Opisný slohový postup

Opisný slohový postup sa zameriava na zachytenie vlastností a znakov prostredia, osôb, predmetov a javov. Pri opise sa využíva logický postup a následnosť činností. Autor si vyberie podstatné znaky a zvolí si určitú logický osnovu, ktorú pri opise dodržiava, aby jeho výpoveď bola zmysluplná. V niektorých prípadoch sa obsahové komponenty opisu môžu zamieňať (napr. ak opisujeme chatu pri jazere, najprv začneme opisovať prostredie a jazero, potom samotnú chatu alebo naopak), v iných opisných slohových útvaroch (napr. opis pracovnej činnosti, recept na prípravu jedla) obsahové časti nemôžeme zamieňať.

Vo všetkých útvaroch opisného slohového postupu sa nachádza úvod, jadro, záver a musí sa dodržiavať logická postupnosť.

Opisný slohový postup má veľmi široké uplatnenie – využíva sa vo všetkých jazykových štýloch. V hovorovom štýle môže byť súčasťou bežnej komunikácie (napr. jednoduchý, stručný opis osoby, predmetu, pracovný postup pri rôznych činnostiach – napr. príprava jedál). V administratívnom štýle sa využíva napríklad v životopise, motivačnom liste, pracovnom posudku ap. Opis v náučnom štýle je charakteristický prítomnosťou odborných termínov, nocionálnych slov, enumerácie, trpného rodu; súčasťou výkladu sú rôzne schémy, nákresy, tabuľky, grafy ap. (napr. odborný opis postupu, návod pri určitej činnosti, opis pri výklade, napr. opis štruktúr tela v anatómii ap. V publicistickom štýle sa využíva pri reportáži.

V umeleckom štýle je opis plný umeleckých jazykových prostriedkov, využívajú sa pomenovania s obrazným/preneseným významom (metafora, epiteton, personifikácia), v epických dielach ho nájdeme takmer v každej časti rozprávania, je dominantným prvkom najmä v úvode, kde autor oboznamuje prijímateľov s prostredím, postavami, predmetmi, opisuje tvary, farby ap.

Kompozícia opisu

  • zľava doprava alebo naopak,
  • zdola hore alebo naopak,
  • spredu dozadu alebo naopak,
  • od stredu k obvodu alebo naopak.

Kompozícia opisu

Všetky útvary opisného slohového postupu majú úvod, jadro a záver. Napr.
Kompozícia opisu Eiffelovej veže

  • 1. Úvod: informácie o mieste, kde sa objekt nachádza, materiál, z ktorého je vyrobený.
  • 2. Jadro: pohľad do vnútra objektu – objekt môžeme opisovať zhora nadol i zdola nahor.
  • 3. Záver: celkový pohľad – opis vonkajšieho prostredia, opis vonkajšieho vzhľadu objektu.

Druhy opisu

  • Podľa charakteru opisného predmetu a použitých jazykových prostriedkov
    • statický
    • dynamický
  • Podľa postoja autora
    • subjektívny
    • objektívny
  • Podľa komunikačnej sféry
    • jednoduchý
    • odborný
    • umelecký

Statický opis

V statickom opise autor opisuje statické predmety, prostredie, zvieratá, ľudí; objekty nachádzajúce sa v stave pokoja. Najčastejšie ide o objektívny opis. Znaky a vlastnosti sú trvalé, nemenné, jednotlivé časti textu sú súdržné a ucelene zomknuté. Najčastejšie ide o praktický alebo odborný opis, v umeleckej literatúre sa využíva na opisovanie postáv a prostredia.

Zo slovných druhov majú najväčšie zastúpenie podstatné mená a prídavné menná, slovesá sa vyskytujú najmä v neurčitých tvaroch. Prevláda menné vyjadrovanie, častý je výskyt pomocného slovesa byť, ktoré sa môže vynechávať: Vrch (je) pokrytý červenou farbou. Zo syntaktických prostriedkov dominujú jednoduché vety s viacnásobnými vetnými členmi a množstvom prívlastkov.

Dynamický opis

Dynamický opis sa uplatňuje najmä v umeleckom a publicistickom štýle. Dominantným prvkom sú slovesá, ktoré sú spolu s metaforami a personifikáciami nositeľmi dynamiky. V bežnom živote sa s dynamickým opisom stretávame pri opise pracovného postupu, opise činnosti alebo opise pohybujúceho sa objektu (opis nejakej športovej činnosti, opis psieho behu, opis tanečnej aktivity ap.).

Pri opisovaní činnosti alebo objektu vykonávajúceho pohyb autor dodržiava logickú časovú a príčinnú následnosť. Prevládajú plnovýznamové činnostné slovesa.

Opis pracovného postupu pozostáva väčšinou z dvoch častí:

  • Zoznam materiálu a nástrojov – vymenovanie všetkých nástrojov, jednotlivých častí a súčiastok, ktoré budeme pri práci potrebovať. Materiály a nástroje sa zvyčajne uvádzajú aj priebežne v jednotlivých krokoch návodu. Obyčajne je súčasťou návodu aj obrazový materiál a rôzne schémy uľahčujúce orientáciu.
  • Opis postupu – presný opis úkonov, ktoré treba vykonať (využíva sa 1. os. pl. oznamovacieho spôsobu – skrutku zatočíme podľa postupu na obrázku 3c…alebo 2. os. pl. rozkazovacieho spôsobu – vrchnú časť otočte o 90 stupňov…).

Dynamický opis sa nemusí uplatňovať len pri pohybujúcich sa objektov, jeho predmetom môže byť aj statická vec, osoba alebo prostredie.

  • Pomocné sloveso byť a menné vyjadrovanie môžeme nahradiť plnovýznamovými slovesami
    • Noc je tmavá – noc sa obliekla do svojho tmavého plášťa – vyžitie metafory a personifikácie.
  • Nositeľom dynamiky nemusia byť slovesá, môžu sa využiť krátke jednočlenné vety,
    • Syn čerta! Nenávisť! Zloba!

Objektívny opis a subjektívny opis

Podľa toho do akej mieri sa v opise uplatňuje autorský subjekt rozlišujeme objektívny (vplyv autora sa potláča) a subjektívny (postoj autora je výrazný, prevládajúcí) opis.

V objektívnom opise je úlohou autora nezaujato a nestranne čo najpresnejšie zachytiť znaky, črty, vlastnosti opisovaného predmetu. Autor zámerne potláča svoje subjektívne vedomie, stanovisko a postoj. Pri objektívnom opise sa využívajú neutrálne jazykové prostriedky, nocionálne slová, štylisticky bezpríznakové slová, vyjadrovanie je presné, zrejmé, zrozumiteľné, aby prijímatelia pochopili text správne a nedošlo k nesprávnej interpretácii. Objektivita je nevyhnutná najmä v opisoch nachádzajúcich sa v náučných a administratívnych textoch.

V subjektívnom opise autor uplatňuje svoje vlastné hodnotiace stanovisko, hľadisko, prináša svoj postoj, využíva predstavivosť a obrazotvornosť. Autor si sám volí znaky a vlastnosti predmetu, ktoré bude opisovať. Pri opise môže využívať aj expresívne jazykové prostriedky, obrazné pomenovania, spojenia s preneseným významom ap. Subjektívny opis je prítomný najmä v umeleckej literatúre a v niektorých útvaroch publicistického štýlu (reklama, reportáž…).

Karikatúra

Karikatúra (z fr. – kresba zvýrazňujúca charakteristické črty modelu) predstavuje subjektívny opis, v ktorom autor zveličuje vlastnosti, charakteristické črty osoby alebo predmetu, s cieľom zosmiešniť, kritizovať, zironizovať alebo len zdôrazniť určitý jav. Autorským zámerom je vyvolať komický, žartovný alebo satirický dojem. V karikatúre sa využívajú rôzne jazykové prostriedky, napr. hyperboly (zveličenie), prirovnania, metafory, rôzne expresívne výrazy (zdrobneniny, záporne hodnotiace slová…) ap.

Jednoduchý opis

Jednoduchý opis je opis používajúci sa v bežnej komunikácii. Charakteristickým prvkom je enumerácia – strohé vymenúvanie prinášajúce množstvo informácií o vlastnostiach a znakoch predmetu. Vyskytuje sa najmä v hovorovom štýle vo forme spontánneho, neplánovaného a nepripravovaného jazykového prejavu.

Odborný opis

Odborný opis je objektívny opis, v ktorom je autorským cieľom zaznamenať všetky podstatné, dôležité znaky predmetu, bez ohľadu na autorov subjektívny postoj. Je precízny, dôkladný, presný. Znaky a vlastnosti sú vymenúvané podľa logickej a hierarchickej postupnosti. Môže mať charakter statického (napr. opis určitej anatomickej štruktúry), ale aj dynamického (napr. opis výmeny kolesa na aute)opisu. Jeho súčasťou môžu byť rôzne schémy, tabuľky, nákresy, rôzne obrazové materiály, ktoré uľahčujú pochopenie a orientáciu.

Vyskytuje sa predovšetkým v náučnom štýle (súčasť výkladu napr. v medicíne – opis postupu pri lekárskom zákroku) a v publicistickom štýle (súčasť reportáže, recenzie…).

Umelecký opis

Umelecký opis je silno subjektívny, autor v ňom zreteľne uplatňuje svoje zámery, postoje, ponúka svoj pohľad. Využíva umelecké jazykové prostriedky (metafora, personifikácia, prirovnanie). Autor cielene volí vhodné výrazové prostriedky, aby esteticky zapôsobil na prijímateľa textu.

Umelecký opis sa vyskytuje najmä v literárnych dielach, je veľmi výrazný v poézii. Takmer vždy je súčasťou rozprávania, v ktorom brzdí dej (napredovanie deja spomaľuje najmä statický opis). V súčasnosti množstvo prozaikov uprednostňuje dynamický opis – vhodným výberom a použitím slovies sa oživuje a dynamizuje dej.


Zdroje

  1. Caltíková, M. Slovenský jazyk a literatúra. Nitra: ENIGMA PUBLISHING, 2019. ISBN 978-80-8133-080-3.
  2. Caltíková, M. – Lábaj, Ľ – Lauková, Z. – Polakovičová, A. – Štarková, Ľ. Slovenský jazyk pre stredné školy 2. Bratislava: Orbis Pictus Istropolitana, 2019. ISBN 978-80-8120-719-8.
  3. Papuga, J. Kompendium slovenčiny. Bratislava, 2019. ISBN 978-80-971287-5-3.

Kategória: Slovenčina | Štylistika