Balada (lyrickoepická poézia)je lyrickoepická báseň so smutným až pochmúrnym dejom, ktorá sa obyčajne končí tragicky. Smrť môže byť spôsobená nadprirodzenou bytosťou, iným človekom alebo ťažkou životnou situáciou. Zvyčajne má trojstupňovú gradáciu: duševný stav hrdinu, predtucha zlého konca – baladický konflikt – tragický koniec.
Niektoré balady vychádzajú zo skutočných historických udalostí alebo sa odohrávajú na reálnom mieste (podobne ako povesť). Môžu byť inšpirované ľudovou slovesnosťou (povesť, pieseň). Využívajú sa opakovacie výrazové prostriedky, refrén, gradácia, zdrobneniny, ľudový jazyk.
Ľudová balada
Ľudová balada je epická báseň/pieseň podávajúca dramatický príbeh s prudkým spádom deja (zvyčajne stupňovanie v troch fázach). Neobsahuje dlhé opisy, dejové zložky majú prevahu nad lyrickými, prítomný je epický rozprávač. Významné postavenie majú nadprirodzené bytosti, sily a javy, ktoré zasahujú do deja. Hrdina je zobrazovaný iba v akcii, prostredníctvom jeho aktívneho konania sa čitateľ zoznamuje s jeho charakterom.
Umelá balada
Romantická balada
Ponáška na ľudovú baladu
Chmúrny dramatický príbeh s tragickým koncom. Smrť je najčastejšie spôsobená nadprirodzenou bytosťou/silou. Dej nemá taký prudký spád, je spomaľovaný, napr. opisom prostredia. (napr. J. Botto: Žltá ľalia, J. Kráľ: Zakliata panna vo Váhu a divný Janko)
Subjektivizovanie ľudovej balady
V tragickom príbehu je okrem rozprávača a postáv prítomný aj lyrický subjekt/lyrický hrdina – subjektivizovaná časť, v ktorej autor odkrýva svoje názory, pocity, skúsenosti, hovorí o svojom vnútri. (napr. časť diela Zakliata panna vo Váhu a divný Janko)
Sociálna balada
Nemá taký strhujúci a dramatický dej ako ľudový typ balady. Príbeh sa nekončí vždy smrťou – tragika môže mať rôzne podoby, napr. poškodenie zdravia, strata šťastia, neschopnosť zabezpečiť rodinu ap. (napr. J Kráľ: Zabitý, Kvet).
Tragický koniec nezapríčiní osud ani nadprirodzená bytosť – ujma je spôsobená reálnou udalosťou alebo životnými ťažkosťami, napr. vojnou, chudobou, hladom, rozhodnutím rodiča.
V niektorých prípadoch hovoríme o modernistickej sociálnej balade – nejde vždy o baladu v pravom slova zmysle. V niektorých dielach je epická zložka natoľko oslabená, že ide len o epizujúcu báseň – lyrickú báseň s náznakom deja. Autor len vzbudzuje dojem epickosti, dej však chýba (napr. I. Krasko: Balada o smutnej panej, ktorá umrela).
Villonská/francúzska balada
Villonská balada predstavuje lyrický žáner, ktorý vznikol v neskorom stredoveku. Pomenovanie dostala podľa francúzskeho básnika F. Villona (François Villon [fransua vijón]), s ktorým je spätá. Nemá totiž znaky novodobej balady. V súčasnosti by sa básne z jeho tvorby priraďovali k viacerým žánrom a formám lyrickej a epickej poézie.
Francúzska balada má:
- tri strofy
- pozostávajú zo 7 až 12 veršov
- končia sa rovnakým veršom, ktorý sa opakuje ako refrén.
- záverečné poslanie
- autor v ňom priamo oslovuje čitateľov
- obyčajné má polovicu veršov predošlej strofy
Balady v slovenskej literatúre
- J. Botto: Margita a Besná; Žltá ľalia
- J. Kráľ: Zakliata panna vo Váhu a divný Janko; Zabitý; Kvet
- P. O. Hviezdoslav: Zuzanka Hraškovie
- I. Krasko: Balada o smutnej panej, ktorá umrela
- J. Smrek: Balada čerešňových kvetov
Zdroje
- Caltíková, M. Slovenský jazyk a literatúra. Nitra: ENIGMA PUBLISHING, 2019. ISBN 978-80-8133-080-3.
- Kolektív autorov. Zmaturuj z literatúry 1. Bratislava: Pedagogické vydavateľstvo Didaktis, 2004. ISBN 80-89160-02-6.
- Polakovičová, A. a kol. Literatúra pre stredné školy 1. Bratislava: Orbis Pictus Istropolitana, 2018. ISBN 978-80-8120-771-6.
- Polakovičová, A. a kol. Literatúra pre stredné školy 2. Bratislava: Orbis Pictus Istropolitana, 2018. ISBN 978-80-8120-772-3.
- Polakovičová, A. a kol. Literatúra III pre stredné školy. Bratislava: Orbis Pictus Istropolitana, 2018. ISBN 978-80-8120-773-0.
- Polakovičová, A. a kol. Literatúra pre stredné školy 4. Bratislava: Orbis Pictus Istropolitana, 2018. ISBN 978-80-8120-774-7.
Kategórie: Literatúra | Teória literatúry
