Slovesá (verbá)

Slovesá sú plnovýznamový, ohybný slovný druh (časujú sa). Pomenúvajú dynamické príznaky vecí – deje, činnosti a stavy.

Rozdelenie slovies
Podľa lexikálneho významu rozdeľujeme slovesá na:

Plnovýznamové – majú vlastný lexikálny význam, vo vete môžu stáť samostatne a mať funkciu vetného člena (najčastejšie prísudku).
Neplnovýznamové (pomocné) – nemôžu stáť samostatne, vyžadujú vedľa seba prítomnosť plnovýznamového slovného druhu.

Plnovýznamové slovesá

Majú vlastný lexikálny význam, vo vete môžu stáť samostatne a mať funkciu vetného člena (najčastejšie prísudku). Podľa charakteru deja sa členia na činnostné a stavové.

Činnostné slovesá

Vyjadrujú činnostné deje (činiteľ vykonáva určitú činnosť)
Žiak píše, učiteľka rozpráva, riaditeľ vysvetľuje, mačka mňauká…

Delia sa na predmetové a bezpredmetové.

Predmetové slovesá

Predmetové slovesá sa viažu na predmet.
Členia sa na prechodné a neprechodné.

Prechodné (tranzitívné) slovesá – majú väzbu, reakciu s bezpredložkovým akuzatívom.
- písať knihu, sadiť kvety, trhať burinu…
Neprechodné (netranzitívne) slovesá – majú väzbu, reakciu s predložkovým akuzatívom alebo s akýmkoľvek iným pádom
- rozprával sa s bratom, pozeral sa na dievča, sedí v aute…

Bezpredmetové slovesá

Bezpredmetové slovesá si nevyžadujú pripojenie predmetu, napr.
kričať, kráčať, spať, bežať…

Stavové slovesá

Pomenúvajú stavy alebo procesy, vyjadrujú čo sa deje s určitou osobou, zvieraťom, vecou…
Sú vždy bezpredmetové.
tráva zelenie, brat chorľavie, dedko starne…

Zvratné slovesá

Zvratné slovesá sú také, ktoré majú vo svojich tvaroch samostatnú súčasť sa alebo si.

Rozlišujeme:

zvratné sloveso
zvratnú podobu nezvratného slovesa
neosobný zvratný tvar slovesa
sloveso v trpnom rode

Zvratné sloveso

Pri zvratnom slovese sa vyskytuje zložka sa/si, ktorá je súčasťou slova/odvodzovacej morfémy.
Sloveso je zvratné, ak:

po odstránení zložky sa/si stráca význam – neexistuje
- zmestiť sa (zmestiť – neexistuje)
po odstránení zložky sa/si zmení svoj významový
- robiť sa (robiť – iný lexikálny význam)
sa nedá zložka sa/si nahradiť dlhým tvarom zámena seba/sebe
- snažiť sa (snažiť seba/sebe neexistuje)
sa vyskytuje aj v iných tvaroch ako 3. os. sg.
- spí sa dobre – spíme sa dobre

Zvratná podoba nezvratného slovesa

Sa, si sú krátke tvary zvratných zámen seba, sebe, ktoré sú spojené s nezvratným slovesom
osprchovať sa (=seba)
variť si(=sebe)
biť sa (=navzájom)

Neosobný tvar slovesa

Zložka sa je gramatická (tvarotvorná) prípona
Spalo sa ti dobre?
Nepojednávalo sa o tom.
Riešilo sa, kedy…

Sloveso v trpnom rode

Prípad sa vyšetruje.

Neplnovýznamové slovesá

Neplnovýznamové slovesá nemajú samostatný lexikálny význam – musia stáť vedľa plnovýznamového slovného druhu.
Rozdeľujeme ich na sponové, modálne, fázové, limitné, formálne.

Sponové slovesá

Spájajú sa s neslovesnými výrazmi:
Sponové sloveso + podstatné meno/prídavné meno/zámeno/číslovka/príslovka/slovesné príčastie

Sponové slovesá: byť, bývať, stať sa, mať, zdať sa, cítiť sa, javiť sa, robiť sa, pripadať si, tváriť sa
Prisudzujú podmetu príznak stavu, sú súčasťou slovesno-menného prísudku alebo vetného základu.

Slovesno-menný prísudok:
- Stal sa učiteľom. – Zdá sa byť zranený. – Pripadal si nepotrebný.
Vetný základ:
- Je veterno. – Býva tu horúco.

Modálne slovesá

Spájajú sa s neurčitkom (Modálne sloveso + neurčitok).
Vyjadrujú:

vôľu:chcieť, nechcieť
- Chce maľovať. – Nechce jesť.
možnosť:môcť, smieť, dať sa
- Môžeš ísť. – Nesmieš rozprávať.
nutnosť:musieť, mať
- Musíš to stihnúť. – Má prísť.

Fázové slovesá

Stoja pred neurčitkom slovesa (fázové sloveso + neurčitok)
Vyjadrujú fázy priebehu deja:

Fázové slovesá: začať, začínať, prestať, prestávať, ostať, ostávať
- Začal utekať. – Ostal stáť. – Prestal plakať.

Limitné slovesá

Vyjadrujú stav deja krátko pred jeho ukončením.

Limitné slovesá: ísť, mať
- Ide ma roztrhnúť od zlosti.

Formálne slovesá

Tvoria významový celok s pripojeným slovom.

Formálne slovesá: mať, byť, dať
- mám obavy (=obávam sa), byť v súlade (=zhodovať sa), dať radu (=poradiť)

Osobné a neosobné slovesá

Osobné slovesá

Osobné slovesá majú kategóriu osoby – majú aspoň tvary 3. osoby singuláru i plurálu. Označujú deje, ktoré vykonávajú osoby alebo zvieratá, prípadne sa na nich (ľuďoch, zvieratách) tieto deje uskutočňujú.
Mama varí, pes šteká, otec pracuje…

Osobné slovesá majú všetky určité i neurčité tvary.
- Vyrábať, vyrábam, vyrábate, vyrábajúc, vyrábaný…
Zhodujú sa s podmetom vety v osobe, čísle, rode i páde. Podmet je často nevyjadrený.
- Mama varí polievku. – (Ona) Varí polievku.
Pripájajú sa k modálnym vetným príslovkám (treba, možno, hodno, načim, radno…).
- Treba pracovať, hodno sa snažiť, neradno mu vystrájať

Poznámka. Niekedy sa osobné slovesá vyskytujú v neosobnom tvare:
v peci vyhaslo, v kozube horí, kvapká nám do kuchyne

Neosobné slovesá

Majú oveľa menej tvarov ako osobné slovesá. Z určitých tvarov majú len tvar zhodný s 3. osobou singuláru stredného rodu osobných slovies, napr. prší, sneží.

V neosobných slovesách nie je vyjadrená gramatická osoba – označenie ono/to v nasledujúcich vetách nie je zámeno, ale uvádzacia častica.
- Ono ťa ten smiech raz prejde!
- To by sa vám páčilo, nechodiť do školy!
Niektoré sa vyskytujú aj v tvare trpného príčastia – vyjadruje sa ním stav dosiahnutý uskutočnením deja.
- Je napršané, zamračilo sa, je vyjasnené.
Nespájajú sa s modálnymi príslovkami.
- Spojenia typu treba pršať, hodno snežiť neexistujú.

Poznámka. V niektorých prípadoch sa používajú aj s podmetom:
Jozefa od strachu zamrazilo. – Odľahlo mi.

Slovesné tvary

Jednoduché a zložené tvary

Podľa formy delíme slovesné tvary na jednoduché a zložené.

Jednoduché slovesné tvary

sloveso sa skladá z jedného slova
- čakať, utekať, viem, chcem, vidia, robia, plávate

Zložené slovesné tvary

sloveso sa skladá z dvoch alebo viacerých slov.
Rozlišujeme: opisné tvary (perifrastické formy) a zvratné tvary (reflexívne formy)
opisné tvary
- išiel som, chodil by som, bol by som vyhral, bude rozprávať, je stavaný
zvratné tvary
- zvratný trpný rod
  - Kaštieľ sa rekonštruuje. – Diaľnica sa buduje.
- zvratný neosobný tvar
  - Žilo sa ťažko. – Ide sa na výlet.

Určité a neurčité slovesné tvary

Podľa možnosti určiť slovesné gramatické kategórie rozlišujeme určité a neurčité slovesné tvary.

Určité slovesné tvary

vyjadrujú najmä kategóriu času a kategóriu spôsobu
Sú to tvary slovies v minulom, prítomnom, budúcom čase; v oznamovacom, rozkazovacom i podmieňovacom spôsobe.
- Jedol som, jem, budem jesť, jedol by som, jedz…

Neurčité slovesné tvary

Nevyjadrujú kategóriu času, kategóriu spôsobu, ani kategóriu osoby (majú kategóriu vidu a niektoré majú menné gramatické kategórie).

Neurčité slovesné tvary: neurčitok, trpné príčastie, slovesné podstatné meno, prechodník, činné príčastie prítomné, činní príčastie minulé

Slovesná osoba a číslo

V slovenčine rozlišujeme:

tri slovesné osoby – prvá (ja, my), druhá (ty, vy), tretia (on, ona, ono; oni, ony)
dve slovesné čísla – jednotné (singulár – sg.), množné (plurál – pl.)

Sloveso sedieť

sg.	zámeno	sedieť
1.	(ja)	sedím
2.	(ty)	sedíš
3.	(on, ona, ono)	sedí
pl.
1.	(my)	sedíme
2.	(vy)	sedíte
3.	(oni, ony)	sedia

Osoba vyjadruje postavenie podmetu (nositeľa deja) vzhľadom na autora prehovoru.
Slovesné číslo slúži na rozlišovanie množstva podstatných mien stojacich vo funkcii podmetu.

1. osoba sg. – podmetom je autor prehovoru
sedím, píšem, volám…
1. osoba pl. – podmetom je skupina osôb, ktorej súčasťou je aj autor
sedíme, píšeme, voláme…

2. osoba sg. – podmetom je adresát (ten, komu autor niečo hovorí)
sedíš, píšeš, voláš…
2. osoba pl. – podmetom je skupina osôb, ktorej súčasťou je aj adresát
sedíte, píšete, voláte…

3. osoba sg. – podmetom je osoba, ktorá nie je účastníkom prehovoru
sedí, píše, volá…
3. osoba pl. – podmetom je skupina osôb, zvierat, vecí, o ktorých sa hovorí, no ich súčasťou nie je ani autor, ani adresát.
sedia, píšu, volajú…

Vo vete často slovesná osoba nie je vyjadrenáslovom (nevyjadrený podmet).

Pri jednoduchých slovesných tvarochsa určuje osoba pomocou koncoviek, napr.
Sedíte – koncovka -te vyjadruje, že sloveso je v druhej osobe plurálu.
Vidí– koncovka -í vyjadruje, že sloveso je v tretej osobe singuláru.

Pomocou koncoviek vieme určiť aj slovesný čas, spôsob a rod, napr.
Rozprávam – koncovka -m vyjadruje, že sloveso je v prvej osobe singuláru, v prítomnom čase, v oznamovacom spôsobe a činnom rode.

Pri zložených slovesných tvarov zistíme osobu a číslo podľa tvaru sponového slovesa byť, napr.
Budeš upratovať – podľa tvaru budeš vieme, že sloveso je v druhej osobe singuláru.

Nesúlad medzi osobou a číslom

V slovenčine sa v niektorých prípadoch nezhoduje osoba s číslom. K tomuto javu dochádza, ak ide o vykanie, onikanie, plurál úcty, plurál skromnosti, slávnostný plurál

Vykanie

Pri vykaní používame tvar druhej osoby plurálu vzťahujúci sa len na jedného adresáta. Vykanie obyčajne používame v dialógu s dospelou, neznámou osobou alebo so staršou osobou.

Pri vykaní sa určitý slovesný tvar vo funkcii prísudku zhoduje so zámenom (vy) vo funkcii podmetu (často nevyjadrený), napr.
Pán doktor, videli ste už moje výsledky?
(Vy) Chodievate sem často? (pani Kováčová)
Dlho som vás nevidel. (pán Kováč)

Pozor. Zhoduje sa sloveso so zámenom (vy), ale menná časť prísudku, prídavné mená, ďalšie zámená sa zhodujú s adresátom.
Vy by ste boli rád presunutý na iné oddelenie, pán Kováč?
Vy rada pracujete sama, pani Kováčová?

Správne.
Vy ste opravovali naše testy, pani učiteľka?
Vy ste opravovali naše testy, pán učiteľ?

Nesprávne!
Vy ste opravovala naše testy, pani učiteľka?
Vy ste opravoval naše testy, pán učiteľ?

Onikanie

Pri onikaní používame tretiu osobu plurálu namiesto druhej osoby. Autor oslovuje adresáta zámenom oni/ony. Onikanie sa v súčasnosti nepoužíva, stretnúť sa s ním môžeme v staršej literatúre.

Stará mama, budú jesť polievku?
Dedko, kam sa vybrali?
Babička, pôjdu s nami do záhrady?

Plurál úcty

Keď autor pri rozprávaní o osobe, ktorej obyčajne vyká (staršia, vážená, ctená osoba), používa tvar tretej osoby plurálu.

Môj starý otec robili celý život na poli.(dedkovi vykám)
Pán doktor ma navštívili. (pánu doktorovi vykám)

Plurál skromnosti

Jeden autor o sebe hovorí v prvej osobe plurálu. Využíva sa najmä v náučnom štýle.
V tejto práci sme sa zaoberali… (autor práce je len jeden)

Slávnostný plurál – pluralis majestaticus

Autor o sebe hovorí v prvej osobe plurálu. Používali ho najmä vysokopostavené osobnosti (napr. panovníci) ako znak spoločenskej nadradenosti a zvrchovanosti.
My, Ľudovít, z Božej vôle kráľ Uhorska, dávame na vedomie všetkým…

Slovesný rod

Gramatická kategória slovesného rodu určuje, či podmet vykonáva dej (má k deju činný, aktívny vzťah) alebo je dejom zasahovaný (má k deju trpný, pasívny vzťah).

Rozlišujeme: činný (aktívum) a trpný (pasívum) rod.
Pri určovaní slovesného rodu sa berie do úvahy pôvodca deja, dej a cieľ deja.

Činný rod

Ak je podmetom vety pôvodca deja (podmet vykonáva dej) hovoríme o činnom rode.
Žiaci maľujú obraz. – [oni] Chceli by ísť na výlet. – Peter pozeral televíziu. – Športovci budú organizovať okresnú súťaž.

Za slovesné tvary činného rodu považujeme aj slovesá vyjadrujúce rôzne stavy (telesné, duševné…), napr.
Bolí ma hlava. – Železo hrdzavie

Trpný rod

V trpnom rode je podmetom vety cieľ deja, podmet je dejom zasahovaný (podmet nie je pôvodcom deja).
Trpný rod môžeme vyjadriť zvratným alebo opisným tvarom.

Zvratný tvar

Tvar slovesa v 3. osobe sg. + morféma sa:
Budova sa zrútila.
Budova sa stavia.
Budova sa bude rekonštruovať.
Budova sa premaľuje.

Môže byť utvorený vo všetkých časoch a spôsoboch.

Pozor. Rozlišujte medzi zvratným trpným rodom a zvratným slovesom, napr.
Budova sa maľuje. (zvratný trpný rod, budova je dejom zasahovaná)
Petra sa maľuje pred zrkadlom. (zvratné sloveso, Petra je pôvodcom deja)

Opisný tvar

Sponové sloveso byť+ trpné príčastie:

Kniha bola vydaná v roku 2020.
Peter bude pripravený na skúšku.

Trpný rod môžeme zmeniť na činný rod bez zmeny významu vety, napr.
Kniha bola vydaná v roku 2020. – [Oni] Knihu vydali v roku 2020.

Slovesný čas

Gramatická kategória času vyjadruje, kedy sa dej uskutočňuje vzhľadom na čas prehovoru. Dej sa môže uskutočňovať v prítomnosti (dej sa uskutočňuje v čase prehovoru), v minulosti (dej sa uskutočnil pred časom prehovoru) alebo v budúcnosti (dej sa bude uskutočňovať po čase prehovoru).

Poznáme tri slovesné časy:

Prítomný čas – Prézent
Minulý čas – Préteritum
Budúci čas – Futúrum

Prítomný čas – prézent

Prítomným časom sa vyjadrujú deje, ktoré sa odohrávajú v čase prehovoru (v prítomnosti).

Koncovky slovies v prítomnom čase:

	sg.	pl.
1. os.	-m	-me
2. os	-š	-te
3. os	-0	-ú/-u, -a/-ia

píšem, píšeš, píše, píšeme, píšete, píšu
vidím, vidíš, vidí, vidíme, vidíte, vidia

Nedokonavé slovesá v prítomnom čase v oznamovacom spôsobe vyjadrujú vždy deje odohrávajúce sa v čase prehovoru.
Píšem list. – Kráčam po chodníku. – Idem do obchodu. – Pozerám televíziu.

Dokonavé slovesá v prítomnom čase v oznamovacom spôsobe nikdy nevyjadrujú deje odohrávajúce sa v prítomnosti (v čase prehovoru), ale deje v budúcnosti.
Napíšem list. – Pôjdem do obchodu.

Prítomný čas môže mať aj sekundárne použitie:

Atemporálne použitie – Gnómický prézent

Dej sa uskutočňuje bez obmedzenia v čase. Využíva sa najmä v prísloviach a vo všeobecne platných výrokoch a vyjadreniach (napr. fyzikálne zákony).
Lož má krátke nohy. – Kto druhému jamu kope, sám do nej spadne.

Sprítomňovanie minulých dejov – Historický prézent

Minulý dej sa podáva ako aktuálny, v prítomnom čase. Používa sa najmä na oživenie textu.
V roku 1966 vychádza Morfológia slovenského jazyka.

Sprítomňovanie budúcich dejov

Vyskytuje sa najmä v hovorovej reči. Tvar prítomného času nedokonavých slovies sa používa na vyjadrenie budúceho deja.
Zajtra sa vidíme. – Dnes končíme o druhej. – Pozajtra je piatok.

Minulý čas – Préteritum

Minulým časom vyjadrujeme deje, ktoré sa uskutočnili pred časom prehovoru.

Ak neurčitkový kmeň končí na samohlásku, minulý čas sa tvorí príponami -l, -la, -lo, -li
hrať – hral, hrala, hralo, hrali
spať – spal, spala, spalo, spali

	sg.	pl.
1. os.	Spal som/spala som/spalo som	Spali sme
2. os.	Spal si/spala si/spalo si	Spali ste
3. os.	Spal/spal/spalo	Spali

Ak neurčitkový kmeň končí na spoluhlásku, minulý čas sa tvorí príponami -ol, -la, -lo, -li
kradnúť – kradol, kradla, kradlo, kradli
viesť – viedol, viedla, viedlo, viedli

	sg.	pl.
1. os.	Viedol som/viedla som/viedlo som	Viedli sme
2. os.	Viedol si/viedla si/viedlo si	Viedli ste
3. os.	viedol/viedla/viedlo	Viedli

Pozor. V minulom čase slovies v množnom čísle sa píše vždy mäkká koncovka -i.

Predminulý čas – Antepréteritum

Predminulý čas vyjadruje minulý dej, ktorý sa uskutočnil pred iným dejom v minulosti. V bežnej komunikácii sa vyskytuje zriedkavo, nájdeme ho v umeleckej literatúre.
Žiak bol študoval vysokú školu v Bratislave, a keď ju ukončil, odišiel do zahraničia.

Budúci čas – Futúrum

Budúcim časom sa vyjadruje dej, ktorý sa uskutoční po čase prehovoru (v budúcnosti).

Tvar budúceho času nedokonavých slovies sa tvorí predovšetkým opisným budúcim časom, pri niektorých nedokonavých slovesách je možný aj tvar jednoduchého budúceho času.

Opisný budúci čas

pomocné sloveso byť + neurčitok nedokonavého plnovýznamového slovesa.
Písať, čítať, počítať, utekať…

	sg.	pl.
1. os.	Budem písať	Budeme písať
2. os.	Budeš písať	Budete písať
3. os.	Bude písať	Budú písať

Jednoduchý budúci čas

Budúcnosť niektorých nedokonavých slovies môžeme vyjadriť opisným budúcim časom, ale aj jednoduchým budúcim časom:

predpona po- + tvar prítomného času

Do tejto skupiny zaraďujeme najmä slovesá spojené s pohybom, napr.
bežať, niesť, liezť, viezť, vliecť, putovať, cestovať
bežať – budem bežať – pobežím
niesť – budem niesť – ponesiem

Pri dokonavých slovesách sa budúcnosť vyjadruje tvarom prítomného času
vymyslieť – vymyslím, zahodiť – zahodím, predbehnúť – predbehnem…

Slovesný spôsob

Gramatická kategória spôsobu vyjadruje, akým spôsobom dochádza k realizácii deja vzhľadom na vzťah autora prehovoru k obsahu výpovede.

Deje hodnotíme ako:

Skutočné – deje sa skutočne realizujú
Možné – deje by sa mohli realizovať
Nutné – realizovanie dejov sa požaduje

V slovenčine rozlišujeme tri slovesné spôsoby:

oznamovací (indikatív)
rozkazovací (imperatív)
podmieňovací (kondicionál)

Oznamovací spôsob (indikatív)

Oznamovací spôsob vyjadruje, že dej je, bol alebo bude uskutočnený (dej je v príslušnom čase reálny). Oznamovací spôsob je základný a bezpríznakový.
písal, píše, bude písať
pozerala, pozerá, bude pozerať

Rozkazovací spôsob (imperatív)

Rozkazovací spôsob vyjadruje výzvu, želanie alebo príkaz, aby adresát vykonal príslušný dej alebo aby bol dej uskutočnený.
Vyzuj sa! – Utekajme! – Stojte!

Opisný rozkazovací spôsob

Opisný rozkazovací spôsob tvorí:
častica nech + sloveso v prítomnom čase oznamovacieho spôsobu:
Nech nemeškajú! – Nech prídu! – Nech to tu viackrát nevidím!

Výzvu môžeme vyjadriť aj oznamovacím spôsobom:
Pracujem, pracujem! – Ideš preč! Ponáhľame sa, nezastavujeme!
Striktnejšie zákazy a príkazy sa často vyjadrujú neurčitkom:
Nevstupovať! – Neklopať! – Nefajčiť!

Podmieňovací spôsob (kondicionál)

Podmieňovací spôsob vyjadruje, že dej by mohol byť uskutočnený (v závislosti od splnenia určitej podmienky).
Rozlišujeme prítomný a minulý podmieňovací spôsob.

Podmieňovací spôsob prítomný vyjadruje, že dej by mohol byť uskutočnený v prítomnosti alebo budúcnosti.
Tvar slovesa v minulom čase + častica by

Sloveso prísť

	sg.	pl.
1. os.	Prišiel by som	Prišli by sme
2. os.	Prišiel by si	Prišli by ste
3. os	Prišiel by	Prišli by

To by bolo krásne. – Uvideli by ste ich. – Oni by spolu nepracovali.

Podmieňovací spôsob minulývyjadruje, že dej mohol byť uskutočnený v minulosti.
Sloveso byť v minulom čase + podmieňovací spôsob prítomný

Sloveso prísť

	sg.	pl.
1. os.	Bol by som prišiel	Boli by sme prišli
2. os.	Bol by si prišiel	Boli by ste prišli
3. os	Bol by prišiel	Boli by prišli

Boli by vyhrali zápas. – Teba by som nebol oklamal.

Pripojením tvarov slovesa bývať (býval, bývala, bývalo, bývali) môžeme vyjadriť vzdialenú minulosť.
Keby som nebol zmeškal vlak, bol by som býval prišiel.
Keby som sa bol býval viac snažil, bol by som napísal lepšie maturitnú skúšku.

Slovesný vid

Slovesná vid je lexikálno-gramatická slovesná kategória, ktorá vyjadruje, že je slovesný dej ukončený alebo prebiehajúci. Rozlišujeme dva typy slovesného vidu:

Dokonavý vid
Nedokonavý vid

Dokonavé slovesá

Sloveso dokonavého vidu je také, ktoré vyjadruje, že pomenovaný dej je ohraničený, ukončený, uzavretý.

Dokonavé slovesá môžeme vyjadriť len v dvoch časových stupňoch:

dej, ktorý sa už uskutočnil
- tvar minulého času
  - hodil, vysvetlil, porozprával
dej, ktorý sa ešte neuskutočnil
- tvar prítomného času (vyjadruje budúci dej)
  - hodím, vysvetlím, porozprávam

Dokonavé slovesá nemajú zložený tvar budúceho času.
Budem hodiť

Nemôžu sa spájať s fázovými slovesami (začať, prestať…)
( začnem porozprávať , prestanem vysvetliť )

Nedokonavé slovesá

Nedokonavé slovesá vyjadrujú prebiehajúci, neohraničený, neuzavretý, plynúci slovesný dej.

Nedokonavými slovesami dokážeme vyjadriť všetky tri časy (minulý, prítomný, budúci).
- kričal, kričím, budem kričať
- písal, píše, bude písať
Nedokonavé slovesá sa spájajú s fázovými slovesami
- začnem poslúchať, prestal počúvať

Ako zistiť vid slovesa?

vhodnosť/nevhodnosť opýtať sa: Čo (to) robíš?
- píšem – vhodnosť (nedok.)
- napíšem – nevhodnosť (dok.)
možnosť/nemožnosť spájať sloveso s fázovými slovesami
- začnem písať – možnosť (nedok.)
- začnem napísať – nemožnosť (dok.)
existujúci/neexistujúci zložený tvar budúceho času
- budem písať – existujúci (nedok.)
- budem napísať – neexistujúci (dok.)
prítomnosť/budúcnosť vyjadrená tvarom prítomného času
- píšem – vyjadruje prítomný čas (nedok.)
- napíšem – vyjadruje budúci čas (dok.)

Vidové dvojice

V slovenskom jazyku sa uplatňuje tendencia, aby každý dej bol vyjadrený nedokonavým aj dokonavým tvarom slovesa. K základnému nedokonavému slovesu sa prostredníctvom predpôn pritvára dokonavé sloveso a naopak k základnému dokonavému slovesu sa prostredníctvom prípon pritvára nedokonavé sloveso. Tak vznikajú vidové protiklady – vidové dvojice.

Vidové dvojice sú slovesá, ktoré sa odlišujú len vidom, význam majú rovnaký. Takisto platí, že takmer každé nedokonavé sloveso má aj tvar opakovacieho slovesa.

Tvorenie predponou
- nedokonavý vid – dokonavý vid
  - skúšať – vyskúšať
  - šiť – ušiť
  - kradnúť – ukradnúť
Tvorenie príponou
- dokonavý vid – nedokonavý vid
  - sústrediť – sústreďovať
  - kúpiť – kupovať
  - prihliadnuť – prihliadať

Zdroje

Caltíková, M. Slovenský jazyk a literatúra. Nitra: ENIGMA PUBLISHING, 2019. ISBN 978-80-8133-080-3.
Caltíková, M. – Lábaj, Ľ – Lauková, Z. – Polakovičová, A. – Štarková, Ľ. Slovenský jazyk pre stredné školy 2. Bratislava: Orbis Pictus Istropolitana, 2019. ISBN 978-80-8120-719-8.
Kolektív autorov. Gramatika súčasnej slovenčiny. Bratislava: Lingea, 2016. ISBN 978-80-8145-117-1.
Kolektív autorov. Morfológia slovenského jazyka. Bratislava: Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1966.
Papuga, J. Kompendium slovenčiny. Bratislava, 2019. ISBN 978-80-971287-5-3.

Kategórie: Slovenčina | Morfológia