Predložky sú neplnovýznamové neohybné slovné druhy, ktoré sa spájajú s podstatnými menami, prídavnými menami, zámenami a číslovkami. Vyjadrujú okolnostné, predmetové a prívlastkové vzťahy medzi slovami. Nemajú gramatické kategórie, nemajú vetnočlenskú platnosť a stojace samostatne sú bez významu.
Predložky môžeme triediť podľa viacerých kritérií.
Klasifikácia predložiek
Predložky podľa zvukovej podoby (slabičnosti)
- neslabičné
- s, z, v, k;
- slabičné
- nad, pod, od, pred, za.
Predložky podľa zloženia
- jednoduché
- s, z, v, pod, od;
- zložené
- popod, ponad, spoza.
Predložky podľa pôvodu
- prvotné (primárne)
- od, do, bez, cez, okrem, po;
- druhotné (sekundárne)
- vďaka, namiesto, pozdĺž.
Predložky podľa pádu, s ktorým sa spájajú
- S jedným pádom sa spájajú
- s G: bez, do, od, u, z, vopred, uprostred, podľa, vedľa, zhora, zdola, vyše, namiesto, ohľadne, zvonka, zvnútra, neďaleko, blízko;
- s D: k, proti, naproti, oproti, voči, kvôli, napriek, vzdor;
- s A: cez, pre;
- s L: pri, popri;
- s I: s, hore, dolu.
- S dvoma pádmi sa spájajú
- s A a I: nad, pod, pred, medzi;
- s A a L: na, o, po, v;
- s G a I: naprieč.
- S troma pádmi
- s G, A a I sa spája predložka za.
Predložky podľa etymologického hľadiska
Pôvodné (vlastné)
Všetky prvotné predložky s výnimkou predložiek medzi, okrem, proti, skrz.
Nepôvodné (nevlastné)
- jednoduché
- blízko, dolu, hore, kraj, miesto, mimo…
- odvodené
- kvôli, namiesto, navzdor, naprieč, neďaleko, doprostred, skraja, vrátane…
Môžeme ich deliť podľa slovného druhu, z ktorého vznikli. Rozlišujeme:
- predložky z podstatných mien
- stred, pozdĺž, miesto, kvôli…
- predložky z prísloviek
- blízko, mimo…
- predložky zo slovies
- začínajúc, končiac…
Môžu mať homonymnú podobu s inými slovnými druhmi, napr.
- Deti pobehovali okolo stromu. (predložka s genitívom)
- Okolo boli samé vysoké duby. (príslovka vo význame navôkol)
- Kabát stál okolo päťdesiat eur. (častica vyjadrujúca približnosť)
Predložky podľa pôvodu
Prvotné (primárne) predložky
Primárne predložky sú také, ktoré sa používajú len v predložkovej funkcii (nemajú funkciu iných slovných druhov). Majú najvšeobecnejší význam.
Prvotné predložky sa delia na:
- jednoduché
- bez, cez, do, s, z, v, za, medzi, na, nad, o, pre.
- zložené (sú zložené z jednoduchých predložiek)
- podvojné
- ponad, popod, popred, poza, popri, vopred, napred;
- potrojné
- spopred, sponad, spopod, spomedzi.
- podvojné
Druhotné (sekundárne) predložky
Sekundárne predložky vznikli z iných plnovýznamových slov alebo ich tvarov.
Ich úlohu môžu zastupovať:
- tvary podstatných mien
- vďaka, vzdor, ohľadom, vinou, koncom, v zmysle, v dôsledku, v záujme, v priebehu
- konštrukcie z tvarov podstatných mien a primárnych predložiek
- na rozdiel od, bez ohľadu na, vzhľadom na
- absolútne prechodníky slovies
- začínajúc, končiac, nevynímajúc
Vokalizácia predložiek
Predložka stojaca pred svojím základným slovom (podstatné meno, prídavné meno, zámeno, číslovka), vytvára s týmto slovom nielen syntaktickú, ale aj zvukovú jednotku. To znamená, že jednoslabičná predložka má s nasledujúcim slovom jeden spoločný hlavný prízvuk.
V slovenskom jazyku sa prirodzene po sebe nevyskytujú ťažko vysloviteľné hlásky. Preto niekedy dochádza k zmene hláskovej podoby niektorých predložiek v závislosti od znenia nasledujúceho slova.
Hovoríme o vokalizácii predložiek – k predložkám zakončeným na spoluhlásku sa pripája samohláska (vokál). K predložkám sa obyčajne pridáva samohláska o: so, vo, zo, nado, predo; len k predložke k sa pridáva samohláska u: ku.
K vokalizácii predložiek dochádza
- Ak prvotné predložky zakončené na spoluhlásku (s, z, v, k, bez, cez, nad, od, pod, pred) stoja pred tvarmi osobného zámena ja
- so mnou, zo mňa, vo mne, ku mne, bezo mňa, cezo mňa, nado mnou, odo mňa, podo mnou, predo mnou.
- Ak predložky s, z, v, k stoja pred slovami, ktoré sa začínajú na tú istú spoluhlásku (alebo na párovú spoluhlásku podľa znelosti), ktorá je v predložke
- so sestrou, zo zrkadla, vo výške, ku koňom
- Ak predložky s, z stoja pred slovami, ktoré sa začínajú na š, ž
- so ženou, zo žartu
- Ak predložky nad, od, pod, pred stoja pred tvarmi slov dvere, deň, dvor, dno
- nado dvermi, odo dňa, odo dvora… (popri nevokalizovaných podobách: nad dverami…)
Pozor. Vokalizované podoby predložiek bez, cez sa používajú iba v spojení s tvarmi osobného zámena ja. Ak stoja pred slovom, ktoré začína sykavkou, k vokalizácii nedochádza. Preto sú spojenia bezo zvyšku, bezo zmeny ap. nespisovné.
Časté chyby v používaní predložiek
správne | nesprávne |
po prvé | za prvé |
závislý, závisieť od niečoho | závislý, závisieť na niečom |
záležať na niečom | záležať od niečoho |
písať perom | písať s perom |
brať do úvahy | brať v úvahu |
z času na čas | čas od času |
chcieť od niekoho niečo | chcieť po niekom niečo |
ísť po niekoho | ísť pre niekoho |
vzhľadom na niečo | vzhľadom k niečomu |
otvorené okrem nedele | otvorené mimo nedeľu |
cez prázdniny | o prázdninách |
za odplatu | na oplátku |
tovar na odber | tovar k odberu |
o chvíľu | za chvíľu |
ísť do záhrady | ísť na záhradu |
Zdroje
- Caltíková, M. Slovenský jazyk a literatúra. Nitra: ENIGMA PUBLISHING, 2019. ISBN 978-80-8133-080-3.
- Caltíková, M. – Lábaj, Ľ – Lauková, Z. – Polakovičová, A. – Štarková, Ľ. Slovenský jazyk pre stredné školy 2. Bratislava: Orbis Pictus Istropolitana, 2019. ISBN 978-80-8120-719-8.
- Kolektív autorov. Gramatika súčasnej slovenčiny. Bratislava: Lingea, 2016. ISBN 978-80-8145-117-1.
- Kolektív autorov. Morfológia slovenského jazyka. Bratislava: Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1966.
- Papuga, J. Kompendium slovenčiny. Bratislava, 2019. ISBN 978-80-971287-5-3.
Kategórie: Slovenčina | Morfológia