Naturalizmus (z lat. natura – príroda) je filozofický a literárny smer, ktorý vznikol vo Francúzsku v druhej polovici 19. storočia. Vznikol pod vplyvom pozitivistickej filozofie a ako samostatný umelecký smer sa vyčlenil z realizmu. Prevláda v ňom snaha o čo najobjektívnejšie, až vedecké zachytenie skutočnosti. Zobrazuje realitu čo najvernejšie vrátane všetkých jej negatívnych stránok (choroby, zranenia, násilie, sex, prostitúcia, chudoba, korupcia, predsudky).
Znaky naturalizmu
Snaha o vedecký obraz skutočnosti, pracovné postupy vedca. Autor je poctivý, snaží sa o maximálnu objektivitu. Jeho práca je založená na logických postupoch a faktoch, na základe ktorých zobrazuje javy také, aké sú v skutočnosti. Preto veľmi dôležitú úlohu zohráva pozorovanie, štúdium určitého prostredia alebo človeka.
Objektívne zachytenie skutočnosti – nezaujatý postoj autora. Autor je v pozícii nezaujatého pozorovateľa, nehodnotí fakty, iba ich konštatuje. Objektívnosť sa snaží zachovať podrobnými opismi (pozorovanie, štúdium).
Autor by sa mal snažiť zobraziť skutočnosť čo najvernejšie, preto je podstatné, aby obmedzil svoju umeleckú fantáziu, ktorá nezodpovedá realite.
Sociálny a biologický determinizmus. Človek je chápaný ako súčasť prírodného sveta, to znamená, že je determinovaný – osud postavy v naturalistických dielach je predurčený pôvodom, dedičnými znakmi, rasou, prostredím, v ktorom vyrastala. Údel človeka sa musí nevyhnutne naplniť.
Prevaha postáv a tém z prostredia nízkych sociálnych vrstiev. Autor sa snaží čo najpresnejšie spracovať obraz skutočnosti. Neskrášľuje realitu, ale zobrazuje reálny svet – taký, aký v skutočnosti je. Preto sa nebojí zobrazovať temné stránky života, to, čo je odpudzujúce, nevkusné alebo nepríjemné. V naturalistických dielach sú spracované aj tabuizované témy, napr. ľudská brutalita, skazenosť, prostitúcia ap.
Jedinečnosť postáv (orientácia na nepríjemné stránky a negatívne vlastnosti; absencia typizácie). Naturalistickí autori nevytvárajú typy, postavy sú jedinečné, neopakujúce sa v inom prostredí, iných podmienkach, okolnostiach či inej dobe. V tom sa naturalizmus odlišuje od kritického realizmu.
Človek ako súčasť prírodného sveta (podľa Jégého: „kráľ zverstva“).
Naturalistickí autori
Zakladateľom naturalizmu je francúzsky spisovateľ Émile Zola, ktorý ako prvý použil tento termín v literatúre. Pri písaní postupoval prísne vedecky, realitu sa snažil zobraziť autenticky a dokumentárne na základe faktov. Sústreďoval sa na čo najvernejšie zachytenie skutočnosti, pričom zachytával aj tie najdetailnejšie znaky sveta a človeka vrátane všetkých negatívnych stránok.
Z tvorby É. Z.: Brucho Paríža, Zabijak, Germinal, Ľudská beštia.
Zo slovenských autorov sú najvýznamnejšími predstaviteľmi tohto smeru Ladislav Nádaši Jégé (predovšetkým diela Adam Šangala a Cesta životom) a Gejza Vámoš (diela Atómy Boha, Editino očko, Jazdecká legenda, Odlomená haluz).
Z českých autorov patria medzi najvýraznejších naturalistov Karel Matěj Čapek-Chod a Josef Karel Šlejhar.
Zdroje
- Caltíková, M. Slovenský jazyk a literatúra. Nitra: ENIGMA PUBLISHING, 2019. ISBN 978-80-8133-080-3.
- Caltíková, M. Sprievodca dielami slovenskej a svetovej literatúry (výber C). Nitra: ENIGMA PUBLISHING, 2006, 2010. ISBN 80-85471-43-4.
- Kolektív autorov. Zmaturuj z literatúry 1. Bratislava: Pedagogické vydavateľstvo Didaktis, 2004. ISBN 80-89160-02-6.
- Kolektív autorov. Zmaturuj z literatúry 2. Brno: Vydavateľstvo Didaktis, 2010. ISBN 978-80-7358-159-6.
- Polakovičová, A. a kol. Literatúra III pre stredné školy. Bratislava: Orbis Pictus Istropolitana, 2018. ISBN 978-80-8120-773-0.
Kategórie: Literatúra
