Častice sú neplnovýznamové neohybné slovné druhy vyjadrujúce subjektívny postoj hovoriaceho k obsahu výpovede. Sú to významové odtienky, ktoré jazykovému prejavu dodávajú emociálny charakter so zreteľom na kontext a situáciu. Nemajú vetnočlenskú platnosť – nie sú vetnými členmi. Vyskytujú sa najmä v subjektívnych a subjektívno-objektívnych jazykových útvaroch. Ich prítomnosť je častá najmä v hovorovom štýle a dialogických formách komunikácie.
Častice rozdeľujeme na:
uvádzacie: pripájacie, pobádacie;
vytyčovacie: vysvetľovacie, hodnotiace, zdôrazňovacie.
Uvádzacie častice
Uvádzacie častice uvádzajú vety, vzťahujú sa na celú výpoveď a nadväzujú na kontext a situáciu. Píšu sa na začiatku viet, majú blízko k spojkám.
Pripájacie častice stoja na začiatku oznamovacích viet. Majú široký vecný význam, no chudobný a neurčitý obsah, preto sa môžu niektoré z nich navzájom zamieňať. Patria sem častice:
- a, ale, i, ináč, lebo, len, no, nuž, ono, ostatne, potom, prosím, síce, však, lenže, inak…
- A potom prídu.
- No, už odišli.
- Ale inak sa mi ten film páčil.
Pobádacie častice uvádzajú najmä zvolacie, opytovacie a žiadacie vety (iné ako oznamovacie vety). Vyjadrujú postoj autora k prijímateľovi a k obsahu jazykového prejavu. Ich funkciou je podnecovať, pobádať a stimulovať adresáta. Pobádacie častice sú:
- azda, by, aby, bodaj by, bodajže, čožeby, ešteže, akože, akože by, čo, čiže, čoby, kiežby, kieže, lenže, pravdaže, veďže…
- Akože by to nebola pravda?
- Bodaj by prestalo pršať!
Vytyčovacie častice
Vytyčovacie častice vyjadrujú rôzne významové odtienky z hľadiska hovoriaceho. Rozdeľujeme ich na vysvetľovacie, hodnotiace a zdôrazňovacie.
Vyvetľovacie častice pripájajú ku kontextu nový výraz. Stoja blízko pripájacích a uvádzacích častíc. Vysvetľovacie častice sú:
- ako, aspoň, beztak, beztoho, dokopy, ešte, napokon, konečne, napríklad, jednoducho, proste, údajne, vraj, podobne, popravde, ostatne, prípadne, navyše…
- Napokon sme nedokázali vyhrať.
- Vraj prídu až o 40 minút neskôr.
Hodnotiace častice vyjadrujú subjektívne hodnotenie obsahu výpovede. Určujú najmä kladný alebo záporný postoj hovoriaceho. Hodnotiace častice sú:
- áno, bezpochyby, nepochybne, nesporne, samozrejme, skutočne, naozaj, rozhodne, akiste, bohuprisám, pochopiteľne, celkom, iste, nie, chráňbože, chráňboh, aba, aleba, bohužiaľ, čerta, sotva, žiaľ, bohužiaľ, žiaľbohu…
- Áno, súhlasím s tvojím návrhom.
- Nie, to ti nikdy neschvália.
Zdôrazňovacie častice vytyčujú, zdôrazňujú výraz stojaci za nimi. Zdôrazňovacie častice sú:
- hlavne, dokonca, doslova, práve, predovšetkým, tobôž, vonkoncom, nevyhnutne, nijako, aj, akurát, áno, aspoň, až, ba, čisto…
- Dokonca sa ani nepozdravil.
- Číta hlavne literatúru faktu.
Pôvod častíc
Medzi časticami a ostatnými slovnými druhmi nie sú vymedzené hranice. Vzhľadom na kontext vety dochádza neraz k slovnodruhovému prechodu a častice sa prekrývajú s inými slovnými druhmi.
Častice a spojky
Častice uvádzajú, vytyčujú, zdrôrazňujú a hodnotia – spojky spájajú vety a vetné členy, napr. aby, a, že, ale, aj, ak, ale, ba, či, čo, hoci, totiž, teda, nech, aby…
- Do siedmej, aby ste to stihli! (častica) – Povedala mu, aby sa poponáhľal (spojka).
- Ale ti to dnes pristane! (častica) – Snažil som sa, ale nepodarilo sa mi to. (spojka).
- Či sme sa aj teraz nezachovali správne? (častica) – Povedal to Peter či Pavol?(spojka).
Častice a zámená
Zámená ukazujú na podstatné mená a prídavné mená alebo ich zastupujú, častice nie. Zámená majú gramatické kategórie mien, častice ich nemajú. Časticami sú zámená: akože, čože, kdeže, nič, čím, nijako…
- Nič sa ty neboj. (častica) – V aute už nič nie je. (zámeno)
- Akože by nie. (častica) – Akože sa máte? (zámeno)
Častice a podstatné mená
Časticami sú podstatné mená: čerta, pravda, paroma, figu, div, slovom, panebože, popravde, žiaľ…
Častice sa na rozdiel od podstatných mien neskloňujú a nemajú vetnočlenskú platnosť, a teda neplnia vo vete funkciu vetných členov, napr.
Dalo by sa to, pravda, urobiť aj lepšie. (častica) – Jediné, čo ho zaujímalo, bola pravda. (podst. m.)
Čerta som sa ti ja snažil pomôcť! (častica) – Nemaľuj čerta na stenu. (podst. m.)
Z pravopisu častíc
- väčšina častíc sa píše dovedna:
- nože, lenže, akože, dokopy, čoby, bezpochyby, napríklad…
- dovedna sa píšu aj zmeravené tvary:
- bohuprisahám, bohvie, bohzná, bohdá, božechráň…
Ale pozor! – Boh dá všetkým rovnako, Boh vie všetko najlepšie (podstatné mená);
- častice pozostávajúce z opakujúcich sa tých istých slov sa píšu so spojovníkom:
- len-len, už-už…
- častice skladajúce sa z viacerých slov tvoria jednu jazykovú jednotku:
- sotvaže by, akože by, ibaže by…
- niektoré 2-slovné a 3-slovné častice sa píšu osobitne:
- len čo by, ba čo aj…
Častice a písanie čiarok
Hodnotiace a vysvetľovacie častice:
- oddeľujeme čiarkou, ak sa vzťahujú na celú vetu:
- Bohužiaľ, nikdy sa to už nedozvieme.
- Snažil sa, pravdaže, najviac ako len mohol.
- Mohlo to, pravda, dopadnúť aj horšie.
- Neoddeľujeme čiarkou, ak sa vzťahujú len na jeden výraz:
- Vyhral pravdaže Peter.
- Bolo to naozaj zbytočné.
- V prípade, že za uvádzacou časticou nasleduje oslovenie, píšeme čiarku až za oslovením:
- No Zuzka, toto ti nevyšlo.
Zdroje
- Caltíková, M. Slovenský jazyk a literatúra. Nitra: ENIGMA PUBLISHING, 2019. ISBN 978-80-8133-080-3.
- Caltíková, M. – Lábaj, Ľ – Lauková, Z. – Polakovičová, A. – Štarková, Ľ. Slovenský jazyk pre stredné školy 2. Bratislava: Orbis Pictus Istropolitana, 2019. ISBN 978-80-8120-719-8.
- Kolektív autorov. Gramatika súčasnej slovenčiny. Bratislava: Lingea, 2016. ISBN 978-80-8145-117-1.
- Kolektív autorov. Morfológia slovenského jazyka. Bratislava: Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1966.
- Papuga, J. Kompendium slovenčiny. Bratislava, 2019. ISBN 978-80-971287-5-3.
Kategórie: Slovenčina | Morfológia
