Podstatné meno hanba je ženského rodu, skloňuje sa podľa vzoru žena a používa sa najmä vo význame „stav pohanenia, pocit zneuctenia, výraz odsúdenia“.
Spisovný výraz je len jeden – ten s písmenom N, teda hanba. Slovo hamba v slovenčine neexistuje. Napriek tomu ho však niektorí používatelia jazyka často používajú vo svojich písaných textoch.
Pochybnosti pri jeho písaní vznikajú najmä preto, lebo v slove hanba dochádza k asimilácii spoluhlásky n, ktorá sa vyslovuje ako m, keď za ňou stojí pernoperná (bilabiálna) spoluhláska b. Slovo hanba sa teda vyslovuje [hamba]. Píše sa však s písmenom n.
K podobnému javu dochádza aj v iných slovách, v ktorých sa pred pernopernými spoluhláskami p, b nachádza spoluhláska n, napr. bonboniéra [bomboňiéra], ženba [žemba], Perinbaba [perimbaba], Istanbul [istambul]
Pri pravopise slova hanba je dôležité brať do úvahy aj slovotvorné hľadisko. Toto slovo má totiž praslovanský pôvod a bolo odvodené od slovesa haniť, ktoré má v slovotvornom základe spoluhlásku n.
Pomôcka
Ak nevieme, ktorý tvar podstatného mena je správny, pomôžu nám slová haniť a nehanebník, v ktorých je prítomnosť písmena n dobre vnímateľná.
Príklady
- Len aby sme v hanbe nezostali!
- Dúfam, že si neurobí hanbu.
- Červená sa od hanby.
Zdroje
- Kačala, J. – Pisárčiková, M. – Považaj, M. Krátky slovník slovenského jazyka [online]. Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV, © 2003. Dostupné na: https://slovnik.juls.savba.sk/
- Králik, L. Stručný etymologický slovník slovenčiny. Bratislava: Veda, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 2015. ISBN 978-80-224-1493-7.
