Dielo: Hájnikova žena (rok vydania 1886)
Autor: Pavol Országh Hviezdoslav (1849 – 1921)
Básnik, dramatik a prekladateľ, jeden z hlavných formovateľov slovenského literárneho realizmu. Narodil sa vo Vyšnom Kubíne v chudobnej zemianskej rodine. Študoval na strednej škole v Miškovci. Tu sa naučil po maďarsky, stal sa z neho vynikajúci študent. Jazyk ovládal na takej úrovni, že neskôr prekladal z maďarčiny.
Študoval právo v Prešove, po zložení advokátskej skúšky pôsobil ako advokát v Námestove a v Dolnom Kubíne. Pre svoj pokročilý vek nebol priamym aktérom prvej svetovej vojny. Bol však jedným z prvých básnikov, ktorý svojimi dielami kritizovali vojnu a protestovali proti nej. Je pochovaný v Dolnom Kubíne.
Z tvorby: Kravé sonety; Zuzanka Hraškovie; Letorosty I – III; Ežo Vlkolinský.
Obdobie: slovenský realizmus
Útvar: lyricko-epická skladba
Charakteristika a štruktúra diela
Dielo Hájnikova žena je dramatický veršovaný príbeh manželskej lásky Miška Čajku a jeho ženy Hanky, ktorý je postavený na kontraste mravnosti ľudu a šľachty. Zobrazuje zásadne rozdiely v ponímaní života a oslavuje život uprostred hornooravskej prírody.
- Výstavbovým prvkom skladby je kontrast:
- spoločenských vrstiev: ľud – šľachta
- mravnosti: mravná čistota (ľud) – zhýralosť (šľachta)
- situácie: statickosť – dynamickosť, pokoj – dráma
Prostredníctvom postáv Michala a Hanky, ktoré sú do veľkej miery idealizované, a ich príbehu lásky autor zobrazil mravnosť obyčajného ľudu, jeho čestnosť, statočnosť a morálnu silu. Naopak v charaktere postavy Artuša sú zdôraznené negatívne vlastnosti šľachty – zhýralosť, egoizmus, povýšenectvo, zaháľanie i neschopnosť prijať odmietnutie.
- V charakteroch postáv možno pozorovať určitú dvojakosť:
- Michal je smelý, pracovitý, pokorný, no zároveň ma prudkú povahu a poľahky sa nahnevá.
- Hanka je milá, nábožensky založená, ale súčasne je koketná, rada sa páči.
- Predstavitelia šľachty sú zhýralí, ale sú schopní aj odpustenia.
Niektoré časti predznamenávajú udalosti (napr. predtým, ako sa Hanka prvýkrát stretne s Artušom, má sen, v ktorom ju obluda vlečie do priepasti – v sne je vopred zobrazený ich konflikt).
Jazyk a básnické prostriedky
Hviezdoslavova tvorba je charakteristická mimoriadne rozmanitým jazykom – básnik sa snažil o extrémnu umeleckosť. Preto je pre súčasného čitateľa pomerne náročné porozumieť jeho textom. Vo svojich dielach využíval poetizmy, biblizmy, zastarané tvary slov, príležitostné slová i novotvary.
Vo veršoch skladby Hájnikova žena sú často použité elipsy, v prvých dvoch veršoch básne sa nachádza apostrofa. Reč postáv je využitá ako charakterizačný prostriedok – postavy a prostredia sú rozlíšené jazykom (jeden zo znakov realizmu).
Kompozícia
Lyricko-epická skladba Hájnikova žena sa skladá z 18 kapitol. Začína sa lyrickou básňou Pozdrav a končí sa lyrickou básňou Zbohom. Tieto básne sa podieľajú na rámcovaní skladby – ide o významnú kompozičnú úlohu. V úvode i v závere básnik oslavuje prírodu. Hlavným kompozičným prostriedkom je kontrast.
Dej je dynamický bez odbočení. Súčasťou diela sú aj básnikove reflexie, opisné úvody kapitol a piesňové vložky, ktoré spomaľujú dej. Dejová línia sa vnútorne rozvíja podľa klasickej dramatickej štruktúry: 1. expozícia/úvod, 2. kolízia/zápletka, 3. kríza/vyvrcholenie, peripetia/obrat v deji, katastrofa/rozuzlenie.
Tri návštevy Artuša sú prostriedkom gradácie deja. Ten sa postupne stupňuje, až vyvrcholí Artušovou smrťou a súdom. Na konci sa však stupeň dramatickosti mení a dochádza k ľudskému zmiereniu – záchrana koča pána Villaního je nečakaným zvratom v deji (peripetiou).
Postavy
Michal Čajka
Jedináčik, syn starého hájnika Čajku. Dlhé roky pracoval u grófa Villániho. Po otcovej smrti ostal sám, neborák, musel opustiť horáreň a slúžiť u gazdov. Žiada o miesto po svojom otcovi a dostane ho. Je priamy, smelý, zbytočne sa nelíška, ale má úctu ako správny chlap z ľudu.
Bol rozvážny, sporil peniaze, zbytočne nerozhadzoval, postupne poopravoval a zveľaďoval horáreň, aby mal kam doviesť svoju Hanku. Má ju úprimne rád a je s ňou šťastný, dokonca zoberie na seba vinu, aby ju ochránil.
Mal síce prudkú povahu, no svoje hájnické povinnosti si plnil príkladne. Vedel čo sa patrí a rešpektoval vrchnosť, keď ho Artuš Villáni udrel, nereagoval.
Hanka Čajková
Jediná dcéra bohatých a dobrých rodičov, ktorí sa o ňu starali a dávali na ňu veľký pozor. Hanka je krásna, milá, veselá, rada sa upraví a pekne oblečie. O pytačov veru nemala núdzu. Všetkých však odmietala, pretože čakala na Michala. Hoci bola z majetných pomerov, robota jej nebola cudzia.
Michala mala veľmi rada, Arturovo správanie sa jej nepáčilo, hoci si na chvíľu myslela, že nie je zlým pánom a že sa o nich zaujíma. Jeho návštevy pred manželom zatají, pretože sa bojí jeho prudkej reakcie.
Artuša nezabila úmyselne, iba sa bránila. Napriek tomu sa však z výčitiek po hroznom čine zblázni a príde o rozum, ktorý sa jej navráti až o po narodení dieťaťa.
Artuš Villáni
Mladý pán a budúci dedič. Odlišuje sa od ľudových postáv. Je to pán a také sú aj jeho spôsoby a správanie. Zatiaľ čo Michal a Hanka sú nositeľmi dobrých vlastností, Artuš je predstaviteľom tých zlých.
Má rád pekné ženy, poteší sa že našiel „zver“, na ktorú môže poľovať. Nie je však zvyknutý na odmietnutie, preto ho to poriadne rozzlostí. Je povýšenecký a svoju nadradenosť prejavuje aj vo vzťahu k Michalovi či sluhovi.
Odlišuje sa aj oblečením, ktoré upúta na prvý pohľad – je vyparádený, na hlave má čiapku so zlatou obrubou a chocholom, krátky súkenný kabát s kožušinou, typický pre mužov z vyšších vrstiev, a purpurové nohavice.
Dejová línia
Pozdrav
Oslava prírody.
I. kapitola
Opis chalupy, kaštieľa, opis prírody okolo hájovne.
II. kapitola
80-ročný hájnik, starý Čajka, zomrel, keď sa jedného dňa vystrojil ako obyčajne do lesa. Michal Čajka chce po otcovej smrti zaujať jeho miesto. Obliekol si teda nedeľné háby a vybral za grófom Villánim, majiteľom lesov a horárne, aby ho požiadal o pozíciu hájnika.
Je slušný, smelý a odvážny. Postaví sa pred „chmúrneho, tlstého, územčistého“ grófa a povie mu, že je hájnikovým synom, že bol vojakom a vie narábať so zbraňou.
III. kapitola
Michal dosiahol svoj cieľ – získal prácu a s ňou i horáreň. Je veľmi šťastný, pretože má svoje „nové hniezdo“, má strechu nad hlavou. Poznal náročnosť svojho povolania, ale on sa roboty nebojí! Opravil nedostatky, odstránil poškodenia a postupne celú horáreň zveľadil. Pri zariaďovaní príbytku ho hnala dopredu ešte jedna špeciálna motivácia – keď ešte slúžil u horára, spoznal dievku, do ktorej sa zaľúbil.
Usilovne pracoval, aby si mal kam priviesť svoju milú, svoju Hanku. Bola dcérou majetných rodičov, ktorí by ju nepustili do biedy a neistých podmienok. Mišo však už má prácu i domov, a preto si môže dovoliť požiadať ju o ruku.
Rodičia súhlasili a na jar bola svadba, ktorá trvala tri dni – tri dni sa veselili, jedli, tancovali. Mladý pár sa nasťahoval do horárne. Les sa klonil, šumel na pozdrav, príroda vítala mladú pani Čajkovú.
IV. kapitola
Básnikove reflexie o šťastí. Opis šťastia mladých Čajkovcov.
V. kapitola
Čajkovci idú do kostola. Hanka ide popredku, básnik poeticky opisuje jej krásny kroj. Je nezvyčajne mlčanlivá, jej úsmev je akýsi plachý, horký. Povie svojmu milému, že od rána má bôlne myšlienky, mysliac na tú strašnú noc – mysliac na zlý sen, v ktorom ju obluda vliekla do priepasti.
V kostole si otvorila knižočku a zahĺbila sa do modlitby. V tej chvíli ju zbadali „oči vlčie“ – všimol si ju Artuš Villáni.
VI. kapitola
Pieseň o láske.
VII. kapitola
Úvaha o šľachte a ľude.
Michal verne slúži, príkladne si plní hájnické povinnosti. Pri kontrole drevorubačov sa dostane s jedným do potýčky. Hnev však netrval dlho a zakrátko sa pomerili.
Mišo sa i dnes vybral do lesa, zatiaľ čo Hanka zostala doma sama. Vybrala sa k potoku oprať šaty. Ako tak perie, znenazdania sa vynoria dvaja jazdci – Artuš Villáni a jeho sluha Janči.
Hanka nemala záujem zhovárať sa s dvojicou, odpovedala veľmi stroho. Vybrala sa k hájovni, ale Artuš sa jej postavil do cesty. Vypytuje sa, či má muža, ako žijú, ako sa im darí, či nemajú medzi sebou nezhody. Tvári sa, že ho to zaujíma, hovorí, že by im veľmi rád pomohol.
Artuš požiadal Hanku o kvapku vody. Ona sa otočila a po chvíli prišla s plným krčahom. Artuš nie a nie vrátiť džbán. Sŕkal hádam celú večnosť, až Hanku prešla trpezlivosť. Keď konečne dopil, Hanka nechcela pokračovať v rozhovore a požiadala ich, aby čím skôr odišli preč.
Keď dvojica odišla, Hanka schytila krčah a všimla si, že pán doň hodil peniaz. Nevedela, prečo to urobil. Nevedela, čo si počať s touto odmenou, a tak peniaz hodila do potoka. Bola si vedomá manželovej prudkej povahy, a preto mu o tejto zvláštnej návšteve radšej nič nepovedala.
VIII. kapitola
Úvaha o tom, ako čas plynie.
Maliniarky
Piesne maliniarok – osem maliniarok spieva piesne, keď oberajú maliny v okolí horárne.
Dve deti od maliniarok sa zatúlali k hájovni. Hanka je k nim milá, dá im zajesť. Len čo deti odišli, prudkým cvalom dohrnul sa Artuš. Tento raz však sám. Hanka sa ho v zlosti snaží zbaviť, chce, aby odišiel preč. Zostúpil z koňa, priviazal ho o haluz a sotva čo sa priblížil k horárni, Hanka mu treskom zabuchla dvere pred nosom. Zamkla dvere, skryla sa a v tichosti čakala, zatiaľ čo on chodil okolo domčeka a pozeral do okien. Dievčinu však nevidel. Medzitým sa kôň splašil a odtrhol konár z javora, o ktorý bol priviazaný.
Artuš po značnej chvíli vysadol na koňa, poohliadol sa k domu a keď bol na odchode, začul Hankin smiech. Zovrel päsť a s hnevom odišiel.
Hanka pokojne pracuje a čaká na svojho muža. Povie si, že mu všetko vyrozpráva. Michal by s ním už narobil poriadky! Potom si to však rozmyslí. Nechce žalovať ako malé dieťa. Navyše sa bojí, že by sa nahneval. Prichádza Mišo, pýtajúc sa na zlomený konár. Hanka však mykne plecom a zahovorí nemilú tému.
IX. kapitola
Poľovnícke piesne.
Obraz jesene v hore.
Je poľovačka. Celý lov zosnoval pán Artuš. Prítomný je aj Mišo, ide predsa o jeho obvod. Artuš vyvolá konflikt a vylepí Mišovi zaucho. Michal stál ani stĺp. Vnútri ho to poriadne škrelo, no uvedomoval si, že Artuš je jeho pán, preto nemôže nič urobiť.
Objavil sa desaťparožiak a Artuš prikázal Michalovi, aby išiel za ním aj na kraj sveta. Ten jeleň musí padnúť! Artuš využil situáciu a namieril si to smerom k hájnikovej chalupe. Obišiel ju, prikradol sa ku schodíkom a vkročil do domu, kde sa pokúsil znásilniť Hanku. Tá sa však nedala. Brániac svoju ženskú česť a manželskú vernosť, schmatla záražec a v sebaobrane ho nechtiac zabila.
(Poznámka. záražec – krátky poľovnícky nôž)
Michal si všimol, že pán zmizol, a to v ňom vyvolávalo nepokoj. Vytušil, že čosi nie je v poriadku. Rýchlo sa vybral k chalupe, kde sa mu naskytol hrozný pohľad. Hanku našiel omdletú na prahu a Artuša umretého v predsieni. Krv a záražec boli obrazom vraždy.
Mišo zdvihol Hanku, zmätenú z hrozného zážitku, a prinútil ju prisahať, že nikomu nevyzradí, kto zabil Artuša. Medzitým poľovníci spozorovali, že pán sa kamsi vytratil. Po chvíli prišiel Čajka s nepríjemným výrazom na tvári. Porozprával im, čo sa stalo. Povedal, že to on zabil Artuša – „skolil záškodníka“.
Hanka si až neskôr uvedomila, na čo prisahala.
Poľovníci chceli Miša spútať, ale on ich zastavil. Vraj to nie je potrebné, on vie, čo má urobiť. Na druhý deň sa išiel sám oznámiť súdu.
X. kapitola
Zloba si nájde cestu ku každému a našla si ju aj k Čajkovcom.
Po strašnej udalosti Michala uväznili a Hanka sa vrátila k rodičom. Matka bola miernejšia, ale otec bol poriadne rozzúrený. Veľmi ťažko niesol, že jeho dcéra sa vydala za takého človeka. Za človeka, o ktorom hneď vedel, že „zlý duch v ňom čuší“.
Rodičia jej vyčítali svadbu s Mišom. Nemala sa s ním zapliesť, tvrdila matka. Hanka však sklonila hlavu a ticho sedela. V tichosti trpela a počúvala matkin hlas. Musela mlčať, aby sa neprezradila.
Matka onedlho umrela. Hanka toľko utrpenia neuniesla a prišla o rozum. Chodila po okolí načisto pomätená.
XI. kapitola
Nastal deň pojednávania.
Michal, hoci pod prísahou, naďalej tvrdil, že zabil Artuša, aby chránil česť svojej ženy. Po výsluchu žalobca požadoval trest smrti – „Slučku – onô – povrazom“. K Mišovmu odsúdeniu však nedôjde, pretože do súdnej siene vtrhne pomätená Hanka, ktorá všetko prezradí.
Obaja ostanú na slobode. Mišo je nevinný a pomätenú nemôžu odsúdiť.
XII. kapitola
Piesne.
XIII. kapitola
Úvaha o utrpení pomätenej.
Rodina Čajkovcov čelí mimoriadne ťažkým časom. Michal trpí, hľadiac na svoju milú. Pomoc je však márna, nemôže urobiť nič.
Raz v noci sa vybral do hory, keď strhla sa strašná búrka. Potulujúc sa po okolí, zbadal, že rieka vzala most. Odrazu začul idúci kočiar, ktorý smeroval priamo k rieke. Ponáhľal sa, bežal, kričal, až zarazený kočiš našťastie zastavil. V kočiari sedel starý Villáni s dcérou.
Chcel odmeniť záchrancu a hneď sa načiahol za peňaženkou. Michal však nechcel prijať nijaký peniaz. Keď starý pán zistil, kto ich zachránil, ostal ako omráčený. Michal neprijal odmenu, požiadal ho však o odpustenie. Po krátkom váhaní mu pán odpustil, rozlúčil sa a zavelil na odchod.
XIV. kapitola
Pieseň hviezd.
XV. kapitola
Čajkovci sú opäť v horárni. Hanke sa narodilo dieťa. S príchodom ratolesti navrátil sa jej zdravý rozum. Strasti nad nimi už prehrmeli a oni sa tešia. Opäť sú šťastní.
Zbohom
Rozlúčka s lesmi.
Zdroje
- Caltíková, M. Slovenský jazyk a literatúra. Nitra: ENIGMA PUBLISHING, 2019. ISBN 978-80-8133-080-3.
- Caltíková, M. Sprievodca dielami slovenskej a svetovej literatúry – výber B. Nitra: ENIGMA PUBLISHING, 2017. ISBN 978-80-8133-061-2.
- Hviezdoslav, P. O. Hájnikova žena. Bratislava: Tatran, 1975.
- Kolektív autorov. Zmaturuj z literatúry 1. Bratislava: Pedagogické vydavateľstvo Didaktis, 2004. ISBN 80-89160-02-6.
- Kolektív autorov. Zmaturuj z literatúry 2. Brno: Vydavateľstvo Didaktis, 2010. ISBN 978-80-7358-159-6.
- Polakovičová, A. a kol. Literatúra pre stredné školy 2. Bratislava: Orbis Pictus Istropolitana, 2018. ISBN 978-80-8120-772-3.
