Biosféra, označujúca sa aj ako živý obal Zeme, je súčasť krajinnej sféry tvorená živými organizmami. Geografická disciplína, zaoberajúca sa rastlinstvom a živočíšstvom ako súčasťou krajiny, sa nazýva bieogeografia. Podľa predmetu skúmania sa delí na fytogeografiu – rastliny a zoogeografiu – živočíchy.
Prispôsobenie sa organizmov prostrediu
Život na Zemi sa objavil pred viac ako 3,5 miliardami rokov a od vtedy prechádza neustálym vývojom. Počas tohto dlhého obdobia sa organizmy prispôsobili svojmu životnému prostrediu. Dokázali sa adaptovať najmä stavbou svojho tela, spôsobom života a nárokmi na prostredie.
Životné podmienky nie sú všade rovnaké a rozmiestnenie jednotlivých organizmov je výsledkom mnohých rokov evolúcie. Najväčšie množstvo organizmov môžeme nájsť najmä pri zemskom povrchu a tesne pod hladinou morí a oceánov. Ich prirodzeným životným prostredím sa stala aj atmosféra, pedosféra a dokonca boli objavené živočíchy aj vo veľkých hĺbkach na dne Mariánskej priekopy, kde sa dokázali prispôsobiť extrémnym životným podmienkam. Všeobecne však platí, že s rastúcou vzdialenosťou, či už od povrchu pevniny, alebo hladiny mora (v smere nadol aj nahor) koncentrácia organizmov rapídne klesá.
Ekologické činitele
Počas svojho formovania prechádzala biosféra procesmi diferenciácie, ktoré boli ovplyvnené ekologickými činiteľmi, medzi ktoré patria ekologické faktory a podmienky. Všetko, čo akokoľvek vplýva na živé organizmy, môže byť považované za ekologický činiteľ.
Ekologické faktory určujú vlastnosti prostredia, vplývajú na organizmy, vytvárajú určité podmienky na život. Účinkom týchto podmienok vzniká prirodzená eliminácia druhov, ktorým dané prostredie nevyhovuje. Ovplyvňujú aj migráciu populácie (napr. za potravou), rozmnožovanie a úmrtnosť.
Na základe pôvodu rozlišujeme:
Abiotické faktory – neživé, majú fyzikálno-chemický základ. Patrí sem vlhkosť, teplota, nadmorská výška, svetlo, vlastnosti pôdy, klimatické podmienky, atmosférický tlak, zrážky ap.
Biotické faktory – živé. Patria sem organizmy, s ktorými určitý sledovaný organizmus prichádza do vzťahu – rozmnožovanie, potrava, parazity ap.
Súhrn abiotických a biotických faktorov vytvára biotop. Je to súhrn všetkých činiteľov tvoriacich životné prostredie.
Vzťah medzi organizmami a prostredím
Čím lepšie sa organizmy dokážu prispôsobiť pôsobeniu ekologických činiteľov, tým lepšie podmienky majú na život, reprodukciu a rozšírenie. Medzi výskytom organizmu (alebo celého spoločenstva organizmov) na určitom mieste a vlastnosťami životného prostredie je veľmi silný vzťah. To znamená, že nato, aby organizmus dokázal prežiť na určitom mieste, musia byť splnené určité podmienky. V opačnom prípade by daný organizmus v príslušnom prostredí nemohol existovať. Mnohé organizmy preto môžu byť využité ako indikátory vlastností životného prostredia. Lišajníky sú veľmi citlivé na znečistenie životného prostredia, preto nedokážu prežiť v znečistených oblastiach. Z tohto dôvodu sú považované za bioindikátory čistoty životného prostredia.
Vzťah medzi organizmom a životným prostredím je však obojstranný. Preto platí, že tak ako jednotlivé zložky krajiny vplývajú na organizmy, tak aj organizmy svojím pôsobením spätne ovplyvňujú prostredie, v ktorom žijú. Sú významným pôdotvorným činiteľom (výrazne ovplyvňujú vlastnosti pôdy, podieľajú sa na tvorbe humusu) a majú vplyv aj na miestnu klímu.
Nároky organizmov na životné prostredie
Nároky jednotlivých druhov organizmov, resp. spoločenstiev organizmov, na životné prostredie sú rôzne. Dôležitým faktorom ovplyvňujúcim život organizmov je aj ich odolnosť voči fyzikálnym a chemickým vlastnostiam prostredia, akými sú napr. teplota, svetlo, vlhkosť ap.
Stenotermné organizmy znesú len malé teplotné výkyvy. Do tejto skupiny zaraďujeme teplomilné a chladnomilné druhy. Teplomilné rastliny (banánovník, palmy) a živočíchy (anakonda, žirafa) potrebujú k prežitiu vysoké teploty. Ak teplota klesne pod určitú hodnotu, dochádza k úhynu takýchto organizmov (napr. kakaovník neznesie pokles teploty pod 15 °C).
Chladnomilné organizmy (vŕba bylinná, medveď biely) dokážu prežiť aj pri veľmi nízkych teplotách.
Svetlomilné rastliny vyžadujú na svoje životné procesy plné osvetlenie, preto rastú v prostredí, ktoré je úplne bez tieňa. Patria sem rastliny, ktoré rastú na poliach, v stepiach, púšťach alebo tundrách, napr. slnečnica ročná, kosatec nízky. Tieňomilné rastliny nájdeme na miestach, na ktoré sa nedostáva veľké množstvo slnečných lúčov. Pri plnom osvetlení často hynú. Príkladom je papraď samičia.
Rastliny, ktoré sú svojimi vlastnosťami prispôsobené na obývanie suchých stanovíšť, sa nazývajú xerofyty. Patria medzi ne napríklad kaktusy a sukulenty. Rastliny, ktoré obľubujú prechodné prostredia – ani príliš suché, ani príliš vlhké –, sa nazývajú mezofyty (napr. pľúcnik lekársky). Vlhká zamokrená pôda predstavuje životné prostredie pre vlhkomilné hygrofyty. Rastliny rastúce vo vode sa nazývajú hydrofyty (vodné rastliny). Môžu byť zakorenené na dne alebo sa voľne vznášajú.
Ďalším dôležitým činiteľom, ktorý ovplyvňuje život rastliny, je chemické zloženie pôdy, najmä reakcia pôdy (pH – pomerné zastúpenie iónov H3O+ a OH– v pôdnom roztoku) a slanosť pôdy (obsah rozpustených solí v pôde).
Rastliny vyžadujúce kyslú pôdu sa nazývajú acidofilné a tie, ktoré rastú na zásaditých pôdach sa označujú ako bazofilné.
Na pôdach s vysokým obsahom dusíkatých zlúčenín sú rozšírené nitrofilné druhy, napr. pŕhľava dvojdomá, lastovičník väčší, baza čierna. Na vápenatých pôdach a podkladoch nájdeme kalcifilné rastliny, akými sú plesnivec alpínsky alebo drieň obyčajný. Rastliny, ktoré sa dobre prispôsobili vysokému obsahu solí v pôde, označujeme ako halofyty. Pre tieto organizmy je charakteristická vysoká koncentrácia solí v tele, ktorá je často vyššia ako koncentrácia solí v pôde. Vyskytujú sa najmä na slaniskách (slanorožec, soľnička) a morských pobrežiach (motar prímorský). Na území Slovenska ich môžeme nájsť na slaniskách v Podunajskej nížine.
Ekosystém
Rôzne druhy organizmov žijúce na spoločnom území sa združujú do prírodných spoločenstiev (cenóz). Spoločenstvo v tomto prípade predstavuje súbor populácií všetkých organizmov, ktoré sa vyskytujú na určitom stanovišti v rovnakom čase, a medzi ktorými existujú aspoň čiastočne určité vzájomné vzťahy.
Rastlinné spoločenstvo sa označuje ako fytocenóza, spoločenstvo živočíchov sa nazýva zoocenóza. Súbor všetkých organizmov (ľudia, živočíchy, rastliny, huby, mikroorganizmy), ktoré spolu žijú v určitom prostredí, a ktoré sú prepojené zložitými vzájomnými vzťahmi, sa nazýva biocenóza.
Poznámka. V niektorých prameňoch sa pri spoločenstvách časť o potrebe prítomnosti vzájomných vzťahov neuvádza – v takom prípade môže byť spoločenstvo definované ako súbor populácií všetkých organizmov žijúcich na určitom území. (napr. všetky rastlinné populácie tvoria rastlinné spoločenstvo).
Biocenóza spolu s neživými zložkami krajiny vytvára ekosystém. Ekosystém je základná jednotka prírody, v ktorej dochádza k neustálej výmene hmoty, energie a informácií – nejde o uzavretú jednotku. Príkladom ekosystému môže byť dažďový prales, savana alebo lúka.
Rastlinstvo a živočíšstvo
V súvislosti s organizmami zo živočíšnej a z rastlinnej ríše vyskytujúcimi sa na určitom území sa používajú dvojice pojmov fauna a živočíšstvo, flóra a vegetácia. Pojmy z týchto dvojíc nie sú totožné, a preto ich musíme rozlišovať.
Fauna je súpis všetkých druhov živočíchov v určitej geografickej oblasti. Živočíšstvo je súbor živočíšnych spoločenstiev – zoocenóz – na určitom území.
Flóra je súpis všetkých druhov rastlín v určitej geografickej oblasti. Vegetácia je súhrn všetkých rastlinných spoločenstiev – fytocenóz – na určitom území.
Endemity a relikty
Z hľadiska výskytu niektorých druhov organizmov na určitom geografickom území sa môžeme stretnúť s pojmami endemity a relikty.
Endemit je rastlinný alebo živočíšny organizmus, ktorý sa vyskytuje na pomerne malom území a ktorého rozšírenie je obmedzené na jedinú geografickú oblasť. To znamená, že na inom mieste zemského povrchu takýto organizmus nenájdeme. Endemity často obývajú izolované miesta ako sú ostrovy, jazerá alebo vysoké hory. Na území Slovenska sú najznámejšie endemity rumenica turnianska, vyskytujúca sa v niekoľkých lokalitách v okolí Turnianskeho hradného vrchu, a lykovec muránsky, rastúci na území Muránskej planiny.
Relikt je organizmus, ktorý sa zachoval na určitom území z minulých geologických dôb. Na Slovensku sa môžeme stretnúť s glaciálnymi (ľadovcovými) reliktmi – reliktmi z ľadových dôb. Takéto relikty boli rozšírené v ľadovej dobe, no ostali zachované aj po ústupe ľadovcov. Ide o chladnomilné druhy, ktoré sa vyskytujú len na obmedzených, pre nich vhodných stanovištiach. Príkladmi sú kamzík vrchovský tatranský, svišť vrchovský tatranský a dryádka osemlupienková, vyskytujúce sa najmä vo vysokých pohoriach.
Zdroje
- Demek, J. – Voženílek, V. – Vysoudil, M. Geografie pro střední školy 1 – Fyzickogeografická část. Praha: SPN – pedagogické nakladatelství, 2012. ISBN 978-80-7235-519-8.
- Likavský, P. a kol. Geografia pre 1. ročník gymnázia so štvorročným štúdiom a 5. ročník gymnázia s osemročným štúdiom. Bratislava: EXPOL PEDAGOGIKA, 2018. ISBN 978-80-8091-503-2.
Kategórie: Geografia | Fyzická geografia
