Častice (partikuly)

Častice sú neplnovýznamové neohybné slovné druhy vyjadrujúce subjektívny postoj hovoriaceho k obsahu výpovede. Sú to významové odtienky, ktoré jazykovému prejavu dodávajú emociálny charakter so zreteľom na kontext a situáciu. Nemajú vetnočlenskú platnosť – nie sú vetnými členmi. Vyskytujú sa najmä v subjektívnych a subjektívno-objektívnych jazykových útvaroch. Ich prítomnosť je častá najmä v hovorovom štýle a dialogických formách komunikácie.

Častice rozdeľujeme na:
uvádzacie: pripájacie, pobádacie;
vytyčovacie: vysvetľovacie, hodnotiace, zdôrazňovacie.

Uvádzacie častice

Uvádzacie častice uvádzajú vety, vzťahujú sa na celú výpoveď a nadväzujú na kontext a situáciu. Píšu sa na začiatku viet, majú blízko k spojkám.

Pripájacie častice stoja na začiatku oznamovacích viet. Majú široký vecný význam, no chudobný a neurčitý obsah, preto sa môžu niektoré z nich navzájom zamieňať. Patria sem častice:

  • a, ale, i, ináč, lebo, len, no, nuž, ono, ostatne, potom, prosím, síce, však, lenže, inak…
    • A potom prídu.
    • No, už odišli.
    • Ale inak sa mi ten film páčil.

Pobádacie častice uvádzajú najmä zvolacie, opytovacie a žiadacie vety (iné ako oznamovacie vety). Vyjadrujú postoj autora k prijímateľovi a k obsahu jazykového prejavu. Ich funkciou je podnecovať, pobádať a stimulovať adresáta. Pobádacie častice sú:

  • azda, by, aby, bodaj by, bodajže, čožeby, ešteže, akože, akože by, čo, čiže, čoby, kiežby, kieže, lenže, pravdaže, veďže…
    • Akože by to nebola pravda?
    • Bodaj by prestalo pršať!

Vytyčovacie častice

Vytyčovacie častice vyjadrujú rôzne významové odtienky z hľadiska hovoriaceho. Rozdeľujeme ich na vysvetľovacie, hodnotiace a zdôrazňovacie.

Vyvetľovacie častice pripájajú ku kontextu nový výraz. Stoja blízko pripájacích a uvádzacích častíc. Vysvetľovacie častice sú:

  • ako, aspoň, beztak, beztoho, dokopy, ešte, napokon, konečne, napríklad, jednoducho, proste, údajne, vraj, podobne, popravde, ostatne, prípadne, navyše…
    • Napokon sme nedokázali vyhrať.
    • Vraj prídu až o 40 minút neskôr.

Hodnotiace častice vyjadrujú subjektívne hodnotenie obsahu výpovede. Určujú najmä kladný alebo záporný postoj hovoriaceho. Hodnotiace častice sú:

  • áno, bezpochyby, nepochybne, nesporne, samozrejme, skutočne, naozaj, rozhodne, akiste, bohuprisám, pochopiteľne, celkom, iste, nie, chráňbože, chráňboh, aba, aleba, bohužiaľ, čerta, sotva, žiaľ, bohužiaľ, žiaľbohu…
    • Áno, súhlasím s tvojím návrhom.
    • Nie, to ti nikdy neschvália.

Zdôrazňovacie častice vytyčujú, zdôrazňujú výraz stojaci za nimi. Zdôrazňovacie častice sú:

  • hlavne, dokonca, doslova, práve, predovšetkým, tobôž, vonkoncom, nevyhnutne, nijako, aj, akurát, áno, aspoň, až, ba, čisto…
    • Dokonca sa ani nepozdravil.
    • Číta hlavne literatúru faktu.

Pôvod častíc

Medzi časticami a ostatnými slovnými druhmi nie sú vymedzené hranice. Vzhľadom na kontext vety dochádza neraz k slovnodruhovému prechodu a častice sa prekrývajú s inými slovnými druhmi.

Častice a spojky

Častice uvádzajú, vytyčujú, zdrôrazňujú a hodnotia – spojky spájajú vety a vetné členy, napr. aby, a, že, ale, aj, ak, ale, ba, či, čo, hoci, totiž, teda, nech, aby…

  • Do siedmej, aby ste to stihli! (častica) – Povedala mu, aby sa poponáhľal (spojka).
  • Ale ti to dnes pristane! (častica) – Snažil som sa, ale nepodarilo sa mi to. (spojka).
  • Či sme sa aj teraz nezachovali správne? (častica) – Povedal to Peter či Pavol?(spojka).

Častice a zámená

Zámená ukazujú na podstatné mená a prídavné mená alebo ich zastupujú, častice nie. Zámená majú gramatické kategórie mien, častice ich nemajú. Časticami sú zámená: akože, čože, kdeže, nič, čím, nijako…

  • Nič sa ty neboj. (častica) – V aute už nič nie je. (zámeno)
  • Akože by nie. (častica) – Akože sa máte? (zámeno)

Častice a podstatné mená

Časticami sú podstatné mená: čerta, pravda, paroma, figu, div, slovom, panebože, popravde, žiaľ…

Častice sa na rozdiel od podstatných mien neskloňujú a nemajú vetnočlenskú platnosť, a teda neplnia vo vete funkciu vetných členov, napr.

Dalo by sa to, pravda, urobiť aj lepšie. (častica) – Jediné, čo ho zaujímalo, bola pravda. (podst. m.)

Čerta som sa ti ja snažil pomôcť! (častica) – Nemaľuj čerta na stenu. (podst. m.)

Z pravopisu častíc

  • väčšina častíc sa píše dovedna:
    • nože, lenže, akože, dokopy, čoby, bezpochyby, napríklad…
  • dovedna sa píšu aj zmeravené tvary:
    • bohuprisahám, bohvie, bohzná, bohdá, božechráň…

Ale pozor! – Boh dá všetkým rovnako, Boh vie všetko najlepšie (podstatné mená);

  • častice pozostávajúce z opakujúcich sa tých istých slov sa píšu so spojovníkom:
    • len-len, už-už…
  • častice skladajúce sa z viacerých slov tvoria jednu jazykovú jednotku:
    • sotvaže by, akože by, ibaže by…
  • niektoré 2-slovné a 3-slovné častice sa píšu osobitne:
    • len čo by, ba čo aj…

Častice a písanie čiarok

Hodnotiace a vysvetľovacie častice:

  • oddeľujeme čiarkou, ak sa vzťahujú na celú vetu:
    • Bohužiaľ, nikdy sa to už nedozvieme.
    • Snažil sa, pravdaže, najviac ako len mohol.
    • Mohlo to, pravda, dopadnúť aj horšie.
  • Neoddeľujeme čiarkou, ak sa vzťahujú len na jeden výraz:
    • Vyhral pravdaže Peter.
    • Bolo to naozaj zbytočné.
  • V prípade, že za uvádzacou časticou nasleduje oslovenie, píšeme čiarku až za oslovením:
    • No Zuzka, toto ti nevyšlo.

Zdroje

  1. Caltíková, M. Slovenský jazyk a literatúra. Nitra: ENIGMA PUBLISHING, 2019. ISBN 978-80-8133-080-3.
  2. Caltíková, M. – Lábaj, Ľ – Lauková, Z. – Polakovičová, A. – Štarková, Ľ. Slovenský jazyk pre stredné školy 2. Bratislava: Orbis Pictus Istropolitana, 2019. ISBN 978-80-8120-719-8.
  3. Kolektív autorov. Gramatika súčasnej slovenčiny. Bratislava: Lingea, 2016. ISBN 978-80-8145-117-1.
  4. Kolektív autorov. Morfológia slovenského jazyka. Bratislava: Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1966.
  5. Papuga, J. Kompendium slovenčiny. Bratislava, 2019. ISBN 978-80-971287-5-3.

Kategórie: Slovenčina | Morfológia