Dielo: Detvan (rok vydania 1853)
Autor: Andrej Sládkovič (1820 – 1872, vlastným menom Andrej Braxatoris)
Slovenský evanjelický kňaz, básnik, kritik literárnych prác, publicista a prekladateľ. Narodil sa v Krupine, pochádzal z rodiny učiteľa a literáta. Študoval na lýceu v Banskej Štiavnici a teológiu na univerzite Halle. Na univerzite sa zoznámil s Heglovou filozofiou, ktorá ovplyvnila jeho filozofické myslenie.
Živil sa vyučovaním v meštianskych domoch, neskôr pôsobil ako farár. Stal sa zakladajúcim členom Matice slovenskej. Posledné roky života ho trápila voda v pľúcach. Choroba ho oberala o sily niekoľko rokov, až jej v apríli 1872 podľahol.
Z tvorby: Marína; Detvan
Útvar: lyrickoepická skladba (v niektorých odborných prameňoch je označovaná ako žánrový idylický epos)
Zaradenie: slovenský romantizmus
Charakteristika a štruktúra diela
Dielo Detvan je lyricko-epická skladba, v ktorej Sládkovič vyslovil názory na súdobú spoločenskú situáciu slovenského ľudu a vyjadril vieru v budúcnosť slovenského národa.
Ide o dielo s jednoduchým dejom, ktoré je popretkávané autorovými reflexiami a obrazmi nádhernej prírody a prostredia pod Poľanou. Úvahové časti predstavujú spájajúce články medzi dejovými epizódami. Ich súčasťou sú autorove myšlienky o vlastnostiach slovenského ľudu, o jeho perspektívach a viere v jeho budúcnosť.
Autor vyzdvihuje slovenský národ – jeho vlastnosti vyjadril prostredníctvom postáv Eleny a Martina, ktorí sú básnickým stelesnením ideálnych predstaviteľov slovenského národa (pozri postavy).
Ospevuje krásu slovenskej prírody (príroda detvianskeho kraja, Poľana, Vígľaš, Zvolenský zámok), slovenského ľudu a jeho kultúry (autor priblíži atmosféru starých zvykov a tradícií – ľudové tance, jánske ohne).
Kompozícia
Skladba Detvan sa skladá z piatich spevov:
1. Martin
2. Družina
3. Slatinský jarmok
4. Vohľady
5. Lapačka
Pred spevmi je zaradená báseň Vrstnovníkom. Autor v nej vyzýva vrstovníkov, aby prejavili záujem o slovenský ľud. V skladbe s nimi udržiava pomyselné spojenie, snaží sa im ukázať perspektívu národnej budúcnosti.
Epická zložka
Epická dejová línia je nevýrazná. Tvorí ju súbor niekoľkých dejových epizód (boj zajaca so sokolom, únos a oslobodenie Eleny) a obrázkov z prostredia prírody a vidieka (veselica dievčat na lúke, hostina pri vatre).
Lyrická zložka
Lyrické opisy detvianskeho kraja, hlavnej postavy, úvahy o vlastnostiach slovenského ľudu a viere v jeho budúcnosť.
Postavy
Martin Hudcovie
Martin predstavuje netradičnú romantickú postavu (nemá znaky, ktoré sú typické pre tento umelecký smer) – nejde o kontrastnú postavu, je bez konfliktov a protikladov.
Je zrodený ako syn prírody v krásnom detvianskom prostredí. K prírode má veľmi blízko, je s ňou úzko zžitý. Pochádza zo sedliackeho rodu, má milujúcich rodičov.
Má zmysel pre spravodlivosť (zabije sokola, pretože jeho súboj so zajacom sa mu zdá nerovný). Trestá násilie a zločiny (oslobodí Elenu a celý kraj od obávaného zbojníka). Je čestný, statočný, odvážny a smelý (Smelo odpovedá na kráľove otázky, prizná sa, že zabil jeho sokola; nechá sa zverbovať do Čierneho pluku). Má rád svoju vlasť i rodný kraj, cení si svoj pôvod, má v úcte tradície (Je ochotný stať sa vojakom pod podmienkou, že si môže ponechať valašku, fujaru, detviansky kroj a vrkoče).
Elena
Ide o menej prepracovanú postavu, prostredníctvom ktorej básnik vyjadril ideál Slovenky – predstaviteľky slovenského ľudu. Krásna mladá dievka, ktorá je poslušná dcéra, milujúca a verná žena.
Obzerá si kráľa, pozerá na jeho krásneho koňa, krásny meč, no takáto krása ju nezaujíma. „Jej je Martinko aj za sto kráľov.“ Jej láska k Martinovi je úprimná a oddaná. Neznámy muž (preoblečený kráľ) jej lichotí, snaží sa získať jej priazeň, ale ona ho odmieta.
Kráľ Matej
Idealizovaná historická postava. Básnik dal kráľovi Matejovi (Matej Korvin) vlastnosti a názory, ktoré by slovenskému ľudu prospeli. Panovník má blízko k svojmu ľudu, zaujíma sa o to, ako ľud žije, čo ho trápi, vypočuje si jeho názory. Má vrúcny vzťah k Tatrám, Váhu i Hronu.
Páči sa mu smelosť a statočnosť, s ktorou mu Martin odpovedá na jeho otázky. Vyskúša vernosť Eleny, zalieča sa jej, no ona ho odmieta. Za hru na drumbľu jej daruje prsteň. Dá slovo Martinovi, že si môže ponechať všetko, o čo ho žiadal.
Obsah a dej
I. spev: Martin
Na začiatku skladby sa prostredníctvom lyrických opisov Poľany a Detvy zoznamujeme s prostredím a prírodou tohto kraja. Nasleduje zrod Martina, ktorý sa rodí ako syn svojej zeme – šuhaj narodený uprostred prírody, uprostred nezvratných skál a prekrásnej slovenskej diale.
Je nedeľa, slnce pozde zapadá a lúka rozkvitla kvetmi – devami –, medzi ktorými je i Elena. Dievčatá sa veselia, keď zbadajú blížiť sa vyparádeného Martina (prichádza už ako mládenec). Sotvaže zazrie veselý zhon, schytí tú najkrajšiu z nich a poriadne ju vyzvŕta. Zrazu ju však pustí, zoberie si valašku s fujarou a pustí sa do hory. Devy ostanú ako z kameňa a smutný zrak Eleny mizne v chládku Poľany, pozerajúc na vzďaľujúceho sa Martina.
Martin, kráčajúc horou, zbadá sokola, ako na hraboch číha na malého zajačika. Tento súboj sa mu zdá nerovný, preto švihne valaškou a sokol umrie medzi trávou.
(Tento súboj je jedinou dejovou zložkou tohto spevu. Boj zajaca so sokolom symbolizuje boj dobra so zlom.)
Vyjde k širokej skale, mocne zahvízda, zahrá si na fujare a zadrieme. Zobudí ho až hlas gájd, ktorý hučí z výšin zbojníckej Poľany.
(V tomto hluku sa ukrýva hlas nových osudov, básnik v ňom cíti svet zelenej nádeje, tuší príchod nových časov pre slovenský národ.)
Martin váha, či zísť dolu, kde čaká rodina, alebo zamieriť na temä Poľany a nasledovať volanie gájd. Hukot gájd sa mu tak vryje do srdca, až neodolá a vyberie sa za ním. Cíti, že v ňom vrie túžba po sláve.
II. spev: Družina
Aj druhý spev sa začína lyrickým opisom Poľany, ktorá je predstavená ako kráľovná, pod ktorou leží sto dolín a sto dedín.
Na Poľane pri vatre sedí družina siedmich Detvanov. Pečú barana, vyhrávajú na gajdách, bystro prepletajú nohami. Spev sa len tak ozýva a v tom prikvitne Martinko v ľahučkom skoku.
Tichosť zavládla nad Poľanou, len v hustej bučine lesa vidno dve podozrivé postavy, ako snoria po okolí a prezerajú každú skalu. Narazia na Elenu, ktorá sa vybrala medzi bralá hľadať Martina, svojho milého. Zbojníci ju zajmú a vydajú sa na vrch Poľany, zatiaľ čo chudiatko deva narieka, nevediac, kam ju dvojica zavlieka.
Martin zatiaľ porozpráva kamarátom, ako zabil sokola. Všimnú si, že sokol má na nohe žltý krúžok, aký mávajú sokoly z kráľovho dvora. Martin sa rozhodne zaniesť sokola kráľovi a čestne sa priznať. Kráčajúc po hustom lístí javorov, natrafí na zbojníkov, ktorí vlečú uplakanú dievčinu – Elenu.
Spozná v nej svoju milú a zatrasie ho hnev. Mocne zakričí, zvrtne dva razy valaškou a po krátkom boji oslobodí Elenu. Dohodnú sa, že sa stretnú v Slatine na jarmoku.
III. spev: Slatinský jarmok
Kráľ Matej sa rozhodne ísť do Slatiny, kde sa bude konať prvý jarmok. Chce vidieť zabávajúci sa ľud, bystré devy a pestré odevy. Sotva sa nájde jeden jediný, ktorý by o kráľovej ceste nešeptal. Počas jeho prechodu všade počuť ľud, ako mu prevoláva na slávu. Aj Elene sa pošťastí vidieť kráľa, no to nie je krása pre ňu. „Jej je Martinko aj za sto kráľov.“
Martina však na jarmoku niet. Vybral sa najprv na Zvolenský zámok, kde sa drábom skoro podarilo dať ho do povrazov, no nakoniec sa oslobodil. Stretne kamaráta, od ktorého sa dozvie, že kráľa nájde v Slatine.
Nájduc kráľa, prizná sa, že smrť sokola bola jeho robota. Kráľ vyzvedá, zaujíma ho, prečo sa dopustil takého činu. Smelo odpovedá na všetky kráľove otázky i prizná sa, že oslobodil Elenu a v súboji zabil obávaného zbojníka. Neznámy starček vystúpil z ľudu a dosvedčil, že išlo o surového a nebezpečného muža, pred ktorým malo strach celé okolie.
Kráľ odmení Martina za skutok, ktorým zbavil celý kraj nepokoja, a daruje mu vraného koňa a kantár (pozn. kantár {turk.} – časť konského postroja na hlavu, ohlávka so zubadlami).
IV. spev: Vohľady
(Dejový rámec tvorí noc, ktorá je symbolom pokoja a vyrovnanosti). Je sobota, pokročilý večer. Detva je vyzametaná, kozuby sú pozhasínané. Všade sa spí a odpočíva, len Elena na priedomí čaká na svojho milého (Martina), hrajúc na drumbli.
Čosi však jej hru preruší. Sú to kroky príchodzieho mladého vojaka v bielom šate (je ním kráľ). Neznámy nápadník sa prikradne bližšie k Elene, schytí ju za ruku a čosi jej šepne do ucha. Dievčina mu pohrozí zauchom a upozorňuje ho, aby sa bál Martina. Mladý pán ju žiada, aby mu zaspievala výmenou za zlatý prstienok. Na spev je už neskoro, preto mu radšej zahrá na drumbli.
Prichádza Martin a posiela nezvaného hosťa preč. Elena ukáže Martinovi prsteň, ktorý jej mladý pán daroval, a dodá, že ten musí bohatý, pretože vietor mu odhalil biely kepeň, pod ktorým sa ukrývala ligotavá hviezda ani blesk.
Záver spevu vyznieva veľmi romanticky. Zaľúbenci sedia na podstení, Martin má v hrsti ruku svojej milej, zatiaľ čo ona s iskričkou v oku hľadí na mládenca. Básnik nám zobrazuje nežný, vrúcny cit mladého zaľúbeného páru, zdôrazňujúc ich vernosť.
Romantickú idylu však narúšajú obavy z rozlúčenia. Martinov pohľad je smutný, pretože tuší, že ho odvedú za vojaka. Nepokojná ostane aj Elena, nedokáže si predstaviť život bez svojho milého. Navrhne preto Martinovi, aby sa schoval. To však on nehodlá urobiť, to by hodný Detvan nikdy neurobil.
Pomaly začína svitať, na nebi možno pozorovať „svetielce svätej nedeli“.
V. spev: Lapačka
Básnik nám približuje atmosféru starých lapačiek. Nadskakujú čákovy s kohútími perami, štrngajú ostrohy, počuť výskot i hudbu – vábnici s primášom Pištom chodia po Detve. Pre verbovancov je pred hostincom pripravený jeden plný sud vína.
Je polnoc, spí Detva, spí i dom Hudcovcov, keď čosi naruší pokojnú nočnú atmosféru. Je to nečakaná návšteva kráľovských poslov. Poslal ich sám kráľ, aby priviedli Martina na zámok. Matka smúti, narieka. Snažia sa ju utešiť tým, že ide o veľkú poctu, ktorou pán kráľ obdaroval jej syna. Bude mať z neho švárneho vojaka.
Martin prichádza na Zvolenský zámok, kde ho prijíma kráľ Matej. Oznamuje mu, že pozná on iných sokolov-vrahov, ktorých budú loviť.
Martin prisahá vernosť kráľovi. Bude mu slúžiť, no žiada ho, aby si mohol ponechať Elenu, valašku, fujaru, kroj a vrkoče. Nemôže sa vzdať toho všetkého, zostať bez tradícií pre neho znamená zostať bez koreňov.
„Keď všetko stratím, tože mi verte, jak trsť sa budem opálať.“
Kráľ mu dá slovo, že dostane všetko, čo žiadal. Martin vstupuje do elitného Čierneho pluku, s ktorým „poletí do posvätných bojov“.
V poslednej slohe sa básnik lúči so svojím Martinom. „No, dobre sa maj, druh môj srdečný! spevca rodinná postava!“
Zdroje
- Caltíková, M. Slovenský jazyk a literatúra. Nitra: ENIGMA PUBLISHING, 2019. ISBN 978-80-8133-080-3.
- Caltíková, M. Sprievodca dielami slovenskej a svetovej literatúry (výber A). Nitra: ENIGMA PUBLISHING, 2018. ISBN 978-80-8133-077-3.
- Kolektív autorov. Zmaturuj z literatúry 1. Bratislava: Pedagogické vydavateľstvo Didaktis, 2004. ISBN 80-89160-02-6.Kolektív autorov. Zmaturuj z literatúry 2. Brno: Vydavateľstvo Didaktis, 2010. ISBN 978-80-7358-159-6.
- Polakovičová, A. a kol. Literatúra pre stredné školy 2. Bratislava: Orbis Pictus Istropolitana, 2018. ISBN 978-80-8120-772-3.
- Sládkovič, A. Marína – Detvan. Bratislava: Tatran, 1979.
Kategórie: Rozbory diel | Ostatné diela
