Spojky (konjunkcie)

Spojky sú neplnovýznamové a neohybné slovné druhy, ktoré vytvárajú spojenia medzi jazykovými jednotkami (vetnými členmi a vetami). Spájajú jazykové jednotky (majú spájaciu funkciu) a vyjadrujú syntagmatické vzťahy medzi nimi. Nemajú vetnočlenskú platnosť – vo vete nie sú vetnými členmi.
Podľa funkcie a vzťahov, ktoré vyjadrujú, ich delíme na:

  • Priraďovacie (parataktické)
  • Podraďovacie (hypotaktické)
Obsah
  1. Priraďovacie (parataktické) spojky
  2. Podraďovacie (hypotaktické) spojky
  3. Z pravopisu spojok
  4. Zdroje

Priraďovacie (parataktické) spojky

Spájajú slová a vety, ktoré sú gramaticky rovnocenné a môžu existovať samostatne.
Rozdeľujú sa na:

  • Zlučovacie – spájajú rovnocenné vetné členy, sú:
    • jednočlenné: a, i, aj, ako aj, ako i, ani, ako…
    • opakovacie: i – i, aj – aj, ani – ani…
    • dvojčlenné: tak – ako aj, tak – ako, tak – ako ani…
  • Stupňovacie – stupňujú intenzitu spájaných výrazov
    • jednočlenné: ba, aj, i, ani, ba aj, ba ani, a ani, ba dokonca…
    • dvojčlenné: nielen – ale, nielen – ale aj, nielenže – ale aj…
  • Odporovacie – spájajú vetné členy, ktoré si protirečia; jeden vetný člen popiera význam druhého
    • jednočlenné: ale, no, lež, lenže, leda, leda že, iba že, avšak, predsa, jednako…
    • dvojčlenné: síce – ale, síce – lenže…
  • Vylučovacie – vylučujú obsah dvoch javov
    • jednočlenné: alebo, buď, buďto, či, a či…
    • opakované alebo dvojčlenné: alebo – alebo, buď – alebo, buď – buď…

Okrem základných priraďovacích spojok (zlučovacie, stupňovacie, odporovacie, vylučovacie) poznáme aj spojky:

  • príčinné (vysvetľovacie)
    • však, lebo, teda, lebo veď, totiž, beztoho, beztak…
      • Išiel spať, veď bol veľmi unavený.
  • Dôsledkové
    • nuž, preto, a preto, ani tak, aj tak…
      • Meškal, nuž začali bez neho.
  • prípustkové (prípustkovú parataktickú spojku nemáme)
    • v prípustkovom parataktickom vzťahu sa používajú najčastejšie spojky a, hoci, síce…
      • Neprišli včas, hoci sa veľmi ponáhlali.

Podraďovacie (hypotaktické) spojky

Spájajú významovo a syntakticky nerovnocenné vety do podraďovacieho súvetia (hlavná veta + vedľajšia veta). Vyjadrujú vzťah, závislosť medzi vetami. Hlavná veta je bez vedľajšej vety obsahovo neúplná. Vedľajšia veta je závislá na hlavnej vete – samostatne nemôže existovať. Pred podraďovacími spojkami spravidla píšeme čiarku.

Podľa významov, v ktorých spájajú vety, ich delíme na:

  • časové keď, kým, až čo, zatiaľ čo, medzitým čo, skôr ako, len čo…
    • Pomôžem ti, len čo doumývam riad.
    • Skôr ako to začneš skladať, pozri si návod.
    • Keď sme prišli domov, boli sme veľmi unavený.
  • príčinnélebo, pretože, keďže…
    • Neverím ti, keďže mi stále klameš.
    • Prehral si, pretože si sa nesnažil.
  • Podmienkové ak, keď, keby, nech, aby, pokiaľ…
    • Ak poupratuješ, pôjdeme na zmrzlinu.
    • Keď vyhrám v lotérii, odídem z Európy.
    • Pokiaľ sa nebudete snažiť, pokrok neuvidíte.
  • Účelové aby, žeby, že, nech by…
    • Pomohli mu, aby si sa necítili previnilo.
    • Kúpili mu nový telefón, aby ho potešili.
    • Obleč sa poriadne, nech ti nie je zima.
  • Prípustkové hoci, hoc, bár, trebárs, akokoľvek, čopriam, miesto aby, napriek tomu, že…
    • Hoci sa mu nedarilo, dosiahol najvyšší počet bodov.
    • Napriek tomu, že mal najpomalšie auto, tie preteky vyhral.
  • Účinkové až, že, aby, čo
    • Tešili sme sa tak, že sme to takmer nevydržali.
    • Bol taký chorý, až nevedel chodiť.
  • spôsobové ako, s tým – že, bez toho – aby, bez toho – že…
    • Skús jazdiť bez toho, že by si si pomáhal rukami.
  • zreteľovéako, čo, pokiaľ, nakoľko, vzhľadom na to – že
    • Pokiaľ si dobre spomínam, tento herec v tom filme nehral.
    • Nakoľko sa pamätám, nikto sa pri tej nehode nezranil.

Primárna funkcia spojok je spájacia, čiže vzťažná. Okrem spojok spájajú slová a vety aj spájacie výrazy (vzťažné slová). Takéto výrazy sa odlišujú od spojok tým, že majú spájaciu funkciu len sekundárne, druhotne. Ich primárna funkcia je teda iná. Patria sem najmä:

  • opytovacie zámená: aký, ktorý, kto, čo, čí, koľký ap.
  • niektoré príslovky: nakoľko, skadiaľ, najskôr…
    • Ktorý sa ti páči? – Zámeno
    • To je muž, ktorý prežil pád lietadla. – Spájací výraz

Z pravopisu spojok

  • Ak sú spojky a, i, aj, ani, alebo, či použité v zlučovacom význame – čiarku za nimi nepíšeme:
    • Medailu získal Peter aj Pavol.
    • Včera snežilo a mrholilo celý deň.
    • Ak sú tieto spojky v inom význame – čiarku môžeme písať:
      • Strieľali po ňom a netrafili. = zlučovací význam
      • Strieľali po ňom, a netrafili. = odporovací význam
    • V prípade, že sa tieto spojky vo vete opakujú, čiarku píšeme pred druhou spojkou
      • Či to napíšem v sobotu, či v priebehu týždňa.
      • Alebo to odovzdáš v utorok, alebo vo štvrtok.
      • Vstávam o siedmej štyri dni v týždni: pondelok i utorok, i stredu, i štvrtok.
  • S výnimkou priraďovacích spojok a, i, aj, ani, alebo, či,čiarku píšeme:
    • Snažil sa, no nestačilo to.
    • Bude mrznúť, ale len dva dni.
    • Nielenže kričal, ale aj rozhadzoval rukami.
  • Pred podraďovacími spojkami (že, keď, pretože, keby…) píšeme čiarku:
    • Zavolaj mi, keď prídeš domov.
    • Ukázalo sa, že ťa oklamal.
  • Pred vzťažnými slovami (kto, ako, aký, ktorý, koľký…) píšeme čiarku:
    • Nevedel, ako vypočítať príklad.
    • Prišiel muž, ktorého som stretol dnes ráno.

Zdroje

  1. Caltíková, M. Slovenský jazyk a literatúra. Nitra: ENIGMA PUBLISHING, 2019. ISBN 978-80-8133-080-3.
  2. Caltíková, M. – Lábaj, Ľ – Lauková, Z. – Polakovičová, A. – Štarková, Ľ. Slovenský jazyk pre stredné školy 2. Bratislava: Orbis Pictus Istropolitana, 2019. ISBN 978-80-8120-719-8.
  3. Kolektív autorov. Gramatika súčasnej slovenčiny. Bratislava: Lingea, 2016. ISBN 978-80-8145-117-1.
  4. Kolektív autorov. Morfológia slovenského jazyka. Bratislava: Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1966.
  5. Papuga, J. Kompendium slovenčiny. Bratislava, 2019. ISBN 978-80-971287-5-3.

Kategórie: Slovenčina | Morfológia

Podobné článkyViac článkov od autora