Prídavné mená sú plnovýznamový, ohybný, slovný druh. Pomenúvajú vlastnosti osôb, zvierat, predmetov, javov a vlastnícke vzťahy (príslušnosť k niečomu). V spojeniach s podstatným menom sa zhodujú v gramatických kategóriách (rod, číslo a pád). Pýtame sa na ne otázkami Aký? Aká? Aké? Čí? Čia? Čie?
Prídavné mená rozdeľujeme na:
- vlastnostné
- akostné
- vzťahové
- privlastňovacie
- individuálne
- druhové (živočíšne)
Akostné prídavné mená
Akostné (primárne, neodvodené) prídavné mená sú základnou skupinou prídavných mien. Označujú vonkajšie a vnútorné vlastnosti. Akostné prídavné mená pomenúvajú napríklad:
- zmyslami vnímané kvality – farba, tvar, povrch, chuť, vôňa
- modrý, zelený, mokrý, studený, horúci, drsný…
- priestorové a časové vlastnosti – veľkosť, hĺbka
- krátky, dlhý, veľký, malý, úzky…
- rozličné fyzické a duševné vlastnosti
- čerstvý, čistý, prázdny, hlúpy, múdry…
- vlastnosti podľa dojmov, pôsobenia, hodnotenia
- pekný, krásny, škaredý, drahý, lacný…
Znaky akostných prídavných mien
- môžeme ich stupňovať
- dobrý – lepší – najlepší
- jestvujú v antonymických dvojiciach(okrem niektorých)
- dobrý – zlý, dlhý – krátky
- majú synonymá (okrem niektorých)
- krásny – nádherný – pohľadný – očarujúci
- tvoria sa od nich abstraktné podstatné mená príponou -osť
- veľký – veľkosť, hebký – hebkosť, dravý – dravosť
- rozvíja ich príslovka
- veľmi pekný
- pridaním predpôn -e, -o, -e/-o tvoria príslovky
- –e:pekný – pekne, zlý – zle
- -o: starý – staro, mladý – mlado
- -e/-o:lámaný – lámano i lámane
- tvoria sa od nich zdrobňujúce i zveličujúce odvodeniny
- mäkký – mäkučký, veľký – velikánsky
Stupňovanie prídavných mien
Akostné prídavné mená dokážeme stupňovať, a tým vyjadrovať relatívny stupeň určitej vlastnosti.
- prvý (základný) stupeň – pozitív
- má podobu základného tvaru prídavného mena (dlhý, krátky)
- druhý stupeň (porovnávací) – komparatív
- tvorí sa príponou -ší/-ejší (dlhší, kratší)
- tretí (najvyšší) stupeň – superlatív
- tvorí sa z druhého stupňa pomocou predpony naj-(najdlhší, najkratší)
Prídavné mená dobrý, zlý, veľký, malý, pekný majú nepravidelné stupňovanie:
- dobrý – lepší – najlepší
- zlý – horší – najhorší
- veľký – väčší – najväčší
- malý – menší – najmenší
- pekný – krajší – najkrajší
Stupňovanie opisom
Druhý a tretí stupeň prídavných mien môžeme tvoriť opisom pomocou výrazov viac, najviac, menej, najmeneja základným tvarom prídavného mena.
- zodpovedný – viac zodpovedný – najviac zodpovedný; zodpovedný – menej zodpovedný – najmenej zodpovedný.
Nestupňujú sa:
- prídavné mená s konečným/dokonalým stupňom vlastnosti
- mŕtvy, bosý, slepý, nahý, holý
- farebné odtiene
- smaragdová, gaštanová, indigová, azúrová, lososová, karmínová
Poznámka. – farby stupňujeme, napr. čierny – černejší – najčernejší.
Vzťahové prídavné mená
Vzťahové (sekundárne, odvodené) prídavné mená pomenúvajú vlastnosť, ktorá vyplýva zo vzťahu k inej veci, deju alebo okolnosti. Vzťahové prídavné mená:
- sú odvodené
- nestupňujú sa
- netvoria antonymické dvojice
- nemajú synonymá
- nevznikajú z nich nové slová
- nerozvíja ich príslovka (výnimkou sú vzťahové adjektíva v prenesenom význame)
Najčastejšie sú odvodené od:
- podstatných mien
- drevený, železný, hlinený, listový, pomarančový, utorkový, svadobný, kruhový, štvorcový…
- slovies
- sypaný, kopaný, pálený, ostrihaný…
- prísloviek
- dolný, spodný, včerajší, ďaleký
Poznámka. V prenesenom význame môžeme vzťahové prídavné mená stupňovať.
Peter s tými jeho krokmi je drevenejší ako Milan. – Peter, tak to je najdrevenejší tanečník!
Privlastňovacie prídavné mená
Privlastňovacie prídavné mená označujú príslušnosť, vyjadrujú, komu alebo čomu určitá vec patrí. Pýtame sa na ne otázkou Čí? Čia? Čie?
Tvoríme ich od:
- podstatných mien mužského rodu pomocou prípon -ov, -ova, -ovo
- otec – otcov, otcova, otcovo; Peter – Petrov, Petrova, Petrovo
- podstatných mien ženského rodu pomocou prípon -in, -ina, -ino
- matka – matkin, matkina, matkino; Eliška – Eliškin, Eliškina, Eliškino
- podstatných mien pomenúvajúcich zvieratá pomocou prípon -í, -ací
- páv – páví, včela – včelí, kačka – kačací
Rozlišujeme:
- individuálne privlastňovacie prídavné mená
- privlastňujú jednotlivcom
- otcovo, mamine, Evin, psíkov, mačkin
- privlastňujú jednotlivcom
- druhové (živočíšne) privlastňovacie prídavné mená
- privlastňujú druhu (väčšinou zvieraťu alebo celej skupine)
- líščí, mačací, páví, včelí, orlí, človečí, boží
- privlastňujú druhu (väčšinou zvieraťu alebo celej skupine)
Skloňovanie vlastnostných prídavných mien
Vlastnostné prídavné mená sa skloňujú podľa vzorov pekný, cudzí, páví.
Vzor PEKNÝ
| sg. | m. r. živ. | m. r. neživ. | ž. r. | str. r. |
| N | pekný | pekný | pekná | pekné |
| G | pekného | pekného | peknej | pekného |
| D | peknému | peknému | peknej | peknému |
| A | pekného | pekného | peknú | pekné |
| L | peknom | peknom | peknej | peknom |
| I | pekným | pekným | peknou | pekným |
| pl. | ||||
| N | pekní | pekné | pekné | pekné |
| G | pekných | pekných | pekných | pekných |
| D | pekným | pekným | pekným | pekným |
| A | pekných | pekné | pekné | pekné |
| L | pekných | pekných | pekných | pekných |
| I | peknými | peknými | peknými | peknými |
- Podľa vzoru pekný skloňujeme akostné i vzťahové prídavné mená a slová iných slovných druhov, ktoré majú v N. sg. pred pádovou príponou -ý, -á, -é tvrdú alebo obojakú spoluhlásku
- pekný, bystrý, vysoký, veľkolepý, železný
- V nominatíve plurálu v mužskom rode životnom má prídavné meno mäkké zakončenie, výslovnosť je však tvrdá
- usilovní chlapci, maloletí žiaci, rýchli bežci, vysokí basketbalisti
- Vzor pekný je najbohatším vzorom prídavných mien, skloňujú sa podľa neho aj slová z iných slovných druhov, a to:
- spodstatnené prídavné mená
- chyžná, členské, poistné, Tajovský, Záborský, Ábelová
- číslovky
- prvý, druhý, trojnásobný
- zámená
- taký, taký istý, iný
- trpné príčastia
- zatvorený, nasadený, volaný, zakrytý
- spodstatnené prídavné mená
Vzor CUDZÍ
| sg. | m. r. živ. | m. r. neživ. | ž. r. | str. r. |
| N | cudzí | cudzí | cudzia | cudzie |
| G | cudzieho | cudzieho | cudzej | cudzieho |
| D | cudziemu | cudziemu | cudzej | cudziemu |
| A | cudzieho | cudzieho | cudziu | cudzie |
| L | cudzom | cudzom | cudzej | cudzom |
| I | cudzím | cudzím | cudzou | cudzím |
| pl. | ||||
| N | cudzí | cudzie | cudzie | cudzie |
| G | cudzích | cudzích | cudzích | cudzích |
| D | cudzím | cudzím | cudzím | cudzím |
| A | cudzích | cudzie | cudzie | cudzie |
| L | cudzích | cudzích | cudzích | cudzích |
| I | cudzími | cudzími | cudzími | cudzími |
- Podľa vzoru cudzí sa skloňujú prídavné mená, ktoré majú v N sg. pred pádovou príponou –í, -ia, -ie mäkkú spoluhlásku c, dz, č, dž, š, ž (patria sem aj tvary druhého a tretieho stupňa príd. m.)
- cudzí, rýdzi, súci, písacie, skladacie, hojdacie, lepší, horší, najdlhší, rybací
- Podľa vzoru cudzí sa skloňujú aj:
- spodstatnené prídavné mená
- domáca, budúci
- opytovacie privlastňovacie a neurčité privlastňovacie zámená
- niečí, dačí, ničí
- radové číslovky tretí a tisíci
- činné príčastie prítomné a činné príčastie minulé
- ponáhlajúci sa, vládnuci, bežiaci, utekajúci, prosiaci, zasiavší
- spodstatnené prídavné mená
Poznámka. Niektoré prídavné mená (najmä cudzieho pôvodu) sú nesklonné – majú vo všetkých pádoch rovnaký tvar, napr.
- kaki, senzi, maxi, extra, super, sexi, nóbl, mini, šik, gala
Vzor PÁVÍ
| sg. | m. r. živ. | m. r. neživ. | ž. r. | str. r. |
| N | páví | páví | pávia | pávie |
| G | pávieho | pávieho | pávej | pávieho |
| D | páviemu | páviemu | pávej | páviemu |
| A | pávieho | páví | páviu | pávie |
| L | pávom | pávom | pávej | pávom |
| I | pávím | pávím | pávou | pávím |
| pl. | ||||
| N | páví | pávie | pávie | pávie |
| G | pávích | pávích | pávích | pávích |
| D | pávím | pávím | pávím | pávím |
| A | pávích | pávie | pávie | pávie |
| L | pávích | pávích | pávích | pávích |
| I | pávími | pávími | pávími | pávími |
- Podľa vzoru páví sa skloňujú prídavné mená utvorené od všeobecných podstatných mien:
- zvierat
- páví, zajačí, rybí, husací, medvedí, orlí, včelí, vtáčí, blší, líščí
- osôb
- človečí, boží, obrí, kniežací
- vecí (najmä v umeleckom štýle)
- smrečí (od smrek), slní (od slnce), horí (od hora)
- zvierat
- V tvaroch prídavných mien skloňujúcich sa podľa vzoru páví neplatí pravidlo o rytmickom krátení (okrem L sg.)
- páví, líščí, motýlí, krokodílí
Skloňovanie privlastňovacích prídavných mien
Vzor MATKIN
| sg. | m. r. živ. | m. r. neživ. | ž. r. | str. r. |
| N | matkin | matkin | matkina | matkino |
| G | matkinho | matkinho | matkinej | matkinho |
| D | matkinmu | matkinmu | matkinej | matkinmu |
| A | matkinho | matkin | matkinu | matkino |
| L | matkinom | matkinom | matkinej | matkinom |
| I | matkiným | matkiným | matkinou | matkiným |
| pl. | m. r. živ. | ostatné rody | ||
| N | matkini | matkine | ||
| G | matkiných | matkiných | ||
| D | matkiným | matkiným | ||
| A | matkiných | matkine | ||
| L | matkiných | matkiných | ||
| I | matkinými | matkinými |
- Podľa vzoru matkin sa skloňujú privlastňovacie prídavné mená odvodené príponou –in, -ina, -ino od podstatných mien ženského rodu
- matkin, sestrin, ženin, manželkin, Marcelin, Barborin, Luciin, kačkin, mačkin,
- Privlastňovacie prídavné mená skloňujúce sa podľa vzoru matkin sú zakončené vždy mäkkou príponou -in (nikdy nie -yn), bez ohľadu na písmeno stojace pred príponou
- manželka – manželkin, Magda – Magdina
Vzor OTCOV
| sg. | m. r. živ. | m. r. neživ. | ž. r. | str. r. |
| N | otcov | otcov | otcova | otcovo |
| G | otcovho | otcovho | otcovej | otcovho |
| D | otcovmu | otcovmu | otcovej | otcovmu |
| A | otcovho | otcov | otcovu | otcovo |
| L | otcovom | otcovom | otcovej | otcovom |
| I | otcovým | otcovým | otcovou | otcovým |
| pl. | m. r. živ. | ostatné rody | ||
| N | otcovi | otcove | ||
| G | otcových | otcových | ||
| D | otcovým | otcovým | ||
| A | otcových | otcove | ||
| L | otcových | otcových | ||
| I | otcovými | otcovými |
- Podľa vzoru otcov sa skloňujú privlastňovacie prídavné mená odvodené príponou -ov, -ova, -ovo od podstatných mien mužského rodu
- otcov, bratov, strýkov, ujov, chlapov, susedov, Martinov, Igorova, Zdenovo
- V nominatíve a akuzatíve singuláru stredného rodu má vždy zakončenie -o
- otcovoauto, strýkovo pero
- Pozor. často sa v týchto pádoch používa nesprávna prípona -e (otcove auto).
- Sú vždy zakončené príponou -ov, nikdy nie -ou.
Funkcia prídavného mena vo vete
Prídavné mená môžu vo vete zastupovať:
- podmet
- Modrí vyhrali celý turnaj.
- prívlastok
- V hlbokej doline sa ozýval vtáčí spev.
- viacnásobný prívlastok
- Vlčie a psie mláďatá sa túlali po lese.
- postupne rozvitý prívlastok
- Nový slovenský objav poteší všetkých lekárov.
- súčasť slovesno-menného prísudku
- Určite je dostatočne zohriatá.
- predmet
- Videl dospelých.
Štylistické využitie prídavných mien
Prídavné mená pomenúvajú vlastnosti osôb, zvierat, vecí, javov. Vyskytujú sa vo všetkých jazykových štýloch. Bežne stoja pred podstatným menom, ktoré charakterizujú, no niekedy sa nachádzajú aj za ním, napr.
- V odbornej nomenklatúre
- mach siaty, hydroxid sodný, medveď hnedý
- V epitetách (básnických prívlastkoch)
- slnce žiarivé, tvár ustarostená,
Prídavné mená často tvoria pestré synonymické rady, ktoré nájdeme v umeleckých, odborných, ale aj publicistických textoch (napr. Dôraznou, nebojácnou a tvrdou hrou sa im podarilo vyhrať.). Štylistická figúra vznikajúca hromadením synoným sa nazýva pleonazmus, je to umelecký výrazový prostriedok.
Stupňovanie prídavných mien sa využíva v nepriamom opise, napr.
Videl som už aj krajšiu kresbu. – Toto nebol najlepší výkon. – Chutnejšie si ešte nejedol!
Pravopis prídavných mien
- gramatická prípona s-ý sanachádzalen vo vzore pekný
- vysoký strom, s múdrym chlapcom, o dobrých ľuďoch
- Pozor! N pl. muž. r. živ. vždy –i/-í
- rýchli pretekári, dobrí ľudia
- Vzor cudzí a páví – vždy -i
- hojdací, budúcich, tisícim, páví, mačacích, líščím
- Vzor otcov, matkin
- matkina sestra, Aničkina blúzka
- otcovi kamaráti, matkini priatelia (N pl.)
- Ale! Otcových kamarátov, matkiným priateľom, Aničkiných blúzkach
- I pl. má na konci vždy -i
- peknými, cudzími, pávími, matkinými, otcovými
- Stredný rod privlastňovacích prídavných mien odvodených od podstatných mien mužského rodu
- Otcovo auto, bratovo pero (singulár)
- Otcove autá, bratove perá (plurál)
- Podstatné mená mužského rodu skloňujúce sa ako životné majú v N pl. Gramatickú príponu -i/-í
- TÍ (mužské životné): hladní psi, nahnevaní vlci, bojazliví vtáci, radi
- TIE (zvieratá, ženy, deti): hladné psy, nahnevané vlky, bojazlivé vtáky, rady
- V zložených prídavných menách píšeme spojovník, ak chceme vyjadriť zreteľne vydelené zložky, napr.
- farby čierno-žlto-červená (napr. zástava s jasne oddelenými jednotlivými farebnými plochami),
- národy (slovenský a anglický = slovensko-anglický, francúzsky a slovenský = francúzsko-slovenský).
- V prípade, že chceme vyjadriť jednotnosť, celistvosť dvoch prídavných mien (napr. farba, odtieň ap.), píšeme zložené prídavné meno dovedna, napr.
- bledomodrý, tmavozelený, rímskokatolícky, stredoeurópsky.
- Písanie veľkých písmen
- Slovensko – slovenský ľud (aký)
- Martin – Martinov pohár (čí)
- Jánošík – Jánošíkova družina (čia)
- Jánošík – jánošíkovský opasok(aký?)
- Orava – oravské nárečie (aké)
- Oravský Podzámok (názov obce)
Zdroje
- Caltíková, M. Slovenský jazyk a literatúra. Nitra: ENIGMA PUBLISHING, 2019. ISBN 978-80-8133-080-3.
- Caltíková, M. – Lábaj, Ľ – Lauková, Z. – Polakovičová, A. – Štarková, Ľ. Slovenský jazyk pre stredné školy 2. Bratislava: Orbis Pictus Istropolitana, 2019. ISBN 978-80-8120-719-8.
- Kolektív autorov. Gramatika súčasnej slovenčiny. Bratislava: Lingea, 2016. ISBN 978-80-8145-117-1.
- Kolektív autorov. Morfológia slovenského jazyka. Bratislava: Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1966.
- Papuga, J. Kompendium slovenčiny. Bratislava, 2019. ISBN 978-80-971287-5-3.
Kategórie: Slovenčina | Morfológia
