebo troch slovných druhov. V takomto prípade dochádza k prechodu slova do iného slovného druhu – tento jav nazýva slovnodruhový prechod – konverzia. Slovné druhy musíme určovať vždy na základe funkcie, ktorú vo vete vykonávajú. Napr.
- slovo modrý
- Modrý sveter. – prídavné meno
- Modrý vyhral celý turnaj. – podst. meno (športovec oblečený v modrom drese)
- slovo okolo
- Išli okolo múzea. – predložka
- Tento kabát stál okolo päťdesiat eur. – častica
- Utekal okolo. – príslovka
Zdroje
- Caltíková, M. Slovenský jazyk a literatúra. Nitra: ENIGMA PUBLISHING, 2019. ISBN 978-80-8133-080-3.
- Caltíková, M. – Lábaj, Ľ – Lauková, Z. – Polakovičová, A. – Štarková, Ľ. Slovenský jazyk pre stredné školy 1. Bratislava: Orbis Pictus Istropolitana, 2019. ISBN 978-80-8120-685-6.
- Papuga, J. Kompendium slovenčiny. Bratislava, 2019. ISBN 978-80-971287-5-3.
Kategórie: Slovenčina | Morfológia
