Predložky (prepozície)

Predložky sú neplnovýznamové neohybné slovné druhy, ktoré sa spájajú s podstatnými menami, prídavnými menami, zámenami a číslovkami. Vyjadrujú okolnostné, predmetové a prívlastkové vzťahy medzi slovami. Nemajú gramatické kategórie, nemajú vetnočlenskú platnosť a stojace samostatne sú bez významu.
Predložky môžeme triediť podľa viacerých kritérií.

Klasifikácia predložiek

Predložky podľa zvukovej podoby (slabičnosti)

  • neslabičné
    • s, z, v, k;
  • slabičné
    • nad, pod, od, pred, za.

Predložky podľa zloženia

  • jednoduché
    • s, z, v, pod, od;
  • zložené
    • popod, ponad, spoza.

Predložky podľa pôvodu

  • prvotné (primárne)
    • od, do, bez, cez, okrem, po;
  • druhotné (sekundárne)
    • vďaka, namiesto, pozdĺž.

Predložky podľa pádu, s ktorým sa spájajú

  • S jedným pádom sa spájajú
    • s G: bez, do, od, u, z, vopred, uprostred, podľa, vedľa, zhora, zdola, vyše, namiesto, ohľadne, zvonka, zvnútra, neďaleko, blízko;
    • s D: k, proti, naproti, oproti, voči, kvôli, napriek, vzdor;
    • s A: cez, pre;
    • s L: pri, popri;
    • s I: s, hore, dolu.
  • S dvoma pádmi sa spájajú
    • s A a I: nad, pod, pred, medzi;
    • s A a L: na, o, po, v;
    • s G a I: naprieč.
  • S troma pádmi
    • s G, A a I sa spája predložka za.

Predložky podľa etymologického hľadiska

Pôvodné (vlastné)

Všetky prvotné predložky s výnimkou predložiek medzi, okrem, proti, skrz.

Nepôvodné (nevlastné)

  • jednoduché
    • blízko, dolu, hore, kraj, miesto, mimo…
  • odvodené
    • kvôli, namiesto, navzdor, naprieč, neďaleko, doprostred, skraja, vrátane…

Môžeme ich deliť podľa slovného druhu, z ktorého vznikli. Rozlišujeme:

  • predložky z podstatných mien
    • stred, pozdĺž, miesto, kvôli…
  • predložky z prísloviek
    • blízko, mimo…
  • predložky zo slovies
    • začínajúc, končiac…

Môžu mať homonymnú podobu s inými slovnými druhmi, napr.

  • Deti pobehovali okolo stromu. (predložka s genitívom)
  • Okolo boli samé vysoké duby. (príslovka vo význame navôkol)
  • Kabát stál okolo päťdesiat eur. (častica vyjadrujúca približnosť)

Predložky podľa pôvodu

Prvotné (primárne) predložky

Primárne predložky sú také, ktoré sa používajú len v predložkovej funkcii (nemajú funkciu iných slovných druhov). Majú najvšeobecnejší význam.
Prvotné predložky sa delia na:

  • jednoduché
    • bez, cez, do, s, z, v, za, medzi, na, nad, o, pre.
  • zložené (sú zložené z jednoduchých predložiek)
    • podvojné
      • ponad, popod, popred, poza, popri, vopred, napred;
    • potrojné
      • spopred, sponad, spopod, spomedzi.

Druhotné (sekundárne) predložky

Sekundárne predložky vznikli z iných plnovýznamových slov alebo ich tvarov.
Ich úlohu môžu zastupovať:

  • tvary podstatných mien
    • vďaka, vzdor, ohľadom, vinou, koncom, v zmysle, v dôsledku, v záujme, v priebehu
  • konštrukcie z tvarov podstatných mien a primárnych predložiek
    • na rozdiel od, bez ohľadu na, vzhľadom na
  • absolútne prechodníky slovies
    • začínajúc, končiac, nevynímajúc

Vokalizácia predložiek

Predložka stojaca pred svojím základným slovom (podstatné meno, prídavné meno, zámeno, číslovka), vytvára s týmto slovom nielen syntaktickú, ale aj zvukovú jednotku. To znamená, že jednoslabičná predložka má s nasledujúcim slovom jeden spoločný hlavný prízvuk.

V slovenskom jazyku sa prirodzene po sebe nevyskytujú ťažko vysloviteľné hlásky. Preto niekedy dochádza k zmene hláskovej podoby niektorých predložiek v závislosti od znenia nasledujúceho slova.

Hovoríme o vokalizácii predložiek – k predložkám zakončeným na spoluhlásku sa pripája samohláska (vokál). K predložkám sa obyčajne pridáva samohláska o: so, vo, zo, nado, predo; len k predložke k sa pridáva samohláska u: ku.

K vokalizácii predložiek dochádza

  • Ak prvotné predložky zakončené na spoluhlásku (s, z, v, k, bez, cez, nad, od, pod, pred) stoja pred tvarmi osobného zámena ja
    • so mnou, zo mňa, vo mne, ku mne, bezo mňa, cezo mňa, nado mnou, odo mňa, podo mnou, predo mnou.
  • Ak predložky s, z, v, k stoja pred slovami, ktoré sa začínajú na tú istú spoluhlásku (alebo na párovú spoluhlásku podľa znelosti), ktorá je v predložke
    • so sestrou, zo zrkadla, vo výške, ku koňom
  • Ak predložky s, z stoja pred slovami, ktoré sa začínajú na š, ž
    • so ženou, zo žartu
  • Ak predložky nad, od, pod, pred stoja pred tvarmi slov dvere, deň, dvor, dno
    • nado dvermi, odo dňa, odo dvora… (popri nevokalizovaných podobách: nad dverami…)

Pozor. Vokalizované podoby predložiek bez, cez sa používajú iba v spojení s tvarmi osobného zámena ja. Ak stoja pred slovom, ktoré začína sykavkou, k vokalizácii nedochádza. Preto sú spojenia bezo zvyšku, bezo zmeny ap. nespisovné.

Časté chyby v používaní predložiek

správnenesprávne
po prvéza prvé
závislý, závisieť od niečohozávislý, závisieť na niečom
záležať na niečomzáležať od niečoho
písať perompísať s perom
brať do úvahybrať v úvahu
z času na časčas od času
chcieť od niekoho niečochcieť po niekom niečo
ísť po niekohoísť pre niekoho
vzhľadom na niečovzhľadom k niečomu
otvorené okrem nedeleotvorené mimo nedeľu
cez prázdninyo prázdninách
za odplatuna oplátku
tovar na odbertovar k odberu
o chvíľuza chvíľu
ísť do záhradyísť na záhradu

Zdroje

  1. Caltíková, M. Slovenský jazyk a literatúra. Nitra: ENIGMA PUBLISHING, 2019. ISBN 978-80-8133-080-3.
  2. Caltíková, M. – Lábaj, Ľ – Lauková, Z. – Polakovičová, A. – Štarková, Ľ. Slovenský jazyk pre stredné školy 2. Bratislava: Orbis Pictus Istropolitana, 2019. ISBN 978-80-8120-719-8.
  3. Kolektív autorov. Gramatika súčasnej slovenčiny. Bratislava: Lingea, 2016. ISBN 978-80-8145-117-1.
  4. Kolektív autorov. Morfológia slovenského jazyka. Bratislava: Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1966.
  5. Papuga, J. Kompendium slovenčiny. Bratislava, 2019. ISBN 978-80-971287-5-3.

Kategórie: Slovenčina | Morfológia