Kryosféra (z gr. kryos – ľad, mráz) je časť fyzicko-geografickej sféry, ktorá označuje tú časť našej planéty, na ktorej sa voda dlhodobo vyskytuje v pevnom skupenstve, a to buď vo forme snehu, alebo povrchového či podporvchového ľadu. Sú to oblasti, v ktorých sa teplota dlhodobo pohybuje pod bodom mrazu. Kryosféra zahŕňa ľad v riekach, v jazerách, v ľadovcoch, snehovú pokrývku a permafrost – územia s dlhodobo zamrznutou pôdou. Takáto pôda zaberá takmer štvrtinu zemskej súše.
Sneh
Sneh je forma zamrznutej vody, ktorá vzniká pri kondenzácii vlhkosti v ovzduší pri teplote 0 °C alebo častejšie pri teplotách s nižšou hodnotou. Pri vhodných podmienkach sa začnú formovať malé kryštáliky ľadu, ktoré sa začnú spájať a vytvoria snehovú vločku. Ak sa spojí dostatočné množstvo ľadových kryštálov, vločka získa dostatočnú hmotnosť a začne klesať k zemi.
Sneh je veľmi dôležitou zložkou kryosféry. Výskyt a rovnako aj množstvo snehu sa mení v závislosti od geografickej polohy, nadmorskej výšky, ale takisto aj od polohy Zeme voči Slnku (ročného obdobia).
Najväčšie oblasti pokryté snehov sa nachádzajú na severnej pologule. Z hľadiska rozmiestnenia snehovej pokrývky je veľmi dôležitá snehová čiara, označovaná tiež ako snehová hranica. Súvisí s nadmorskou výškou a vymedzuje hranicu, nad ktorou sa nachádza voda vo forme snehu.
Rozlišujeme:
- občasnú snežnú čiaru – čiara viditeľná pri pohľade na hory. V priebehu roka sa posúva smerom nahor alebo nadol v závislosti od ročného obdobia.
- trvalú snežnú čiaru – hranica, nad ktorou je možná stála celoročná snehová pokrývka. Určuje sa ako dlhodobý priemer občasnej snežnej čiary.
Studené oblasti, ako tundry alebo polárne pustatiny Arktídy a Antarktídy, sú charakteristické zrážkami vo forme snehu po celý rok. Na našom území, v strednej Európe, sa stretávame so snehom najmä v zime. Snehová pokrývka sa stala dôležitým a veľmi výrazným symbolom vianočných sviatkov. Čoraz viac sa však začína prejavovať ohrievanie našej planéty a zatiaľ čo v minulosti bol sneh v zime považovaný za samozrejmosť, dnes sa situácia začína meniť. Mnohí ľudia najmä zo západu z nížinatých oblastí musia cestovať za snehom do kopcovitých oblastí s vyššou nadmorskou výškou a nižšou teplotou. S prichádzajúcou jarou sa sneh začína roztápať, dvíhajú sa hladiny riek a zvyšuje sa množstvo vlahy pre prebúdzajúca sa vegetáciu.
Sneh neovplyvňuje iba krajinu, ale výrazne pôsobí aj na cestovný ruch. V zimnej sezóne je nevyhnutnou súčasťou lyžiarskych stredísk, do ktorých každoročne prichádzajú tisícky ľudí, či už zo Slovenska, alebo zo zahraničia. Sneh je výborný na rôzne športové aktivity, akými sú napríklad lyžovanie, bežkovanie alebo sánkovanie. Najbezpečnejší variant je pri rekreácii využívať lyžiarske strediská s upravenými zjazdovkami aj snehom a pri bežeckom lyžovaní ísť po vyznačených bežkárskych tratiach. V opačnom prípade, pri skialpinizme a voľnom lyžovaní na neupravených kopcoch je vždy potrebné sledovať predpoveď počasia, lavínové nebezpečenstvo a nepreceniť svoje schopnosti. Za určitých okolností sa neupravený sneh môže vo veľkom množstve uvolniť a spustiť lavínu, ktorá môže mať tragické následky.
Ľadovec
Ľadovec vzniká na miestach, kde sa sneh udržuje po celý rok. Postupne vplyvom tlaku dochádza k stláčaniu jednotlivých vrstiev snehu, k ich spevneniu a premene na ľad. Ľadovce sú zložené z ľadových kryštálov vytvárajúcich homogénne, nepriepustné a plastické teleso. V ľadovcoch je obsiahnutá väčšina sladkej vody na Zemi a po oceánoch sú druhým najväčším rezervoárom vody. Veda študujúca ľadovce sa nazýva glaciológia.
Podľa miesta vzniku rozlišujeme ľadovce pevninské a horské.
Pevninské ľadovce sa označujú aj ako ľadovcové štíty. Nachádzajú sa na pevnine s teplotami trvalo pod bodom mrazu. Najväčšie ľadovcové štíty pokrývajú územia Antarktídy a Grónska.
Horské alebo alpínske ľadovce sa nachádzajú v horských oblastiach nad snežnou čiarou.
Permafrost
Permafrost predstavuje oblasti s dlhodobo zamrznutým zemským povrchom s priemernými ročnými teplota pod alebo okolo 0 °C. Napriek tomu, že sa toto územie neustále zmenšuje, pokrýva viac ako pätinu súše. Na územiach permafrostu môže litosféra premŕzať až do hĺbky 1600 metrov. Pod permafrostom sa nachádzajú nezamrznuté horniny označujúce sa ako talik.
V permafroste rozlišujeme niekoľko typov podpovrchoového ľadu:
- primárny (segregačný) ľad – vzniká zamrznutím podpovrchovej vody pri dlhodobom poklese teploty pod 0°C,
- sekundárny ľad – vzniká zamrznutím vody, ktorá zatiekla do puklín v permafroste,
- injekčný ľad – vzniká pri veľkom tlaku, pri ktorom premŕza talik.
V letných dňoch sa vzduch ohrieva a teplota v niektorých oblastiach dosahuje hodnoty nad nulou. V takomto prípade dochádza k roztápaniu vrchnej časti permafrostu, v niektorých oblastiach až do hĺbky niekoľko metrov. Roztopené horniny sa pohybujú v smere sklonu reliéfu a dochádza ku kongeliflukcii – mrazovému pôdotoku.
Veda zaoberajúca sa štúdiom permafrostu sa nazýva geokryológia. Najväčšie územia pokryté permafrostom nájdeme na Aljaške a Sibíri.
Kryosféra a človek
Krajiny s hlbokým mrazom, teplotami pod nulou a zamrznutou pôdou nie sú najvhodnejším miestom pre život a hospodársku činnosť človeka. V takýchto regiónoch je život veľmi náročný, a preto je aj hustota obyvateľstva veľmi nízka. V dôsledku globálneho otepľovania sa však začínajú územia s permafrostom zmenšovať a v oblastiach, ako Kanada alebo Sibír, sa čoraz viac rozvíja hospodárska činnosť.
Napriek náročným podmienkam vznikajú aj v takýchto krajinách ľudské obydlia. Príkladom je mesto Jakutsk nachádzajúce sa na východe Ruska, v najväčšej republike Ruskej federácie Jakutsko. Zaraďuje sa medzi najchladnejšie mestá na Zemi. Má rozlohu viac ako 3 milióny km2 a žije tu asi 950-tisíc obyvateľov. Absolútne najchladnejšou obcou na svete je ruský Ojmiakon. Malá dedinka s 500 obyvateľmi leží v extrémne studenej oblasti východného Ruska. V zime tu teploty klesajú pod -60 °C a v lete sa blížia k hranici +30 °C. Teplotný rekord tu bol nameraný 26. januára, keď hodnota na stupnici teplomera klesla na -71,2 °C.
Zdroje
- Demek, J. – Voženílek, V. – Vysoudil, M. Geografie pro střední školy 1 – Fyzickogeografická část. Praha: SPN – pedagogické nakladatelství, 2012. ISBN 978-80-7235-519-8.
- Likavský, P. a kol. Geografia pre 1. ročník gymnázia so štvorročným štúdiom a 5. ročník gymnázia s osemročným štúdiom. Bratislava: EXPOL PEDAGOGIKA, 2018. ISBN 978-80-8091-503-2.
Kategórie: Geografia | Fyzická geografia
