Zámená sú plnovýznamový ohybný slovný druh. Poukazujú alebo odkazujú na osoby, zvieratá, veci a javy – neoznačujú skutočnosť priamo. Môžu zastupovať iný slovný druh:
- podstatné mená:
- mama varí – ona varí,
- prídavné mená:
- nekúpim si modrý kabát – nekúpim si takýto kabát,
- číslovky: kúp
- kúp osem rožkov – kúp niekoľko rožkov,
- príslovky:
- nebol som v záhrade – nebol som nikde.
Vo vete majú rovnakú funkciu ako slovný druh, ktorý zastupujú. Na správne pochopenie ich významu musíme poznať kontext celej vety, napr.
Nikdy jej to nepovedz. – osobné základné zámeno.
Jej kresby sa mi páčia. – osobné privlastňovacie zámeno.
Z gramatických kategórií určujeme osobu, rod (len pri rodových), číslo a pád (len pri sklonných). Zvyčajne majú také gramatické kategórie ako slová, ktoré zastupujú.
Rozdelenie zámen
Podľa rodu
- bezrodové – svojimi tvarmi nevyjadrujú rod: ja, ty, my, vy, sa, kto
- rodové – svojimi tvarmi vyjadrujú rod: on, ona, ono, oni, ony, ten, tá, to, tí, tie
Podľa vecného významu
- osobné
- základné – ja, ty, on, ona, ono…
- osobné privlastňovacie – môj, tvoj, jeho, jej, náš…
- ukazovacie – ten, tá, to, tí, tie…
- zvratné
- základné – sa, seba, sebe…
- zvratné privlastňovacie – svoj, svojich, svojim…
- vymedzovacie – iný, inakší, každý, nikto, sám…
- opytovacie – Kto? Čo? Kedy? Ako? Prečo?…
- neurčité – niekto, niečo, nejaký, niektorý, ktorýsi…
Osobné zámená
Osobné zámená označujú 1., 2. a 3. osobu v komunikácii. Delíme ich na osobné základné a osobné privlastňovacie zámená.
Osobné základné zámená
- ja, ty, on, ona, ono, my, vy, oni, ony.
Skloňovanie osobných základných zámen
| JA | TY | ON | ONA | ONO | |
| N | ja | ty | on | ona | ono |
| G | mňa/ma | teba/ťa | jeho/ho/neho/-ňho/-ň | jej/nej | jeho/ho/neho/-ňho/-ň |
| D | mne/mi | tebe/ti | jemu/mu/nemu | jej/nej | jemu/mu/nemu |
| A | mňa/ma | teba/ťa | jeho/ho/neho/-ňho/-ň | ju/ňu | ho/-ň |
| L | mne | tebe | ňom | nej | ňom |
| I | mnou | tebou | ním | ňou | ním |
| MY | VY | ONI | ONY | ||
| N | my | vy | oni | ony | |
| G | náš | váš | ich/nich | ich/nich | |
| D | nám | vám | im/nim | im/nim | |
| A | nás | vás | ich/nich | ne | |
| L | nás | vás | nich | nich | |
| I | nám | vami | nimi | nimi |
Zámená patriace do tejto skupiny majú zložitejšie skloňovanie, jednotlivé tvary sa odlišujú od nominatívu, napr. ja – mne, my – nám, ona – jej ap.
Zámená ja, ty, my, vy zaraďujeme medzi bezrodové.
Pri zámenách ja, ty (v pádoch G, D, A) rozlišujeme krátke a dlhé tvary.
Dlhé tvary (mňa, mne, teba, tebe) používame:
- na začiatku viet: mne to pomôže najviac; mňa si vyber
- po predložke: pozerala sa na teba; nevšimol si to na mne
- v snahe zdôrazniť zámeno: milujem teba
Krátke tvary (ma, mi, ťa, ti) sa nazývajú príklonky (slovo bez prízvuku tvoriace s predchádzajúcim prízvučným slovom jeden celok) – nepoužívame ich na začiatku viet, po predložke, ani tam, kde niečo zámenom zdôrazňujeme ,napr. Mohol by si mi pomôcť? Ďakujem ti; Nikde som ťa tam nevidel
Poznámka. – v expresívnych jazykových prejavoch sa niekedy používa krátky tvar zámena tam, kde by sa podľa správnosti mal vyskytovať dlhý, napr. Ma tam už nikdy neuvidíš! Ti to neverím!
Osobné privlastňovacie zámená
Osobné privlastňovacie zámená označujú privlastnenie 1., 2. a 3. osobe. Sú to zámená:
môj, tvoj, náš, váš, jeho, jej, ich
Zámená jeho, jej, ich sú nesklonné.
Zvratné zámená
Zvratné zámená delíme na:
- Základné zvratné zámená
- Privlastňovacie zvratné zámená
Základné zvratné zámená
Odkazujú na osobu alebo vec, ktorá je podmetom vety. Patrí sem zámeno sa (si). Má osobité skloňovanie, nemá formu v nominatíve:
| N | 0 |
| G | seba |
| D | sebe, si |
| A | seba, sa |
| L | (o) sebe |
| I | sebou |
O zvratné zámeno ide vtedy, ak ho môžeme nahradiť dlhším tvarom zámena seba, sebe alebo svoj, svoja, svoje bez zmeny významu slovesa, napr.
čistiť si zuby – sebe, svoje zuby; kúpim si nový oblek – kúpim sebe…
Ak to nie je možné, nejde o zvratné zámeno, ale o tzv. gramatické slovo (morfému), napr,
báť sa ≠ báť seba, snažiť sa ≠ snažiť seba
Privlastňovacie zvratné zámená
Patrí sem zámeno svoj, ktoré privlastňuje osobe, zvieraťu, veci, ktorá je podmetom vety:
- Sedím vo svojom kresle. (ja)
- Požičala mi svoje pero. (Ona)
- Peter spomínal svojho dedka. (on)
Privlastňovacie zvratné zámeno svoj sa skloňuje podľa vzoru môj.
Poznámka. Ak gramatická osoba, ktorej privlastňujeme, nie je podmetom vety, používajú sa osobné privlastňovacie zámená (môj, tvoj, jeho, jej, náš, váš, ich). Porovnajte:
Milan hovoril o svojej matke. – ide o Milanovu matka.
Milan hovoril o jeho matke. – nejde o Milanovu matku, ale napr. o Petrovu matku.
Ukazovacie zámená
Ukazovacie zámená ukazujú alebo odkazujú na osoby, zvieratá, veci, javy. Pomocou ukazovacích zámen môžeme určovať vzdialenosť objektov/subjektov:
- V blízkosti: ten, tá, to, tu, tuto, taký, taká…
- V diaľke: tamten, tamtá, tamto, onen, oná, ono…
Môžeme ich použiť v expresívnych jazykových prejavoch s cieľom naznačiť nespokojnosť, prekvapenie alebo údiv, napr.
Čo ten Peter zas vyviedol? Tento náš pes zakaždým niečo dotrhá.
Ukazovacie zámeno môže pozostávať z dvoch zámen, napr.
ten + to = tento; taký + to = takýto; tam + ten = tamten
Pozor. – Podľa spisovnej výslovnosti sa vo všetkých ukazovacích zámenách spoluhláska t vyslovuje tvrdo, a to aj v zámenách tie, tieto, títo ap.
Skloňovanie ukazovacích zámen
Ukazovacie zámená delíme na neohybné (tu, tam, sem…) a ohybné (ten, tá, to, tí, tento, táto…). Ak má ukazovacie zámeno podobu prídavného mena, skloňuje sa podľa vzoru pekný, napr.
taký človek – takí ľudia
Zámená ten, tá, to, onen, oná, ono majú osobitné skloňovanie
| sg. | |||
| N | ten | tá | to |
| G | toho | tej | toho |
| D | tomu | tej | tomu |
| A | toho(živ.)/ten(neživ.) | tú | to |
| L | (o) tom | (o) tej | (o) tom |
| I | tým | tou | tým |
| pl. | |||
| N | tí(živ.)/tie(neživ.) | tie | tie |
| G | tých | tých | tých |
| D | tým | tým | tým |
| A | tých(živ.)/tie(neživ.) | tie | tie |
| L | (o) tých | (o) tých | (o) tých |
| I | tými | tými | tými |
Podobným spôsobom sa skloňujú aj ukazovacie zámená utvorené od zámen ten, tá, to pomocou predpôn tam-, hen- a prípon –to, -že. Napr. tamtá, tamten, tenže…
Pozor. – Ukazovacie zámená tento, toto majú v genitíve a akuzatíve singuláru podobu tohto – nikdy nie tohoto ani tochto.
| sg. | m. r. živ. | m. r. neživ. | ž. r. | str. r. |
| n | onen | onen | oná | oné |
| g | oného/onoho | oného/onoho | onej | oného/onoho |
| d | onému/onomu | onému/onomu | onej | ono |
| a | oného | onen | onú | (o) onom |
| l | (o) onom | (o) onom | (o) onej | (o) onom |
| i | oným | oným | onou | oným |
| pl. | ||||
| n | oní | oné | oné | oné |
| g | oných | oných | oných | oných |
| d | oným | oným | oným | oným |
| a | oných | oné | oné | oné |
| l | (o) oných | (o) oných | (o) oných | (o) oných |
| i | onými | onými | onými | onými |
Písmeno n má vo všetkých tvaroch tvrdú výslovnosť.
Vymedzovacie zámená
Vymedzovacie zámená presne vymedzujú, určujú hranice rozsahu, množstva, vyjadrujú jedinečnosť, odlišnosť/totožnosť, úplnosť/neúplnosť javov. V kontexte nadobúdajú presný význam.
Vymedzovacie zámená delíme na:
- Kvalitatívne
- stotožňovacie – označujú totožnosť
- taký istý, ten istý, tenže, tamže
- odlišovacie – označujú odlišnosť
- iný, inakší, inak, inam
- stotožňovacie – označujú totožnosť
- Kvantitatívne
- súhrnové – úplnosť/súhrn
- každý, vždy, všade, všetok
- obmedzovacie
- sám – výlučnosť
- samý – hojnosť predmetov rovnakého druhu
- popieracie – neexistencia
- nikto, nič, nikdy, nikde, žiaden
- súhrnové – úplnosť/súhrn
Skloňovanie vymedzovacieho zámena sám
| sg. | m. r. živ. | m. r. neživ. | ž. r. | str. r. |
| N | sám | sám | sama | samo |
| G | samého | samého | samej | samého |
| D | samému | samému | samej | samému |
| A | samého | sám | samu | samo |
| L | (o) samom | (o) samom | (o) samej | (o) samom |
| I | samým | samým | samou | samým |
| pl. | ostatné rody | |||
| N | sami | samy | ||
| G | samých | samých | ||
| D | samým | samým | ||
| A | samých | samy | ||
| L | (o) samých | (o) samých | ||
| I | samými | samými |
Skloňovanie zámen všetok, všetka, všetko
| sg. | m. r. živ. | m. r. neživ. | ž. r. | str. r. |
| N | všetok | všetok | všetka | všetko |
| G | všetkého | všetkého | všetkej | všetkého |
| D | všetkému | všetkému | všetkej | všetkému |
| A | všetkého | všetok | všetku | všetko |
| L | (o) všetkom | (o) všetkom | (o) všetkej | (o) všetkom |
| I | všetkým | všetkým | všetkou | všetkým |
| pl. | ostatné rody | |||
| N | všetci | všetky | ||
| G | všetkých | všetkých | ||
| D | všetkým | všetkým | ||
| A | všetkých | všetky | ||
| L | (o) všetkých | (o) všetkých | ||
| I | všetkými | všetkými |
Opytovacie zámená
Opytovacie zámená sa používajú v otázkach, ktorými sa pýtame na osoby, zvieratá, veci, javy, vlastnosti. Všetky pádové otázky sú opytovacími zámenami. Opytovacie zámená volíme podľa toho, čo sa snažíme zistiť, napr. zámenom:
- kto sa pýtame na osoby;
- čo sa pýtame na zvieratá, predmety, veci;
- koľko zisťujeme počet;
- aký zisťujeme vlastnosti;
- ktorý sa pýtame pri výbere osoby, veci ap.;
- kde sa zameriavame na miesto, smer;
- kam sa zameriavame na miesto, ktoré je cieľom smerovania.
V expresívnom jazykovom prejave, v ktorom chceme zdôrazniť opytovacie zámeno, pridávame k niektorým zámenám (napr. kto, čo, ktorý, ako, kedy…) časticu-že, napr.
Čože ti povedal? Ktože ti to poradil? Ktorýže bol najrýchlejší?
Poznámka. – V zdvorilostnej otázke (napr. ak sme nedobre počuli výpoveď druhého komunikanta) nepoužívame zámeno čo, ale časticu prosím.
Podal by si mi soľ? – Prosím?
Opytovacie zámená vo vzťažnej funkcii
Opytovacie zámená vo funkcii vzťažných slov majú uvádzaciu, pripájaciu a odkazovaciu funkciu.Majú veľmi blízko k spojkám. Podieľajú sa na výstavbe textu a majú vetnočlenskú platnosť, čím sa odlišujú od spojok. (kto, čo, aký, ktorý, čí…), napr.
Kto prišiel? (opytovacie zámeno) – Kto to nezažil, nedokáže si to predstaviť. (vzťažné zámeno)
Ktorým vlakom si prišiel? (opytovacie zámeno) – Prítomní, ktorým som to hovoril, ma nepočúvali.
Vzťažné zámeno čo v hovorovom štýle (predovšetkým v neoficiálnom jazykovom prejave, napr. pri komunikácii s priateľmi) často zastupuje zámená kto, ktorý, aký, koľký, napr.
Auto, čo práve zastavilo, začalo horieť. – Auto, ktoré práve zastavilo, začalo horieť.
Skloňovanie opytovacích zámen
Sklonné opytovacie zámená zakončené na -ý sa skloňujú podľa vzoru pekný (ktorý, koľký, aký…), zámená zakončené na -í (čí) sa skloňujú podľa vzoru cudzí.
Medzi nesklonné opytovacie zámená zaraďujeme príslovkové zámená (napr. ako, kedy, kde, kam…).
Pozor. –Musíme rozlišovať zámená prečo, načo, začo – otázky zameraná na príčinu, cieľ, účel, ktoré sa píšu spolu – od spojení zámena a predložky na čo, za čo, napr.
Začo ti ďakovali? Za pomoc. – Za čo sa schoval? – Za skriňu.
Načo ti je toľko mrkvy? Na kŕmenie zvierat. – Na čo si to položil? – Na poličku.
Neurčité zámená
Neurčité zámená odkazujú alebo poukazujú na osoby, zvieratá, veci neurčito, približne a všeobecne. Vznikajú z opytovacích zámen pomocou predpôn alebo prípon:
- nie-/ne- niekto, niečo, nejako…
- kde- kdekto, kdečo…
- všeli- všelikto, všeličo, všeličím…
- poda- podaktorý…
- voľa- voľakedy, voľaktorý, voľakto…
- bárs-, bár- bárčo, bárskto, bársčím…
- hoc(i)- hocičo/hocčo, hocikto/hockto…
- da- dačo, dakto, daktorý…
- kade- kadečo, kadekto,
- leda- ledakde, ledakedy, ledačo…
- sotva- sotvakedy, sotvakto, sotvačo…
- málo- máloktorý, málokto, málokedy…
- zriedka- zriedkakedy, zriedkakde…
- čertvie-, bohvie-, ktovie– čertviekto, bohviečím, ktoviekým…
- čojaviem-, neviem- čojaviemčo, neviemktorý…
- -si, ktosi, čosi, ktorýsi…
- -koľvek čokoľvek, ktokoľvek, akýkoľvek…
Skloňovanie neurčitých zámen
Neurčité zámená rozdeľujeme na sklonné a nesklonné.
- Neurčité zámená zakončené na v N sg. na -ý sa skloňujú podľa vzoru pekný, napr.
- ktorýsi chlapec – ktorísi chlapci; akýsi chlapec – akísi chlapci – akýchsi chlapcov;
- Neurčité zámená zakončené v N sg. na -í sa skloňujú podľa vzoru cudzí, napr.
- dačí, niečí, voľačí…
- Do skupiny nesklonných zámen patria príslovkové neurčité zámená, napr.
- voľakedy, voľakde, voľakam, niekde, niekedy, niekam…
Funkcia zámen vo vete
Zámená majú vetnočlenskú platnosť, vo vete sa môžu nachádzať v týchto funkciách:
- podmet – on vysvetľuje učivo;
- predmet – vidím ho;
- prívlastok – navštívil som svojich starých rodičov;
- príslovkové určenie – zastavil sa tu, ale už odišiel;
- súčasť slovesno-menného prísudku – Život je už raz taký.
Z pravopisu zámen
Zámena Ty, Tvoj, Vy, Váš sa na znak úcty píšu veľkým začiatočným písmenom:
- v súkromných/úradných listoch a emailoch
- Chcel by som Ti… Mohol by som sa Vás… Želám Vám…
- v ostatných útvaroch (napr. príhovor, návod, recept, inzerát…) veľké písmená nepíšeme
- Vážení prítomní, žiadam vás… Dajte pozor, aby vám…
V neurčitých zámenách s predponou nie-,bár-, bárs-, bohvie-, čertvie-, neviem- neplatí pravidlo o rytmickom krátení: niečí, s bársčím, s bohviekým…
Štylistické využitie zámen
Zdôrazňovacia funkcia zámen
Zámena môžu mať v texte zdôrazňovaciu funkciu, ak:
- sa nachádzajú na začiatku vety
- Ty by si mi chcel pomôcť? Mňa ideš presviedčať?
- ich prítomnosť vo vete nie je nevyhnutná, no i tak ich použijeme
- Uvidíš, že ty zvíťazíš; ty si vinný; ja pôjdem.
- sú vysunuté mimo vety a plnia funkciu vytýčeného vetného člena:
- Petra, toho som tam nestretol; v záhrade, tam som ju zahliadla; vanilková, tú mám najradšej.
Vykanie a autorský plurál
Pomocou kategórie čísla zámen a slovies vykáme (zámená: vy, vás, vám):
Vy nám to vysvetlíte? – Nevideli sme vás tam. – Ďakujem vám.
Prostredníctvom zámen vytvárame autorský plurál, označujúci sa aj ako plurál skromnosti. Uplatňuje sa najmä v náučnom štýle – jeden autor o sebe hovorí v prvej osobe plurálu:
Cielom našej práce bolo… V tejto práci sme sa snažili…
Zdroje
- Caltíková, M. Slovenský jazyk a literatúra. Nitra: ENIGMA PUBLISHING, 2019. ISBN 978-80-8133-080-3.
- Caltíková, M. – Lábaj, Ľ – Lauková, Z. – Polakovičová, A. – Štarková, Ľ. Slovenský jazyk pre stredné školy 2. Bratislava: Orbis Pictus Istropolitana, 2019. ISBN 978-80-8120-719-8.
- Kolektív autorov. Gramatika súčasnej slovenčiny. Bratislava: Lingea, 2016. ISBN 978-80-8145-117-1.
- Kolektív autorov. Morfológia slovenského jazyka. Bratislava: Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1966.
- Papuga, J. Kompendium slovenčiny. Bratislava, 2019. ISBN 978-80-971287-5-3.
Kategórie: Slovenčina | Morfológia
