Slovo je základná stavebná jazyková jednotka pozostávajúca z jednej alebo viacerých morfém (písmen). Ide o základný prostriedok jazykovej komunikácie. Má ustálenú grafickú aj zvukovú formu, (napr. s-k-a-l-a, je vždy skala a nie slaka, vyslovuje sa [skala] a nie [zgala], má ustálený význam – skala – súvislý kamenný masív, bralo; kameň).
Slovo má lexikálny a gramatický význam.
Lexikálny význam – obsah slova.
Gramatický význam – gramatické kategórie slova.
Slovo je významný prostriedok komunikácie. Pomocou slova môžeme pomenovať, označiť predmety z reálneho sveta, ale aj rôzne abstraktné veci. Ak pri komunikácii spomenieme slovo škola a druhý komunikant hovorí tým istým jazykom, porozumie nášmu pomenovaniu a vie, že hovoríme o vzdelávacej a výchovnej inštitúcii.
Slovo v komunikácii zastupuje predmety, činnosti, deje, a preto je jazykovým znakom. Jednotlivé slová a konkrétne pomenovania, tak ako ich poznáme dnes, sa formovali po dlhé stáročia v procese vývinu jazyka.
Každé slovo je charakterizované významovou stránkou a zvukovou podobou slova. Náuka o slove a slovnej zásobe sa nazýva lexikológia (z gr. lexis – slovo, logos – reč, učenie).
Zvuková podoba slova
Slovo: zviera
jednoslovné pomenovanie: zviera
viacslovné pomenovania:
– združené pomenovanie: domáce zviera, jak divý,
– frazeologizmus: streliť capa (povedať nezmysel, hlúposť).
Slovo zviera je zložené zo šiestich písmen usporiadaných podľa určitého nemenného poradia. Ak by sme zmenili pozíciu niektorého písmena, dostaneme úplne iný jazykový znak, napr. zveira. Takýto výraz v slovenčine neexistuje, pretože nič nepomenúva ani neoznačuje, a preto nie je slovom. Rovnako, ak zvolíme nesprávnu výslovnosť, napr. po nemecky zviera [cvíra], slovo stratí svoj význam, pretože v slovenčine tento výraz neexistuje.
Ale ak slovo zviera vyslovíme správne [zvjera], ten, kto hovorí slovenským jazykom, vie, že hovoríme o podst. mene označujúcom živočícha alebo o slovese zvierať v 3. os. sg.
Významová stránka a zvuková podoba slova vytvárajú celok. Preto nesmieme pri žiadnom slove zabúdať ani na jednu z nich.
Zvukovú podobu si zachovávajú aj viacslovné pomenovania. Tvoria jednu jazykovú jednotku, ktorú môžeme premiestniť len ako celok, napr. povieme pravidlá slovenského pravopisu, nie slovenského pravidlá pravopisu. Takisto aj vo vete môžeme premiestňovať určitú jazykovú jednotku len ako celok: Futbalisti klubu ŠK Slovan Bratislava odcestovali na zápas. Na zápas odcestovali futbalisti klubu ŠK Slovan Bratislava.
Napriek tomu, že každé slovo má svoju presnú kodifikovanú výslovnosť, je výskyt odchýlok úplne bežný a môžeme sa s ním stretnúť prakticky každý deň (napr. rozhovor v MHD, v obchode…). Nesprávna výslovnosť je často spôsobená vplyvom nárečí (používatelia jazyka pochádzajúci z určitých geografických oblastí majú charakteristické vyjadrovanie) alebo sociálnej skupiny (žargón, slang…). Ak sú odchýlky mierne, napr. lopta [lobda], päta [pata], dokážeme slovo identifikovať. Ak je výslovnosť príliš vzdialená od kodifikovanej formy, prijímateľ nemusí slovo správne pochopiť a môžu vznikať nedorozumenia.
Lexikálny význam slova
Lexikálny význam predstavuje obsah slova. Je to pomenovanie, označenie osôb, zvierat, vecí, dejov, činností, stavov, v podstate čohokoľvek, čo určité slovo pomenúva.
Lexikálny význam závisí aj od kontextu, od situácie, v ktorej slovo používame, od funkcie, ktorú plní vo vete ap., napr.
Slovenská koruna bola oficiálnym platidlom Slovenskej republiky pred zavedením eura.
Jedným z korunovačných klenotov je aj kráľovská koruna.
Koruna tohto stromu je bohato rozvetvená.
Slovo pes označuje všetky druhy domestikovaných cicavcov patriacich do čeľade Canidae (psovité). Človek sa stretával s týmito živočíchmi, poznával ich, pozoroval a vytvoril si vo svojej mysli predstavu psa – vytvoril si pojem. Pojem je základná myšlienková predstava spoločná pre všetkých ľudí, ktorú si vytvoríme na základe rovnakých skúsenosti, javov, bez ohľadu na reč, ktorou hovoríme. To znamená, že predstavu psa majú vo svojej mysli Slováci, Nemci, Angličania, Francúzi atď.
Pojem vzniká zovšeobecnením určitých podstatných vlastností predmetov (živočíchy tej istej čeľade), ktoré sme odpozorovali v realite a následne im priradili jednotiaci zmysel odlišujúci ich od všetkého ostatného.
Napr. vlastné meno Pajštún pomenúva jeden jediný predmet (zrúcaninu hradu nachádzajúcu sa pri obci Borinka), preto sa v našej mysli nevytvorila všeobecná predstava pojmu Pajštún, ktorá by označovala akúkoľvek zrúcaninu hradu.
Základné vzťahy medzi objektívnou realitou – objektom, myšlienkovou oblasťou – pojmom a jazykovou oblasťou – slovom znázorňuje semántický trojuholník.
Veda zaoberajúca sa významom jazykových jednotiek sa nazýva sémantika.
Hoci máme o určitom slove/pomenovaní vytvorenú istú všeobecnú predstavu, nie každý pochopí jeho lexikálny význam rovnako, a to aj v prípade, že ide o príslušníkov jedného národa, napr. inak slovu porozumie dieťa, dospelý alebo vzdelaný odborník.
Ak spomenieme v bežnej komunikácii slovo lev, každý si predstaví veľkú mačkovitú šelmu, ale pre odborníka v určitej oblasti ide o vedecký pojem, ktorý môže mať viacero významových príznakov, napr. zoológ vie, že je to cicavec z čeľade mačkovitých, najväčší africký mäsožravec, druhá najväčšia mačkovitá šelma na svete. Astrofyzik si môže predstaviť súhvezdie Lev, ktorým prechádza časť ekliptiky. Vedci/odborníci tieto informácie nadobudli prostredníctvom svojho vzdelania a vedeckej práce, predstavuje to pre nich odborné slovo/termín.
Slovo môže mať aj iný, odvodený alebo prenesený význam, napr. Lev = silný, udatný človek (napr. Bojoval ako lev.)
To, ako jednotlivé slová pochopíme, závisí od viacerých faktorov, napr. prostredie, v ktorom sa nachádzame (napr. pracovné prostredie), miesto, kde žijeme (napr. kultúra), ale aj stereotypný výskyt slova v určitom význame, napr. slovo vulkán (sopka) v bežnej komunikácii nebude znamenať to, čo v rímskej mytológii (Vulkán – boh ohňa).
Rozsah a obsah významu slova
Rozsah významu slova predstavuje množstvo predmetov, ktoré sa vyznačujú určitými stanovenými vlastnosťami. Je to počet predmetov, na ktorý sa vzťahuje určité pomenovanie. Keď jedno slovo označuje veľký počet predmetov obsahujúcich tie isté stanovené znaky alebo vlastnosti, rozsah významu slova je veľmi veľký. Napr. rozsah významu slova pes je podstatne väčší ako rozsah slova vlčiak. Slovo pes pomenúva všetky psie plemená (jazvečík, čivava, boxer…), ale slovo vlčiak označuje len určité plemená psov.
Obsah významu slova vyjadruje počet významných vlastností a čŕt, ktoré sú príznačné pre určitý pojem (slovo, slovné spojenie, frazeologizmy, značky, skratky…). Napr. slovo vlčiak má rozsiahly obsah významu, vieme, že ide o psa väčších rozmerov, vzhľadom pripomínajúceho vlka, má typické žltosivé sfarbenie atď. Vlčiaka vieme odlíšiť od rotvajlera alebo pudlíka, pretože má odlišné významové vlastnosti. Preto, ak nám niekto povie, že má doma vlčiaka, vieme, o akého psa ide.
Ak nám však niekto prikáže vytvoriť nákres psa, museli by sme zistiť, akého psa máme nakresliť, či ide o väčšie alebo menšie plemeno, aké sfarbenie má mať daný pes ap.
Platí, že čím má slovo väčší rozsah, tým má menší obsah – tým menej charakteristických významových vlastností obsahuje.
| najväčší rozsah | Najmenší obsah |
| zviera | organizmus z ríše živočíchy (Animalia) |
| pes | organizmus z ríše živočíchy (Animalia) živočích z triedy cicavce (Mammalia) cicavec z čeľade psovité (Canidae) |
| sibírsky husky | organizmus z ríše živočíchy (Animalia) živočích z triedy cicavce (Mammalia) cicavec z čeľade psovité (Canidae) priateľský pes strednej veľkosti, so stredne dlhou srsťou |
| Najmenší rozsah | Najväčší obsah |
Jazyk je dynamický systém, ktorý sa neustále vyvíja, čo so sebou prináša rôzne zmeny. Rovnako sa vyvíjal aj lexikálny význam slov, pričom dochádzalo k jeho úpravám. Lexikálny význam sa môže napr.
1. sužovať – napr. palec – kedysi, a v niektorých nárečiach doteraz (or., lipt., szvol., gem…), akýkoľvek prst – teraz najhrubší prst ruky alebo nohy.
2. rozširovať – napr. plejáda – slovo pôvodne označujúce skupiny umelcov alebo iných významných ľudí, dnes slovo označujúce skupinu rôznorodých osôb, vecí vôbec (napr. hviezd).
3. prenášať – napr. zmija – had, ale: Nejaká zmija mi ukradla telefón! – zmija = zlý človek.
Gramatický význam slova
Slovo je základná formálna jazyková jednotka, ktorá má okrem lexikálneho významu aj gramatický význam. Gramatický význam slova sa prejavuje v gramatických kategóriách (rod, číslo, pád, vzor, čas…).
Ak má slovo lexikálny aj gramatický význam, hovoríme o slove s úplným významom.
Každé slovo má svoj základný tvar. V spojení s ostatnými slovami sa vytvárajú rôzne spojenia, v ktorých sa slová nachádzajú aj v inom ako základnom tvare. Vzťahy s ostatnými slovami sa vyjadrujú gramatickými príponami, napr. Pán- 0, s pán-om, pán-ovi ap.
Zatiaľ čo lexikálny význam sa viaže na jedno konkrétne slovo alebo výraz, gramatický význam sa vzťahuje vždy na rovnakú kategóriu slov (napr. slovné druhy – príd. m., slovesá…). Nazývajú sa gramatické kategórie alebo kategoriálne významy.
Gramatické kategórie poznáme:
- menné – rod, číslo, pád – podstatné mená, prídavné mená, zámená, číslovky,
- slovesné – osoba, číslo, čas, spôsob, vid, slovesný rod – slovesá.
Zdroje
- Caltíková, M. Slovenský jazyk a literatúra. Nitra: ENIGMA PUBLISHING, 2019. ISBN 978-80-8133-080-3.
- Caltíková, M. – Lábaj, Ľ – Lauková, Z. – Polakovičová, A. – Štarková, Ľ. Slovenský jazyk pre stredné školy 1. Bratislava: Orbis Pictus Istropolitana, 2019. ISBN 978-80-8120-685-6.
- Papuga, J. Kompendium slovenčiny. Bratislava, 2019. ISBN 978-80-971287-5-3.
Kategórie: Slovenčina | Lexikológia
