Dielo: Kto chytá v žite (1951)
Autor: Jerome David Salinger (1919 – 2010)
Americký prozaik, narodil sa v New Yorku. Študoval na New York University a absolvoval aj vojenskú akadémiu v Pensylvánii. Aktívne sa zapojil do 2. svetovej vojny, bojoval na európskom západnom fronte. Po skončení vojny sa venoval literárnej tvorbe. Neskôr nič nepublikoval, žil v ústraní v New Hampshire, kde aj zomrel.
Z tvorby: Kto chytá v žite; zbierka poviedok: Deväť poviedok
Útvar: psychologický román
Charakteristika a štruktúra diela
Nadčasový americký román, v ktorom ožíva pikareskný postup – motív putovania, striedanie miesta deja, stretávanie mnohých ľudí, prítomnosť humoru. Rovnaký postup bol využitý vo viacerých amerických literárnych dielach z konca štyridsiatych a päťdesiatych rokov 20. storočia. Holdenovo putovanie nie je zapríčinené pocitom voľnosti, túžbou po zmene, skôr sa točí v pomyselnom kruhu. Je v procese dospievania, hľadá sám seba, snaží sa nájsť svoje miesto vo svete.
Autor dielom priblížil stav, v ktorom sa nachádzala spoločnosť v období po 2. svetovej vojne. Spoločnosť je sústredená na konzumný spôsob života, na výrobu, ľudia sa naháňajú za peniazmi, podľahli vidine bohatstva, čím dochádzalo k devastácii ľudskej duše i prírody.
Hlavná postava – Holden je osamelý, stratený, akoby nepatril do tohto sveta. Svetobôlne pocity sú umocnené zármutkom nad stratou milovaného brata Allieho. Vyčíta ľuďom, že po smrti svojho milovaného blízkeho naňho príliš rýchlo zabudnú. Chodia na cintoríny ako na piknik. Chce dospieť, chce vstúpiť do sveta dospelých, no zároveň ten svet nenávidí. Sklame sa v ľuďoch. Nedokáže sa prispôsobiť pretvárke tohto sveta. Nechce sa naháňať za kariérou a peniazmi, chce žiť slobodne, túži po láske.
Pociťuje taký tlak a stres, že ho to doženie až do umorenia, dostáva sa na pokraj svojich psychických síl. Dielo sa nekončí šťastne, záverom nie je povestný happy end, ale rezignácia a liečenie sa v sanatóriu, kde Holden rozpráva svoj príbeh lekárom (nám).
Amerika už dávno nepredstavuje idylický a bezpečný svet – pokojné žitné pole, v ktorom môžu deti vyrastať v harmónii. Deti sú budúcnosťou spoločnosti a Holdenovi záleží, aby sa im nič nestalo. Chce zachraňovať deti rútiace sa do priepasti, ktorá na nich číha v tomto žitnom poli. Deti o tomto nebezpečenstve (o priepasti) nevedia, no on ho už zbadal.
Autor sa radí medzi spisovateľov, ktorí do svetovej literatúry priniesli hovorovú reč (využíva frazeologizmy, napr. byť plonk – nemať žiadne peniaze, v diele sú prítomné aj viaceré vulgarizmy) a slangové výrazy (napr. psina, vyliať – prepustiť, štigro – šťastie). Študentský slang povýšil na literárny jazyk. Napriek tomu, že táto forma jazyka sa rýchlo mení a starne, dielo je napísané takým spôsobom, že aj po vyše polstoročí dokáže osloviť mladého čitateľa.
Atraktivite diela napomáha živý, humorný jazyk a prítomnosť vtipných dialógov. Holdenovo rozprávanie nie je len akýmsi suchým, monolitným rozpovedaním jeho zážitkov, ale reprodukuje dialógy a komentuje konanie postáv, ich reakcie a prejavy. Využíva introspekciu – pozoruje vlastné správanie, premýšľa o svojom konaní, vynárajú sa mu nostalgické spomienky z detstva.
Názov diela je narážkou/alúziou (poznámka. alúzia – v literárnom diele nepriamy odkaz na určitý kontext, napr. historický, literárny…), v tomto prípade ide o narážku na slová piesne (pôvodne básne).
Kompozícia
Román pozostáva z 26 kapitol označených číslami. Autor využil retrospektívny kompozičný postup – príbeh je rozprávaním Holdena v 1. os. sg. s odstupom jedného roka. Rozprávač je subjektivizovaný (nespoľahlivý). V románe sa opakujú motívy (opakuje sa otázka, čo sa stane s kačkami v Central Parku, keď jazierko zamrzne; opakuje sa pieseň o žitnom poli), ktoré Salinger využil ako symbol.
Dej sa odohráva počas troch dní (vlani pred Vianocami).
- Začiatok Holdenovho rozprávania o sebe (spomína rodičov a brata menom D. B., ktorý žije v Hollywoode). Zmienka o škole v Pencey, návšteva Spencera – starého profesora dejepisu.
- Obraz Spencerovcov, úprimný rozhovor s profesorom, profesorova kázeň.
- Obraz internátu, spolužiak Ackley, príchod spolubývajúceho Stradlatera.
- Stradlaterova žiadosť o napísanie slohu a jeho Rande s Holdenovou tajnou láskou Jane.
- Sobota v internáte; Holden, Brossard a Ackley na večery; písanie slohu pre Stradlatera.
- Návrat Stradlatera z Rande z Jane; Holdenove slovné útoky, bitka.
- Návšteva Ackleyho, rozhodnutie odísť z Pencey ešte v tú noc.
- Cesta vlakom, rozhovor so spolužiakovou matkou.
- Cesta taxíkom, otázka na taxikára: Kam sa podejú kačice v Central Parku, keď celé jazero zamrzne?; ubytovanie v hoteli, pozorovanie toho, čo sa deje v izbách oproti, telefonát s istou ženou.
- Rozprávanie o Phoebe (jeho malá sestrička, ktorú mal nadovšetko rád); Návšteva baru, tancovačka s troma neznámymi (nepeknými) ženami.
- Spomínanie na Jane, na krásne chvíle, ktoré spolu prežili.
- Ďalšia cesta taxíkom a opäť otázka: Kam sa podejú kačice v Central Parku, keď celé jazero zamrzne? Návšteva ďalšieho baru, stretnutie s bratovou bývalou priateľkou.
- Peší návrat do hotela, Holdenovo uvažovanie o ukradnutých rukaviciach. Chlapík obsluhujúci výťah mu ponúka služobníčku na pobavenie za päť dolárov, Holden prijíma návrh. Príchod prostitútky Sunny, Holdenovo odmietnutie jej sexuálnych služieb (mal záujem len o rozhovor). Sunny žiadala desať dolárov, no Holden jej dal len päť (dohoda s liftbojom znela päť dolárov) a ona odišla preč.
- Sunny a liftboj v Holdenovej izbe – žiadajú svojich päť dolárov, vraj dohoda znela desať dolárov za pobavenie. Holden ich odmieta vyplatiť, liftboj ho napadne, Sunny schytí jeho tašku a vyberie z nej päť dolárov.
- Telefonát Sally, dohodnutie rande. Stretnutie s mníškami, Holdenov milodar (desať dolárov).
- Počúva malého chlapca spievať pesničku: Keď raz človek v žite chytí človeka; kúpa platne pre sestru a zaobstaranie lístkov do divadla (na rande), hľadanie Phoebe; obraz múzea.
- Čakanie na Sally, stretnutie, predstavenie v divadle, klzisko, rozhovor a hádka so Sally.
- Spomienky na Jane; kino; úvahy o vojne.
- Bar, stretnutie Luceom, rozhovor a debata o sexe.
- Opitý Holden volá Sally domov. Úvaha o svojej smrti. Spomienky na Allieho smrť (Holdenov mŕtvy brat, mal leukémiu, zomrel). Rozhodnutie tajne navštíviť sestru Phoebe.
- Tajný príchod domov, rodičia našťastie nie sú doma. Phoebe sa prebudí. Rozhovor s Phoebe.
- Odôvodňuje, prečo musel odísť zo školy. Telefonát profesorovi Antolinimu.
- Tancovanie s Phoebe. Návrat rodičov domov. Sestra mu dá peniaze a Holden v tichosti vykĺzne.
- Ide k profesorovi, ktorý žije so svojou ženou. Žena ide spať a oni vedú rozhovor o budúcnosti. Holden spí na gauči, keď ho prebudí ruka pána profesora, ktorá ho hladí po hlave. Holden sa rozhodne okamžite opustiť učiteľov byt.
- Odchod z bytu profesora. Napíše sestre list, chce sa stretnúť, naposledy sa rozlúčiť, pretože plánuje odísť navždy preč. Pheobe príde za ním aj s kufrom, chce odísť s ním. Holden jej to nedovolí, vezme ju na kolotoče a sľúbi jej, že nikam neodíde a pôjde domov.
- Ukončenie Holdenovho rozprávania. Všetci sa ho na voľačo vypytujú. Každý, o kom rozprával mu akosi chýba. (posledná kapitola je zároveň aj najkratšia).
Postava – Holden Caulfield
Šestnásťročný chlapec navštevujúci súkromnú strednú školu v Agerstowne v štáte Pensylvánia. Škola má veľmi dobrú povesť, no Holden si myslí pravý opak. V štúdiu sa mu nedarí, je to už jeho štvrtá škola. Úspešný však nie je ani tentokrát, prepadol zo štyroch predmetov a vyhodili ho.
Sám nevie povedať, prečo sa nachádza v takejto situácii, prečo opúšťa ďalšiu školu. Je znechutení zo spolužiakov, z riaditeľa školy, rovnako, ako to bolo v škole v Elkton Hills. Má pocit, že je obklopený samými pokrytcami a falošnými ľuďmi. Prežíva vážnu krízu.
Pochádza z majetnej rodiny, nikdy nemali problém s peniazmi. Otec je úspešný advokát, no nie je preňho vzorom. Byť advokátom ho neláka, môže to byť zmysluplná práca, ak niekto zachraňuje životy nevinných ľudí. Holden si však myslí, že advokáti nič také nerobia. Advokáti zarábajú veľké peniaze, kupujú si autá, hrajú golf, túžia po sláve a pozornosti novinárov. Holden má strach, bojí sa, že jeho otec je rovnaký, že podľahol konzumnému spôsobu života. Matka to nemá jednoduché, smrť Holdenovho brata Allieho ju výrazne citovo poznačila a ešte sa s ňou nevyrovnala.
Má jedného brata, volá sa D. B. Zapojil sa do druhej svetovej vojny. Proti armáde pociťoval oveľa väčší odpor ako proti samotnej vojne. Je úspešným spisovateľom, je bohatý, kúpil si nové auto. Úspech ho zmenil. Odišiel do Hollywoodu za slávou.
Najmladším rodinným príslušníkom je Holdenova sestra Phoebe, malé desaťročné dievčatko. Má rád rozhovory a tancovanie so sestrou. Phoebe je vtipná, píše romány, nie je spokojná so svojím stredným menom, a preto si stále vymýšľa nové. Sestra je preňho jedinečným, neskazeným človekom. Bezvýhradne ju miluje a ona miluje jeho. Smúti pre jeho neúspech. Nechce mu dovoliť, aby odišiel bez nej. Keď ju nechce zobrať so sebou, nahnevá sa naňho.
Holden je smutný pre smrť svojho brata Allieho. Bol mimoriadne inteligentný a veľmi milý, Holden ho mal veľmi rád. Často spolu chodievali do parku, kam brávali aj sestru Phoebe. Ona rozumela tomu, že Holdena trápi smrť ich brata, aj ona ho mala veľmi rada, no teraz je mŕtvy. Bola ešte dieťa, so svojím detským rozumom dokázala prijať jeho smrť ako skutočnosť, ako niečo, čo sa nedá zmeniť. Holden sa však nedokáže s jeho smrťou vyrovnať.
Holden vyčíta ľuďom, že po smrti svojho blízkeho naňho hneď zabudnú. Správajú sa povrchne, nie sú úprimní, svoje city len predstierajú. Návštevníci chodia na cintoríny ako na pikniky, no len pri malom náznaku dažďa sadajú do svojich vozov, pustia si rádio a už aj odchádzajú na nejakú dobrú večeru.
Holden sa sklame v ľuďoch:
– V rodine. Pri pomyslení, že dostane zápal pľúc a zomrie, mu napadne, ako príbuzní prichádzajú na jeho pohreb – „milióny kreténov… všivaví bratranci a sesternice… debilná teta…“ Má veľmi rozvetvenú rodinu – „päťdesiat tiet“, je vo veku, keď je veľmi kritický k svojim príbuzným.
– Vo svojich učiteľoch. Mal blízky vzťah s profesorom Spencerom, ktorý vyučoval dejepis. Išiel sa s ním rozlúčiť, no musel počúvať jeho kázne a nakoniec túto návštevu oľutoval. Hľadal útočisko u svojho učiteľa angličtiny, bol vďačný, že uňho môže prespať. Zobudil sa však na to, ako ho obťažuje – počas spánku ho hladil po vlasoch.
– V rovesníkoch. Študoval už na štyroch školách, no všade sa stretol s rovnakými ľuďmi. Spolubývajúcich nenávidel, tvrdil, že chlapčenské internáty sú o tom istom – každý tam rozpráva len o babách, alkohole a sexe. Nachádza sa vo svete, o ktorý nemá záujem.
Nemá nikoho, s kým by sa mohol vážne porozprávať, komu by sa mohol otvoriť. Prizná sa svojej kamarátke Sally. Prezradí jej, že nenávidí školu, nenávidí život v New Yorku, má všetkého plné zuby. Porozpráva jej o svojich plánoch, opýta sa jej, či by s ním neodišla preč. Bývali by v zrubových táboroch, našli by si prácu. Sally je však snobské, rozmaznané dievča, Holdenovým pocitom vôbec nerozumie, ostane zarazená a prekvapená.
Nepáči sa mu svet dospelých, svet, v ktorom sa každý naháňa za peniazmi, aby si mohli kúpiť nové autá a iné materiálne predmety, ktoré mu pripadajú zbytočné. On by najradšej mal koňa.
Nechce patriť do takéhoto sveta. Na otázku, čím by chcel byť, má jedinú odpoveď: v pesničke sa spieva: Keď raz človek niekde v žite chytí človeka (správne tam má byť: niekde v žite s t r e t n e človeka, ale Holden to vtedy nevedel). Pri tejto pesničke si predstavil jediné: ako sa davy detí hrajú na veľkom žitnom poli bez dozoru dospelej osoby a utekajú k strašnej priepasti, kde stojí Holden a jeho úlohou je chytiť ich. Musí chytiť každé dieťa, ktoré sa priblíži k priepasti – takúto činnosť by chcel vykonávať od rána až do večera.
Holden prežíva krízu v tom najhoršom možnom čase – v období dospievanie. V období, keď prechádza psychickými i sociálnymi zmenami. Zaujíma sa o dievčatá, no nie je ešte zrelý a pripravený na sexuálny vzťah. V hotelovej izbe síce prijme ponuku prostitútky, no v rozhodujúcej chvíli jej služby odmietne. Nie je schopný takéhoto spojenia bez lásky, bez toho, aby tú osobu miloval.
Dosiaľ najbližší vzťah mal s Jane – s dievčaťom, ktoré bývalo v susedstve. Bola to jeho prvá láska, takmer sa pobozkali, no nakoniec z toho zišlo. Mala hnusné detstvo, často bývala smutná, jej otec bol alkoholik. Holden ju mal rád, často spolu hrávali dámu. Trápila ho myšlienka, že jeho spolubývajúci Stadlater má s ňou rande. Jane ho totiž nezaujímala ako osoba, išlo mu len o jediné – bol to sexuálny maniak.
Je čas pred Vianocami, Holden chodí po meste, strieda lokality. Navštívi viacero barov, kde si objednáva alkohol, skúša, koľko zvládne. Niekde mu pre jeho vek odmietnu naliať, no inde s tým nemajú žiadny problém. Neznáša násilie, bitky, považuje sa za pacifistu. Pre túto skutočnosť si však myslí, že je zbabelec, podceňuje sám seba.
Chodí, putuje, nevie, komu zavolať, koho navštíviť. Myslí na kačky v jazere, zaujíma ho, kam sa skryjú pred zimou, keď jazero zamrzne. Sú v rovnakej situácii ako on, musia sa o ne postarať iní. Vie, že v škole už nebude pokračovať. Rodičia však o tom ešte nevedia, a tak sa bojí prísť domov.
Vonku je poriadna zima, Holden ochorie. Neskôr sa lieči v sanatóriu, kde rozpráva svoj príbeh, odkrýva svoju minulosť. Nechce však hovoriť o tom, čo bude potom, keď odíde zo sanatória. Nechce hovoriť, do ktorej školy bude chodiť, nezaujíma ho to. Všetci sa ho pýtajú rôzne otázky, či sa už začne učiť, D. B. sa ho pýta, aký je jeho názor na to, čo sa mu stalo. Holden nepozná odpovede na tieto otázky, nemôže vedieť, čo urobí, kým to neurobí.
Ľutuje, že svoj príbeh vyrozprával toľkým ľuďom a každý jeden človek, o ktorom hovoril, mu začína akosi chýbať, dokonca aj Maurice, ktorého nazval sviniarom.
Zdroje
- Caltíková, M. Slovenský jazyk a literatúra. Nitra: ENIGMA PUBLISHING, 2019. ISBN 978-80-8133-080-3.
- Caltíková, M. Sprievodca dielami slovenskej a svetovej literatúry – výber D. ENIGMA PUBLISHING, 2016. ISBN 978-80-8133-056-8.
- Kolektív autorov. Zmaturuj z literatúry 1. Bratislava: Pedagogické vydavateľstvo Didaktis, 2004. ISBN 80-89160-02-6.
- Kolektív autorov. Zmaturuj z literatúry 2. Brno: Vydavateľstvo Didaktis, 2010. ISBN 978-80-7358-159-6.
- Polakovičová, A. a kol. Literatúra pre stredné školy 4. Bratislava: Orbis Pictus Istropolitana, 2018. ISBN 978-80-8120-774-7.
Kategórie: Rozbory diel | Štandardizované diela
