Dielo: Tri gaštanové kone (rok vydania 1940)
Autorka: Margita Figuli (1909 – 1995)
Narodila sa vo Vyšnom Kubíne, v tom istom dome ako Pavol Országh-Hviezdoslav. Maturitu získala na obchodnej akadémii v Banskej Bystrici, pracovala ako korešpondentka v banke v Bratislave. Neskôr ju prepustili a venovala sa len literárnej činnosti. Bola spisovateľka, prekladateľka a autorka literatúry pre deti a mládež. Je významnou predstaviteľkou slovenského naturizmu.
Z tvorby: Tri gaštanové kone (novela); Pokušenie (zbierka noviel); Babylon (historický román)
Zaradenie: naturizmus
Útvar: novela
Hlavná myšlienka: láska prekoná všetky prekážky a zlo
Charakteristika a štruktúra diela
Novela Tri gaštanové kone predstavuje malú ľúbostnú drámu – láska Magdalény a dvoch mužov. Autorka v diele dodržiava niektoré znaky naturizmu, no vyskytujú sa v ňom aj prvky, ktoré sú pre tento literárny prozaický smer netypické.
Netypickým prvkom je, v pozadí stojaci, sociálny problém, ktorý spočíva v majetkových rozdieloch (postavy sú majetkovo rozlíšené: Zápotočný – boháč, Peter – chudobný, Magdalénini rodičia sú krčmári). Dozvedáme sa aj o Petrovej práci, čím sa živí, aká je jeho majetková situácia, aká je hospodárska situácia vo svete v čase krízy.
Postavy sú sociálne zakotvené vo svojom prostredí. Iba postava Petra nesie znaky výraznej naturistickej postavy – nie je viazaný na jedno prostredie, na určitú časť zeme, ktorá by mu patrila. Nezaoberá sa roľníckou činnosťou ako väčšina ľudí, je kupec, chodí po okolí a skupuje drevo. Jano mu dá prezývku Tulák.
V centre pozornosti je psychológia postáv (napr. láska, vášeň, žiarlivosť, pomstychtivosť, zištnosť).
Nie všetky scény sa odohrávajú uprostred prírody, ďaleko od ľudí, no aj keď sa dej odohráva v dedine, ľudia tam nie sú prítomní (napr. keď Jano zomiera, okolo vysokého ohradenia sú síce zhromaždení dedinčania, ale na scéne vo dvore sú len Jano, Magdaléna a kôň).
Znaky naturizmu
Postavy sú rozdelené na dobré (Peter, Magdaléna, Magdalénin otec) a zlé (Jano a Magdalénina matka). Kladné postavy sú pasívne – Magdaléna je martýrkou, život s Janom je utrpením, no ona nikdy nepovie krivého slova; otec sa podriadi rozhodnutiu dominantnej Magdaléninej matky pri výbere ženícha pre dcéru, a to aj napriek tomu, že uprednostňuje Petra.
V naturizme sú postavy buď úplne dobré, alebo úplne zlé. Stelesnením úplne zlej postavy je Jano Zápotočný – človek-netvor, šíri okolo seba samé zlo, neubližuje iba ľuďom, týra aj zvieratá.
Vplyv ľudovej slovesnosti:
- Rozprávkové prvky: magické číslo 3 – 3 hlavné postavy, 3 gaštanové kone, 3 úlohy pre Petra, 3 stretnutia Petra a Magdalény, 3 záchrany Magdalény; zvieratá zasahujú do deja (napr. Petrov kôň neublíži Magdaléne); prirovnanie Petra k Popolvárovi a jeho koňa k tátošovi.
- Boj dobra a zla (v tomto diele dobro víťazí nad zlom, no nie všetky naturistické diela majú šťastný koniec).
- Ľudovosť v jazyku.
Súčasťou textu sú aj opisy prírody, v ktorých autorka využíva umelecké prostriedky lyriky (metafory, personifikácie, prirovnania, epitetá, opakovacie figúry ap.).
Láska dvoch mužov k Magdaléne je zobrazená kontrastne:
Janova láska je náruživá, je tak priveľmi zaujatý, že je schopný všetkého. Láska je v jeho ponímaní bytostná sila, ktorá ho vedie až k zločinu. Naopak láska Petra k Magdaléne je etická, riadi sa mravnými zásadami; pre lásku je schopný odrieknuť vlastné potreby.
Kompozícia
Dielo sa skladá z 32 kapitol. Sú bez názvu, nie sú označené slovom ani číslom. Väčšina z nich sa začína opisom prírody, prostredia alebo opisom situácie. Niektoré začínajú in medias res. Dejová línia je krátka bez odbočení, použité je ja-rozprávanie – rozprávačom príbehu je Peter (1. os. sg.)
V texte sa nachádzajú aj úvahové časti, v ktorých je vyobrazená Petrova nekonečná láska k Magdaléne. Peter si množstvo situácii predstavuje dopredu, hovorí o nich ešte predtým, ako sa stanú (napr. myslí na to, ako opäť uvidí Magdalénu po toľkých rokoch). Tieto obrazotvorné predstavy sú kompozičným ozvlaštnením textu.
Postavy
Magdaléna Maliariková
Dcéra krčmárov, ktorí sa presťahovali do Leštín. Otec je mierny, milý, láskavý, má rád Petra. Matka je však iná, zrak jej zahmlieva túžba po bohatstve. Baží po majetku, preto vybrala svojej dcére muža, ktorý je síce nepríjemný a hrubý, ale majetný.
Magdaléna je ideálom milujúcej ženy. Je čistá, nevinná, nežná, citlivá, jemná. Túži po skutočnej láske, má rada Petra. Keby nebol prišiel on, sama by sa za ním vybrala. Pamätá si ho ako láskavého a dobrosrdečného človeka. Nevie však, či sa nezmenil, preto musí splniť podmienky, ktoré mu dala, zatiaľ čo ona bude odďalovať svadbu s Janom. Nešlo jej o bohatstvo, chcela dôkaz, ktorý by potvrdil pravdivosť jeho slov.
Po Janovom násilnom zneužití a vynútenej svadbe sa zmení na martýrku, obeť-trpiteľku – obeť sexuálneho zneužitia, obeť nefungujúceho manželstva, obeť-dcéra – matka vymenila šťastie vlastnej dcéry za majetok.
Magdaléna trpí, v zármutku sa prediera životom, no nikomu sa nesťažuje. Je pasívna, v tichosti znáša utrpenie a útrapy, ktoré jej život postavil do cesty. Jej čistá a úprimná láska premôže všetko zlo a nakoniec predsa len odíde ako Petrova manželka do ich vysneného domčeka v Turci.
Peter
Kupec dreva, sirota, jeho rodičia zahynuli pri požiari domu. Má vlastnosti typickej naturistickej postavy. Jano ho posmešne nazval Tulák.
Jeho láska k Magdaléne je čistá, úprimná a bezhraničná. Šťastie Magdalény je preňho dôležitejšie ako jeho vlastné, dokonca je ochotný vzdať sa Magdalény a navždy odísť, len aby jej nespôsoboval ďalšie útrapy.
Je odhodlaný prekonať všetky prekážky, ktoré mu stoja v ceste za svojou milovanou. Vytrvalo a neúnavne sa snaží, aby splnil všetko, čo Magdaléne sľúbil. Prejde strastiplnú cestu, ale nakoniec sa mu to podarí a po Janovej smrti si odváža do Turca svoju ženu – Magdalénu.
Jano Zápotočný
Prvý gazda v Leštinách. Krutý, surový, nepríjemný, ale bohatý. A to v očiach mnohých ľudí výrazne prevyšovalo jeho negatívne vlastnosti. Zahmlený zrak vidinou peňazí mala najmä Magdalénina matka.
Zápotočný je najnebezpečnejší pašerák koní. Kone však nepašuje z núdze, peňazí ma ako pliev a tejto činnosti sa venuje z náruživosti. Nie je krutý len k ľuďom, ale aj k zvieratám.
V nešťastnom manželstve začal piť, nakúpil množstvo nebezpečným koní, ktoré bije do krvi. Núti Magdalénu, aby ich chodila kŕmiť. Jeho príčinou prišla o dieťa, no i tak sa nepolepšil. Bol nenapraviteľný, nezmenilo ho ani Magdalénino smrteľné ochorenie, ktoré napokon prežila.
Opäť týra nevinného koňa a núti svoju ženu, aby ho držala. Tento raz sa mu to však vypomstí. Dostane sa pod utýraného gaštanového koňa a umiera pod jeho kopytami.
Dej
Peter sa, idúc smerom na dolnú Oravu, chystá navštíviť svoju lásku z detstva – Magdalénu. Magdaléna sa spolu s rodinou presťahovala do Leštín, kde jej rodičia krčmárili. Šiel na gaštanovom koni, ktorého mu požičal jeden gazda. Toho tátoša mal veľmi rád. Prechádzajúc cez oravské lesy, prefrčia okolo neho pašeráci so siedmimi koňmi. Petrov kôň sa splaší a ženie sa za skupinou zvierat. Peter spoznal jedného z pašerákov – bol to Jozef Greguš z Vyšného Kubína, Magdalénin bratranec. Spytujúc sa na chlapa, ktorý je s Gregušom, zistí, že je ním Jano Zápotočný, prvý gazda v Leštinách a najnebezpečnejší pašerák koní. Dozvie sa, že Jano má rovnaké úmysly ako Peter – chystá sa požiadať Magdalénu o ruku.
Predstavy, ako sa po toľkých rokoch stretne s Magdalénou a uvidí jej krásu, sa Petrovi premietali v hlave veľa ráz a naplňovali ho blaženosťou, teraz mu však kazí radosť prítomnosť Zápotočného.
Jano sa ešte naposledy chcel „rozlúčiť“ s Evou, „darovať jej jednu noc“ predtým, ako sa ožení s Magdalénou. Prikáže Petrovi a Gregušovi, aby naňho čakali. Vyčkávajú na Jana, ale jeho nikde, a tak sa vyberú na cestu bez neho. Jano ich dobieha, no už len s jediným koňom, Eva ho udala žandárom, keď jej povedal o nadchádzajúcej svadbe, a len-len, že stihol ujsť.
Starý Maliarik privítal Petra s jasotom, veľmi sa potešil, že ho vidí, čo Jana poriadne nadurdilo. Peter si dlho predstavoval stretnutie s Magdalénou a nakoniec ju zbadal. Vedel, že je to ona, na prvý pohľad ju poznal. Všimne si, že Magdalénu niečo trápi, ale ona mu nechce prezradiť, čo je príčinou jej útrap. Dohodnú sa však, že sa stretnú večer pri včelíne.
Čakajúc na Magdalénu, začuje výkrik, dupot kopýt a skokmi sa vyberie do stajne. V stajni sa stretli tri gaštanové kone – Petrov, Janov a Gregušov. Magdalénu nájde ležať pod ich nohami. Zachráni ju a zanesie materi do izby.
Nepodarilo sa mu predbehnúť Zápotočného, ktorý popýtal Magdalénu o ruku. Ráno stretne Greguša a ten mu oznámi, že Janove pytačky sa vydarili. Magdalénina matka je nadšená z budúceho zaťa, bohatstvo jej zahmlilo zrak.
Janovo správanie je hrubé. Zamkne sa s Magdalénou v izbe, chytí jej ruky a chystá „spečatiť“ ich zásnuby, a to i napriek jej nesúhlasu. Nakoniec ich však vyruší Magdalénina matka, a preto sa mu nepodarí naplniť svoje hriešny predstavy.
Petra už nemá čo držať v Leštinách, a preto sa rozhodne odísť. Nakoniec ho však presvedčia, aby ostal sláviť sv. Jána a išiel s mládežou do hôr páliť svätojánske ohne. Peter ide na koni s Magdalénou a po čase sa oddelia od ostatných. Vyznajú si lásku a sľúbia si vernosť. Magdálena však nevie, či môže veriť Petrovým slovám. Potrebuje dôkaz, a tak si dáva podmienky: aby prišiel po ňu s tromi gaštanovými koňmi a aby vystaval dom, do ktorého si ju dovedie ako svoju ženu. Ona bude zatiaľ odďalovať svadbu so Zápotočným a bude naňho čakať čistá a nepoškvrnená.
V zelenej húština za ich chrbtami sa mihol akýsi tieň. Ukázalo sa, že ide o Jana, ktorý sa s nožom v ruke rozbehol na Petra. Peter sa ubránil a odviedol Magdalénu na lúku pod horou, kde sa ich cesty rozdelili.
Peter sa ihneď pustil do roboty, aby splnil všetko, o čo ho Magdaléna požiadala. Skončil s kupčením a začal pracovať na píle. Pracoval od svitu do mrku, drel a bojoval s prekážkami, na ktoré narazil. Útočisko našiel u ujčeka a ujčinej, kde aj býval. Neskôr mu s výstavbou pomáhala celá dedina. Prešli dva roky, gazdovstvo bolo zaobstarané a Peter sa s tromi gaštanovými koňmi vybral po svoju milovanú.
Vybral sa za Magdalénou, no to, čo sa dozvedel, ho zamrazilo – Magdaléna je vydatá za Jana. Vydal sa teda do Leštín, kde mal Zápotočný svoje gazdovstvo. Došiel do krčmy, kde sa stretol s udiveným pohľadom krčmára, ktorý si ho neustále obzeral a nad niečim špekuloval. Neskôr mu vyrozpráva, čo mu jedného dňa opitý Jano prezradil – v manželstve s Magdalénou je veľmi nešťastný, pretože predtým, ako si ju vzal, jej istý človek pomútil hlavu i srdce.
Zdôveril sa krčmárovi aj s tým, že v ten deň, keď si dali Peter s Magdalénou sľub, bol ukrytý medzi borievkami, kde všetko počúval. Doteraz vraj ľutuje, že Petra v ten deň nezabil. Nakoniec poprosil krčmára, aby mu oznámil, keby sa v dedine zjavil človek s troma gaštanovými koňmi.
Peter sa opýtal aj na Magdalénu, lebo na tú bol najväčšmi zvedavý. Krčmárove slová ho ranili. Magdaléna má veľmi náročný a trpký život pri Janovi. Zápotočný ju násilnícky zneužil v ten večer, keď sa s ňou Peter rozlúčil. Zmocnil sa tej, ktorá bola taká čistá, nevinná a bezbranná. Potom ju donútili rýchlo sa zaňho vydať, pretože sa jej malo narodiť dieťa. Odvtedy je stále smutná a chodí akoby bez životy.
Peter sa rozhodol ísť za Magdalénou, aby sa s ňou porozprával. Kráčajúc dedinou, stretol chlapov, od ktorých sa dozvedel, že Magdaléna je s Janom v chotári, kde spolu obrábajú pole. Jeden z nich mu však prezradil aj čosi iné: Jano nakúpil veľa koní, najmä divé a nebezpečné. Nútil Magdalénu, aby ich chodila kŕmiť a napájať. Keď bola v šiestom mesiaci, jeden z koní jej ublížil a ona prišla o dieťa. Jano ju tam posielal vraj za trest, pretože čaká toho s troma gaštanovými koňmi.
Kráčajúc ústraním, priblížil sa na dohľad dvojice v diaľke. Nenaskytol sa mu však nepríjemný pohľad – Jano bil, mlátil, udieral koňa hlava-nehlava, pretože mu nechcel ísť, zatiaľ čo Magdaléna držala uzdu. Kôň sa jej vytrhne, vyhodí sa vysoko do povetria a ona ostane ležať pod jeho bruchom.
Peter, doletiac k nim, sotí Jana tak silno, že ostane ležať medzi brázdami v bezvedomí. Vyslobodí bezvládnu Magdalénu a zoberie ju k pramienku, aby sa prebrala z mdlôb. Magdaléna sa, otvárajúc oči, spytuje na Jana a hľadá ho po okolí. Peter nerozumel, že po tom všetkom sa oňho stále stará, no ona mu naznačí, že je jeho ženou, a preto naňho nesmie zanevrieť a musí ho nasledovať. Po chvíli sa Jano prebral, schytil do ruky kameň a zamieril priamo k Petrovi. Celú situáciu napokon vyriešia až pribehnuvší dedinčania, ktorí počuli Magdalénin krik.
Magdaléna ťažko ochorela a Peter sa rozhodol, že neodíde, kým nevyzdravie. Je s ňou naozaj zle, povráva sa, že už z toho nevyjde. Peter ju chcel naposledy vidieť, no Zápotočný to nedovolil. Poradil sa preto s farárom, ktorý ho vypočul s pochopením. Pobrali sa za Magdalénou, aby jej farár udelil posledné rozhrešenie. Popri ňom sa Peter dostal do izby a podarilo sa mu zachytiť aspoň jej posledný pohľad.
Dedinu nakoniec obletí radostná novina – Magdalénin stav sa predsa len začína zlepšovať. Čo sa však nezlepšilo, je Janovo kruté správanie. Pred krčmou sa strhne akási trma-vrma, sestra Zápotočného utekajúc volá o pomoc. Všetci sa náhlia hore dedinou k Janovmu domu. Opäť týra koňa, zatiaľ čo Magdalénu núti, aby ho držala. Vypaľoval mu ohnivým kutáčom na bok brucha slovo tulák. Peter sa práve snažil dostať do dvora, keď Jano pritisol rozpálený kutáč na oko koňa. Kôň zakvičal od bolesti a vyhodil sa do výšky. Zápotočný nestihol uhnúť a skončil pod kopytami zvieraťa, ktoré sa mu zaryli do pŕs. Nebolo mu pomoci, bol na mieste mŕtvy. Na tretí deň ho pochovali.
Peter navštívi Magdaléna, ktorá je utrápená a zmätená. Nesplnila Petrov sľub – nečakala naňho čistá a nepoškvrnené. Prezradí mu, že nemohla, pretože on ju donútil. Peter však o všetkom vie a nikdy by ju pre niečo také nezavrhol.
Magdaléna sa zriekla dedičstva v prospech Janovej sestry, proti matkinej vôli sa vydala za Petra a keď skončili všetky povinnosti, rozlúčili sa s ostatnými a vybrali sa konečne do Turca, kde ich čaká šťastie, ktoré onedlho vyklíči. Cestujú v noci. Idú na chrbte prostredného gaštanové koňa a Peter jej už smelo a bez obáv môže povedať: „Moja žena.“
Zdroje
- Caltíková, M. Slovenský jazyk a literatúra. Nitra: ENIGMA PUBLISHING, 2019. ISBN 978-80-8133-080-3.
- Caltíková, M. Sprievodca dielami slovenskej a svetovej literatúry (výber C). Nitra: ENIGMA PUBLISHING, 2006, 2010. ISBN 80-85471-43-4.
- Figuli, M. Tri gaštanové kone. Bratislava: Tatran, 1978.
- Kolektív autorov. Zmaturuj z literatúry 1. Bratislava: Pedagogické vydavateľstvo Didaktis, 2004. ISBN 80-89160-02-6.
- Kolektív autorov. Zmaturuj z literatúry 2. Brno: Vydavateľstvo Didaktis, 2010. ISBN 978-80-7358-159-6.
- Polakovičová, A. a kol. Literatúra III pre stredné školy. Bratislava: Orbis Pictus Istropolitana, 2018. ISBN 978-80-8120-773-0.
Kategórie: Rozbory diel | Štandardizované diela
