Dielo: Zuzanka Hraškovie (rok vydania 1900)
Autor: Pavol Országh Hviezdoslav (1849 – 1921)
Básnik, dramatik a prekladateľ, jeden z hlavných formovateľov slovenského literárneho realizmu. Narodil sa vo Vyšnom Kubíne v chudobnej zemianskej rodine. Študoval na strednej škole v Miškovci. Tu sa naučil po maďarsky, stal sa z neho vynikajúci študent. Jazyk ovládal na takej úrovni, že neskôr prekladal z maďarčiny.
Študoval právo v Prešove, po zložení advokátskej skúšky pôsobil ako advokát v Námestove a v Dolnom Kubíne. Pre svoj pokročilý vek nebol priamym aktérom prvej svetovej vojny. Bol však jedným z prvých básnikov, ktorý svojimi dielami kritizovali vojnu a protestovali proti nej. Je pochovaný v Dolnom Kubíne.
Z tvorby: Krvavé sonety; Letorosty I – III; Hájnikova žena; Ežo Vlkolinský.
Zaradenie: slovenský realizmus
Útvar: epická básnická skladba (v niektorých prameňoch sa označuje ako básnická poviedka alebo balada)
Kompozícia: báseň sa skladá z jedenástich 7-veršových strof s rýmom aabcbbc.
Charakteristika a štruktúra diela
Autor v skladbe priblížil život polosirôt na slovenskom vidieku. Zobrazuje násilie, ochranu, rodinné vzťahy a smrť. Báseň Zuzanka Hraškovie má dialogickú formu, je písaná typickým hviezdoslavovským jazykom. Obsahuje pestré básnické prostriedky, novotvary, inverzie, básnické skratky, apoziopézy – prostredníctvom nich vyjadruje emotívne vypätie textu. Neukončené výpovede navyše vytvárajú priestor na zamyslenie. Používa elipsy, ktoré umocňujú dynamickosť textu.
Výstavbovým prvkom je kontrast:
- Vyjadrovanie rozprávača (Zuzanka – púpavka, žubrienka) – vyjadrovanie macochy (Zuzanka – fagane, šklbane, lagane)
- Motívy ochrany (beží k otcovi, frčí k tete, priháňa na cintorín za mamou) – motívy násilia (Macocha udrie Zuzanku päsťou po chrbte, buchne ju do záhlavia, strhne ju za vlásky)
- Zdrobneniny (otec – ňaňo, teta – totčička, matka – mamička) – expresívne prostriedky (nohy zbabrané, laby sfafrané, čungy zbrýzgané)
Ešte pred samotnou tragédiou sa v básni objavuje predzvesť smrti.
Obsah diela
Zuzanka je malé dievčatko, ktoré stratilo matku, je polosirota. Žije so svojím otcom a macochou. Macocha ju týra, spôsobuje jej len trápenie. Zuzka sa so svojimi ťažkosťami zverí otcovi, no ten jej nepomôže:
„Iste si šantila;
čuš!… To sa zahojí.“
Neuspela u otca, tak hľadá útočisko u tetky, no ani tá jej nevie pomôcť. Živí jej nechcú alebo nevedia pomôcť, a tak sa ide požalovať k mamičkinmu hrobu.
Priviňte! Pohlaďte: skorej mi zacelie –
Nedajte biť viac!… No, rušajte z postele!
Mŕtva matka si vypočuje jej slová a prichýli ju k sebe. Zuzanka sa ide umyť k vode, pošmykne sa, spadne do vody a zoberie ju silný prúd. Až po smrti nachádza pokoj a úľavu.
Macocha sa nevyhne trestu. Noc čo noc nemôže zaspať, pretože sa jej zjavuje Zuzankina tvár.
Zdroje
- Caltíková, M. Slovenský jazyk a literatúra. Nitra: ENIGMA PUBLISHING, 2019. ISBN 978-80-8133-080-3.
- Kolektív autorov. Zmaturuj z literatúry 1. Bratislava: Pedagogické vydavateľstvo Didaktis, 2004. ISBN 80-89160-02-6.
- Kolektív autorov. Zmaturuj z literatúry 2. Brno: Vydavateľstvo Didaktis, 2010. ISBN 978-80-7358-159-6.
Kategória: Rozbory diel | Ostatné diela
