Jazyk je abstraktný systém zvukových, lexikálnych a gramatických znakov – vyjadrovacích prostriedkov istého spoločenstva, ktorý sa používa ako prostriedok myslenia, dorozumievania a ukladania poznatkov.
Vznik jazyka
Predpokladá sa, že prvé jazyky vznikli približne pred 100 000 rokmi. Odborníci sa domnievajú, že vznik jazyka súvisel s vývojom kognitívnych schopností a s anatomickými predpokladmi – formovaním orgánov hlasu. Spočiatku mohla mať komunikácia podobnú formu ako komunikácia v živočíšnej ríši. Postupne, ako sa rozvíjali schopnosti, poznatky i samotná myseľ ľudí, potreba jazyka rástla. S príchodom jazyka boli ľudia schopní vymieňať si informácie, vedomosti (napr. o potrave, nebezpečenstve) a odovzdávať ich ďalším generáciám. Zozačiatku rozumela jazyku len veľmi úzka skupina ľudí – členovia tej istej komunity.
Na určitom stupni vývinu používal človek vyjadrovacie prostriedky, ktorým už rozumeli aj ľudia z iných spoločenstiev nehovoriaci tým istým jazykom. Boli to jaskynné maľby, kresby na skalách a kostiach – grafické znaky.
Najstaršími grafickými znakmi sú piktogramy, piktografické znaky. Sú to obrázkové znaky, ktoré znamenajú priamo to, čo znázorňujú.
Pôvodne vznikli ako primitívne maľby na skalnatých alebo iných povrchoch. Dnes sú to však obrazové značky zobrazujúce rôzne informácie, myšlienky, zákazy, príkazy ap. Majú medzinárodnú platnosť a nahrádzajú text informácie. K ich pochopeniu nie je nutná znalosť jazyka (napr. dopravné značky).
Veda skúmajúca znaky a znakové sústavy slúžiace na dorozumievanie sa nazýva semiotika (z gr. semeion – znak).
Vývin jazykov sa nezastavil a pokračuje aj v súčasnosti. Dnes sa na svete hovorí takmer 7 000 jazykmi a 41 000 dialektami, no tento počet každoročne klesá. Mnoho jazykov sa prestalo používať – vymreli a zachovali sa iba v písomnej podobe. Medzi aktuálne najpoužívanejšie jazyky na svete patrí čínština, španielčina a angličtina.
Jazyk
- prirodzený,
- umelý/plánovaný,
- materinský
- úradný/štátny
- cieľový,
- cudzí,
- mŕtvy.
Prirodzený jazyk
Prirodzený jazyk je systém ustálených znakov a pravidiel ich spájania, založený na ľudských artikulovaných zvukoch (neskôr aj na grafických znakoch). Vznikol počas dlhodobého historického vývinu. Bol vytvorený širokým kolektívom v procese evolúcie spoločenstva (národa, etnika). Prirodzený jazyk je základným nástrojom komunikácie a dorozumievania sa. Má univerzálnu platnosť – rozumejú mu a používajú ho všetci príslušníci národa alebo etnika. Ak jazyk prestane plniť funkciu materinského a národného jazyka, stáva sa mŕtvym jazykom (napr. latinčina).
Materinský jazyk – prvý jazyk, ktorý sa naučíme; je to náš najbližší a najlepšie ovládaný jazyk; osvojíme si ho v rodine, poprípade v inom spoločenstve; pre Slovákov je to slovenčina.
Úradný/štátny jazyk – jazyk oficiálnej, úradnej komunikácie stanovený zákonom. Je primárnym jazykom v danom štáte, má prvotné postavenie, vyučuje sa na školách. Niektoré štáty majú viacero úradných jazykov, napr. Švajčiarsko má štyri úradné jazyky: nemčinu, francúzštinu, taliančinu a rétorománčinu. Štátnym jazykom Slovenskej republiky je slovenčina.
Cieľový jazyk – jazyk, ktorý sa ako úradný jazyk učí príslušník národnostnej menšiny. Pre žiaka inej národnosti na území Slovenskej republiky je cieľovým (nie materinským) jazykom slovenčina.
Cudzí jazyk – jazyk, ktorým sa v rodnej krajine jedinca nehovorí alebo nie je bežným jazykom. Pre príslušníkov iných národov (Nemci, Francúzi, Angličania…) je to slovenčina. Pre Slovákov je to angličtina, nemčina ap.
Mŕtvy jazyk – prestal plniť funkciu materinského a národného jazyka, napr. latinčina.
Súčasným svetovým jazykom je angličtina. Je najpoužívanejším medzinárodným jazykom, ktorým sa dohovoríme vo väčšine krajín sveta.
Umelý/plánovaný jazyk
Umelý/plánovaný jazyk – nemá dlhodobú históriu, ide o systém znakov vytvorených konkrétnym autorom alebo skupinou autorov. Vznikol najprv v písanej forme a až potom vo zvukovej forme.
Plánované jazyky poznáme:
- Hovorené
- Esperanto – najrozšírenejší medzinárodný plánovaný jazyk. Jeho autorom bol varšavský lekár Ľ. L. Zamenhof. Jeho cieľom bolo vytvoriť jednoduchý, ľahko naučiteľný, neutrálny jazyk, ktorý by bolo možné použiť v medzinárodnej komunikácii. Má nekomplikovanú gramatiku, vyslovuje sa rovnako, ako sa píše. Slovná zásoba obsahuje slová pochádzajúce najmä zo západoeurópskych jazykov (románske, germánske, slovanské). Odhaduje sa, že dnes ho používa 100 000 až 2 000 000 hovoriacich. V súčasnosti vychádza v tomto jazyku viac ako 120 časopisov a vo viac ako 30 krajinách je súčasťou školskej výučby. Vo Viedni sa nachádza múzeum esperanta, kde je asi 14 000 titulov kníh.
- Umelecké
- Napríklad vymyslené jazyky vo filmoch alebo seriáloch. Jedným z najznámejších umeleckých jazykov je klingončina, umelý jazyk zo sci-fi seriálu Star Trek.
- Symbolické
- Systém vopred dohodnutých znakov, v ktorom má každý výraz presne ten význam, ktorý mu bol pridelený; rozumie mu menšia skupina ľudí (napr. v chémii, matematike).
- Programovacie
- Súhrn prostriedkov, príkazov, systémových inštrukcií, ktoré je možné prevádzať do technického zariadenia. Zabezpečuje komunikáciu medzi programátorom a počítačom.
- Logické
- Komické
Písmo
Písmo je súbor najrôznejších grafických znakov (písmen, obrázkov, symbolov) slúžiacich na znázornenie hovoreného jazykového prejavu.
Vetné písmo
Vetné písmo je písmo, v ktorom jeden obrázkový znak znamená celú vetu. Takýmto typom písma sú piktogramy – najstaršie grafické znaky. Piktografické písmo vzniklo ako primitívne obrázkové písmo znázorňujúce informáciu kresbou alebo obrazom. Pôvodcami piktogramov boli Sumeri, etnikum, ktoré žilo v Mezopotámii od konca 4. tisícročia pred n.l.
Pojmové písmo
Pojmové písmo je pokročilejším typom písma, v ktorom jeden obrázkový znak znázorňoval jeden pojem. Vzniklo v starovekom Egypte v 4 – 5. tisícročí pred n. l. Označuje sa aj ako ideografické, hieroglyfické písmo. Významný posun v chápaní egyptských hieroglyfov umožnil nález tzv. Rossetskej dosky – obsahovala ten istý text v troch rôznych jazykoch. Na rozlúštení egyptských hieroglyfov sa v najvýraznejšie podieľal francúzsky lingvista J.F. Champollion. Hieroglyfy sú malé obrázky znázorňujúce predmet, na ktorý sa priamo podobajú, ale rovnako aj rôzne, celkom odlišné abstraktné veci. Každé slovo malo svoj osobitný obrázkový znak. Vypracovanie hieroglyfov bolo často veľmi precízne a detailné. Moderným variantom pojmového písma je čínske a japonské písmo.
Slabičné písmo
Písmo, v ktorom jeden znak znázorňuje jednu slabiku. Medzi prvými takýmito písmami bolo klinové písmo, používané Sumermi 3000 rokov pred našim letopočtom. V klinovom písme sa znaky tvorili kombináciou čiar v tvare klinov, ktoré znázorňovali slová. Jednotlivé znaky sa kreslili pomocou hrotov trstinového stebla do mäkkých hlinených tabuliek. Spočiatku sa písalo do vertikálnych stĺpcov zhora nadol, neskôr sa smer zmenil na horizontálny a písalo sa zľava doprava. K objaveniu klinového písma výrazne prispel britský archeológ Austen H. Layard, ktorý v roku 1847 v troskách starobylého asýrskeho mesta Nivive našiel pozostatky Aššurbanipalovej knižnice. Súčasťou týchto pozostatkov bolo viac ako 20 000 hlinených tabuliek, plných textu písaného vtedy neznámym klinovým písmom. Tabuľky obsahovali rôzne texty a mýty. Nachádzala sa medzi nimi aj jedna z najstarších epických skladieb Epos o Gilgamešovi.
Hláskové písmo
V hláskovom písme má každá hláska svoj osobitný znak. Vznik tohto písma sa pripisuje Feničanom, ktorí obývali východné pobrežie stredozemného mora. Tí v 2. tisícročí pred našim letopočtom vytvorili spoluhláskovú abecedu pozostávajúcu z 22 písmen. Až 80 percent všetkých známych abecedných sústav vzniklo na základoch fenického písma. Feničania písali sprava doľava.
Grécke písmo
Grécke písmo je najstarším dodnes používaným písmom v Európe, má pôvod vo fenickom písme. Spočiatku sa písalo sprava doľava, no neskôr sa smer zmenil a písalo sa zľava doprava (ako píšeme dnes).
Z gréckej abecedy sa vyvinula latinka – najpoužívanejšie hláskové písmo na svete, ktoré je zároveň najrozšírenejším písmom na svete, píše ním asi tretina ľudstva vrátane nás. Grécke písmo ovplyvnilo aj vznik slovanského písma.
Slovanské písmo
Prvým písmom Slovanov bola hlaholika – písmo zostavené na základe malej gréckej abecedy (minuskuly). Vytvoril ho Konštantín v roku 862. Neskôr naši slovanskí predkovia písali cyrilikou, ktorá vznikla na základe veľkej gréckej abecedy (majuskuly) a hlaholiky. Toto písmo vytvorili Konštantínovi a Metodovi žiaci. V niektorých národoch prešlo určitými zmenami a používa sa dodnes, napr. Macedónsko, Bulharsko, Srbsko, Mongolsko. Upravenú cyriliku používajú aj Rusi, Bielorusi a Ukrajinci – nazýva sa azbuka.
Zdroje
- Caltíková, M. Slovenský jazyk a literatúra. Nitra: ENIGMA PUBLISHING, 2019. ISBN 978-80-8133-080-3.
- Caltíková, M. – Lauková, Z. – Polakovičová, A. – Štarková, Ľ. Slovenský jazyk pre stredné školy 4 – učebnica. Bratislava: Orbis Pictus Istropolitana, 2014. ISBN 978-80-8120-630-6.
- Papuga, J. Kompendium slovenčiny. Bratislava, 2019. ISBN 978-80-971287-5-3.
Kategórie: Slovenčina | Jazyk a reč
