Dielo: Krvavé sonety (rok vydania 1919)
Autor: Pavol Országh Hviezdoslav (1849 – 1921)
Básnik, dramatik a prekladateľ, jeden z hlavných formovateľov slovenského literárneho realizmu. Narodil sa vo Vyšnom Kubíne v chudobnej zemianskej rodine. Študoval na strednej škole v Miškovci. Tu sa naučil po maďarsky, stal sa z neho vynikajúci študent. Jazyk ovládal na takej úrovni, že neskôr prekladal z maďarčiny.
Študoval právo v Prešove, po zložení advokátskej skúšky pôsobil ako advokát v Námestove a v Dolnom Kubíne. Pre svoj pokročilý vek nebol priamym aktérom prvej svetovej vojny. Bol však jedným z prvých básnikov, ktorý svojimi dielami kritizovali vojnu a protestovali proti nej. Je pochovaný v Dolnom Kubíne.
Z tvorby: Hájnikova žena; Zuzanka Hraškovie; Letorosty I – III; Ežo Vlkolinský.
Zaradenie: slovenský realizmus
Útvar: lyrická skladba zložená zo sonetov
Charakteristika diela
Skladba Krvavé sonety je protivojnové básnické dielo. Hviezdoslav ako jeden z prvých reaguje na 1. svetovú vojnu. Skladba bola napísaná v roku 1914, no vydali ju až v roku 1919. Odsudzuje nezmyselné zabíjanie, kritizuje nemilosrdnosť ľudí, ostro odmieta ničenie kultúrnych hodnôt a pamiatok. Nebolo mu ľahostajné to, čo sa deje; protestoval, burcoval, aj keď sa pre svoj vek nemohol aktívne zapojiť do vojny.
Poukazuje na ukrutnosti, ktoré so sebou vojna prináša. Poukazuje na to, že každý človek a národ má právo na slobodnú existenciu. Hľadá vinníka, toho, kto je za tieto hrôzy zodpovedný. Za hlavnú príčinu vojny považuje egoizmus, sebectvo, panovačnosť a úsilie ovládnuť iných.
Bol zbožným človekom, no svoju kritiku smeroval ku všetkým kresťanom, ktorí sa nedržali Kristovho učenia a rovnako kritizoval aj samotné kresťanstvo, pretože neprotestovalo proti krviprelievaniu. V závere uvažuje o mieri, privoláva ho. Je zvedavý, aké časy nastanú po vojne.
Dielo sa vyznačuje veľmi pestrou modalitou viet. Básnik využíva otázky, zvolania, oslovenie. Prítomné sú rôzne novotvary, vlastné mená, biblizmy a slová ruského pôvodu.
Kompozícia
Cyklus z 32 sonetov. Sonet je obyčajne forma lyrickej básne so strofickou úpravou veršov 4 + 4 + 3 + 3; toto dielo má však skladbu 4 + 4 + 6.
Používal jambické stopy (jamb U –), a preto kládol na začiatok veršov neprízvučné jednoslabičné slovo. Využíva spojky (napr. a, sťa, či, i), citoslovcia (napr. kreš, ó), skracuje slová (napr. čuls’, kams’, čis’). V sonetoch sa vyskytujú 10 a 11-slabičné prízvučné verše.
Základnými motívmi sú:
- spev o krvi;
- obraz vojny;
- obžaloba ľudstva a kresťanstva;
- hľadanie vinníka;
- úvaha o mieri;
- postavenie Slovanstva a Slovákov;
- privolávanie mieru.
Skladba je rámcovaná sonetmi o krvi (prvý, druhý a posledný).
Obsah a motívy
1. Spev o krvi
Básnik spieva o krvi, no nemyslí tú krv, ktorá žiari sťa ruže kvet, pýr studu v dievčej tvári. Spieva o tej krvi, čo vybúšila v hnev, i zúri-búri, ohňom páli, vlečie povodňou, rozmetá svet hŕbou pliev. Nevie kam sa podieť, kde nájsť záchranu, vyslobodenie.
2. Obraz vojny
Využíva zvukomaľbu, aby priblížil zvuk zapaľovania pušky pri výstrele: Kres spráskal pušiek. Padajúce telá prirovnáva k obiliu, ktoré pod kosou v žatve padá k zemi.
Priblíži rozvrat, ktorého sa staršia generácia dožila. Akýže to žiaľ napĺňa ich srdcia, pozorujúc všetky tie krutosti. Vypovedá, že ľahšie by im bolo v hrobe, pretože by sa nemuseli stať divákmi všetkých tých hrôz.
3. Obžaloba ľudstva a kresťanstva
Básnik obžalúva ľudí, pretože sa nedržia kresťanského učenia.
4. Hľadanie vinníka
Hľadá toho, kto sa previnil, toho, kto je zodpovedný za ukrutnosti a hrôzy, ktoré sa dejú. Za jednu z hlavných príčin vojny považuje panovačnosť.
5. Úvaha o mieri
Prostredníctvom opakovaných otázok sa pýta, čo bude, keď sa vojna skonči. Nastane mier? Pokoj? Bezpečnosť? Sloboda? Istota? Na tieto otázky nevie nájsť odpoveď a obracia sa na Boha. Odmieta názory, podľa ktorých je vojna Božou vôľou.
6. Postavenie Slovanstva a Slovákov
Žiada Boha o dovolenie nazrieť do budúcnosti. Zvedavosť mu nedá, chce vedieť, ako z týchto všetkých útrap vyjde Slovanstvo. Nesúhlasí so slovami Puškina, podľa ktorých sa musia všetky slovanské národy zliať ako potoky v ruskom mori. Právo na slobodný život majú mať všetci.
Dúfa, že príde iná doba a slovenské obyvateľstvo bude mať slobodu. Dúfa, že sa skončia časy, v ktorých slovenská reč nemá dôstojné miesto, akoby to ani „ľudské zvuky neboli“.
7. Privolávanie mieru
Básnik privoláva mier, ctí si ho, oslavuje ho, akoby písal chválospev. Mier v jeho ponímaní predstavuje kráľovstvo ľudského bratstva a lásky. S príchodom mieru by sa skončili vraždy, zmizol by plač sirôtok a manželiek, smútok rodičov nad hrobmi detí.Vo veršoch sa niekoľkokrát objavuje citoslovce „Ó!“ ktoré umocňuje hodnotu a dôležitosť mieru.
Básnik sa lúči s „piesňami krvavými“, posiela ich ľuďom, aby ich čítali zaslzené oči. Pre svoj vek sa neocitol na fronte, neutrpel zranenia, no vo svojom vnútri sa trápil, moril sa ťažkými myšlienkami.
Zdroje
- Caltíková, M. Slovenský jazyk a literatúra. Nitra: ENIGMA PUBLISHING, 2019. ISBN 978-80-8133-080-3.
- Caltíková, M. Sprievodca dielami slovenskej a svetovej literatúry (výber C). Nitra: ENIGMA PUBLISHING, 2006, 2010. ISBN 80-85471-43-4.
- Hviezdoslav, P. O. Krvavé sonety. Bratislava: Tatran, 1972.
- Kolektív autorov. Zmaturuj z literatúry 1. Bratislava: Pedagogické vydavateľstvo Didaktis, 2004. ISBN 80-89160-02-6.
- Kolektív autorov. Zmaturuj z literatúry 2. Brno: Vydavateľstvo Didaktis, 2010. ISBN 978-80-7358-159-6.
- Polakovičová, A. a kol. Literatúra pre stredné školy 2. Bratislava: Orbis Pictus Istropolitana, 2018. ISBN 978-80-8120-772-3.
Kategória: Rozbory diel | Ostatné diela
