Verš. Veršové systémy

Vedná disciplína, ktorá skúma verš, veršové systémy, teóriu rýmu a sčasti aj strofiku sa nazýva Metrika.

Obsah
  1. Verš
  2. Zvukové vlastnosti verša
  3. Veršové systémy
  4. Zdroje

Verš

Verš je základná rytmická jednotka básne, formuje rytmus poézie. Graficky sa vyznačuje tým, že je na samostatnom riadku – je to jeden riadok básne.
Ideálna schéma rytmického usporiadania verša sa označuje metrum. Je to norma, podľa ktorej básnik tvorí verš.

Verš sa delí na stopy. Stopa je najmenšia stavebná jednotka verša. Je to úsek verša, ktorý sa skladá z krátkych a dlhých slabík. Medzi základné stopy patrí:

  • trochej – skladá sa z dlhej a krátkej slabika –υ
  • jamb – skladá sa z krátkej a dlhej slabiky υ –
  • spondej – skladá sa z dvoch dlhých slabík – –
  • daktyl – skladá sa z dlhej a dvoch krátkych slabík – υ υ

Podľa jazykových prostriedkov, ktoré sa v poézii striedajú, rozlišujeme štyri veršové systémy:

  • časomerný veršový systém
    • založený na striedaní krátkych a dlhých slabík
  • sylabický veršový systém
    • dodržiava rovnaký počet slabík vo verši
  • sylabotonický veršový systém
    • založený na striedaní prízvučných a neprízvučných slabík
  • tonický veršový systém
    • založený na rytmickom opakovaní prízvuku – pre slovenčinu je nevhodný, preto sa v slovenskej poézii takmer neuplatnil.

Ak autor nedodržiava pri tvorbe určité metrum a formu verša (napr. nemá pravidelný rytmus, má rozdielny počet slabík, nie je dodržaná interpunkcia, nerýmuje sa), ide o voľný verš.
Jednotlivé verše sa spájajú a vytvárajú strofy(pravidelné alebo nepravidelné). Strofa je obvykle myšlienkový celok – skupina veršov spätých rytmicky, rýmovo a obyčajne aj obsahovo. Niektoré typy strof majú ustálenú podobu (básnickú formu), napr. sonet (znelka) – má 14 veršov rozdelených do dvoch štvorveršových strof a dvoch trojveršových strof (4 + 4 + 3 + 3).

Zvukové vlastnosti verša

Prozódia

Prozódia je súbor jazykových zvukových vlastností z hľadiska veršového systému. V umeleckej literatúre sa využívajú viaceré prostriedky založené na striedaní alebo opakovaní zvukových prostriedkov reči. Môžu sa striedať dlhé a krátke slabiky (časomiera), prízvučné a neprízvučné slabiky (sylabotonizmus), môže sa opakovať rovnaký počet slabík vo veršoch (sylabizmus), rovnaká veta alebo celý verš (refrén).

Rytmus

Rytmus vzniká pravidelným opakovaním, usporiadaním alebo striedaním zvukovo-intonačných prostriedkov (prízvuk, dĺžka…). V slovenčine vzniká najmä pravidelným striedaním prízvučných a neprízvučných slabík. Základnou zvukovou rytmickou jednotkou je takt.

Rytmus sa využíva v rozličných druhoch umenia (prednes, spev, hudba, tanec…), kde je použitý zámerne. Rytmus je založený na určitej norme, schéme, podľa ktorej sú prvky jazyka usporiadané, napr. striedanie krátkych a dlhých slabík (dodržiavanie rytmického krátenia), striedanie prízvučných a neprízvučných slabík ap.
Uplatňuje sa aj pri rozložení rozložení vyšších jazykových jednotiek – viet, súvetí, odsekov (opakovanie vetných konštrukcií, veršový a vetný paralelizmus atď.).

Rým

Rým je zvuková zhoda slabík na konci dvoch alebo viacerých veršov či poloveršov.
Poznáme:

  • Vlastný rým – úplná zhoda samohlások a spoluhlások.
  • Vnútorný rým – rýmujú sa slová v tom istom verši (polverš sa rýmuje s koncom verša)
  • Asonančný rým (asonancia) – zhodujú sa len samohlásky na konci verša, spoluhlásky nie sú totožné.
  • Gramatický rým – rýmujú sa slová toho istého slovného druhu a v tom istom gramatickom tvare.

Podľa spôsobu, akým sú rýmy rozložené, rozlišujeme:

  • združený rým (a a b b)
  • striedavý rým (a b a b)
  • obkročný rým (a b b a)
  • postupný rým (a b c a b c)
  • prerývaný rým (a b c b)

Veršové systémy

Časomerný veršový systém

Časomerný veršový systém je kvantitatívny veršový systém založený na striedaní dlhých a krátkych slabík zoskupených do stôp.
Základnou časovou jednotkou je móra – čas vyslovenia krátkej slabiky.
Krátka slabika – 1 móra: υ
Dlhá slabika – 2 móry: –

  • prirodzene dlhá (dlhá samohláska), napr.
  • pozične dlhá (po krátkej samohláske nasleduje skupina (minimálne dvoch) spoluhlások

Stopy časomerného veršového systému:

  • daktyl –υυ
  • spondej ––

Časomerný veršový systém využívali autori v období antiky. Zo slovenských autorov ho využívali napr. J. Kollár a J. Hollý (pozn. ich tvorbu zaraďujeme do obdobia klasicizmu).

Najčastejšou kombináciou stôp v časomernom veršovom systéme je hexameter – šesťstopový daktylo-spondejský verš.

V žalospevoch/elégiách autori využívali elegické distichon – dvojveršie využívajúce kombináciu hexametra s pentametrom (6-stopový a 5-stopový verš). Napr. J. Kollár: Slávy dcera (Prědspev)

Aj zde leží zem ta před okem mým smutně slzícím,
–υυ/– –/ – υ υ/– –/ –υυ/– –
|daktyl |spondej| daktyl | spondej | daktyl | spondej| hexameter (6 stôp)

někdy kolébka, nyní národu mého rakev.
–υυ/– υυ/–˄/–υ υ/–υυ/–˄
|daktyl | daktyl | polovičný spondej|daktyl|daktyl| polovičný spondej| pentameter (5 stôp)

Sylabický veršový systém

Sylabický veršový systém je založený˄ na opakovaní rovnakého počtu slabík vo veršoch.

Jeho hlavnými znakmi sú:

  • izosylabizmus – zhoda v počte slabík vo verši,
  • združený rým,
  • rozdelenie dlhého verša dierézou/polveršovou prestávkou (intonačnou pauzou),
  • rytmicko-syntaktický paralelizmus – zhoda veršového (rytmického) a vetného (syntaktického) členenia v básni, verš a veta má tie isté hranice.

Je to najstarší veršový systém. V slovenčine sa využíval najmä v období romantizmu – štúrovské obdobie.

Horí ohník, horí // na Kráľovej holi. polveršová prestávka (//)
1 2 3 4 5 6 //7 8 9 10 11 12 12 slabík

Ktože ho nakládol? // – dvanásti sokoli. združený rým
1 2 3 4 5 6 //7 8 9 10 11 12 rytmicko-syntaktický paralelizmus

(J. Botto: Smrť Jánošíkova)

Sylabotonický veršový systém

Sylabotonický (slabično-prízvučný) veršový systém je založený na striedaní prízvučných a neprízvučných slabík. Rozhodujúci je prízvuk, a nie dĺžka slabiky ako v časomernom verzifikačnom systéme. Pre slovenčinu je sylabotonizmus najprirodzenejší.
Spisovná slovenčina má hlavný prízvuk na prvej slabike.
Základnou jednotkou je slabika:

  • prízvučná (povedz) –
  • neprízvučná (povedz) υ

Stopy:

  • trochej: večer –υ
    • prvá slabika je prízvučná, druhá je neprízvučná, napr.

Mojím lícom slza padá.
–υ / –υ /–υ /– υ
(Ivan Krasko: Chladný dáždik)

  • daktyl: na tvári –υυ
    • prvá slabika je prízvučná, nasledujúce dve sú neprízvučné

Tigrovsky zahnutým jazykom vykladal.
–υυ/–υυ / –υυ / –υυ
| daktyl | daktyl | daktyl | daktyl |
(Ivan Krasko: Baníci)

Daktylo-trochejský verš kombinuje dve stopy – daktyl a trochej (–υυ / – υ /)
Pokojný večer na vŕšky padal.
–υυ/–υ / –υυ /–υ
|daktyl |trochej| daktyl |trochej |
(I. Krasko: Otcova roľa)

  • jamb: a hneď υ–
    • prvá slabika je neprízvučná, druhá je prízvučná

Vraj nájde lásku kto ju hľadá.
υ–/υ–/ υ– / υ– / υ
|jamb | jamb | jamb | jamb | |
(Š. Žáry: Balada, ktorú si šepká dievča pred zrkadlom)

Voľný verš

Voľný verš je veršom modernej literatúry. Je to verš, v ktorom autor nepracuje so zaužívanými prvkami prozódie, odkláňa sa od predpísanej formy. Nedodržiava ideálne rytmické usporiadanie verša, opúšťa rým, ruší pravidelnú strofu, počet slabík vo verši nie je rovnaký, často chýba aj interpunkcia.

Voľný verš síce nemá pravidelný rytmus, ale text má tendenciu k rytmičnosti. Pri tvorbe rytmu sa pracuje napríklad s tempom alebo vetnou intonáciou, no využívajú sa aj iné prvky, ako sú rým, asonancia, syntaktické prostriedky, opakovanie tvarov slov, opakovanie celých slov alebo slovných spojení. V texte sa môžu na niektorých miestach vyskytovať metrické prvky s pravidelnejším rytmom a rýmom, ale ich pravidelnosť sa mení a uvoľňuje, nie sú teda v celej básni zhodné.

Vo voľnom verši je veršový presah – hranica verša a vety nie je rovnaká. Veršom môže byť aj jedno slovo, jedno písmeno.
Ako prvý použil voľný verš americký spisovateľ W. Whitman v básnickej zbierke Steblá trávy.

Dámy a páni!
Ďakujem vám, že ste ma poctili svojou neprítomnosťou
Ach
ako len ten čas beží – 16,20
šestnásť dvadsať a mínus 5 stupňov Celzia
ach a ešte pred chvíľou sme
hrali s Otcom Dokonalej Bomby šach

(I. Štrpka: Tristan tára 2)

Zdroje

  1. Caltíková, M. Slovenský jazyk a literatúra. Nitra: ENIGMA PUBLISHING, 2019. ISBN 978-80-8133-080-3.
  2. Kolektív autorov. Zmaturuj z literatúry 1. Bratislava: Pedagogické vydavateľstvo Didaktis, 2004. ISBN 80-89160-02-6.
  3. Polakovičová, A. a kol. Literatúra pre stredné školy 1. Bratislava: Orbis Pictus Istropolitana, 2018. ISBN 978-80-8120-771-6.
  4. Polakovičová, A. a kol. Literatúra pre stredné školy 2. Bratislava: Orbis Pictus Istropolitana, 2018. ISBN 978-80-8120-772-3.
  5. Polakovičová, A. a kol. Literatúra III pre stredné školy. Bratislava: Orbis Pictus Istropolitana, 2018. ISBN 978-80-8120-773-0.
  6. Polakovičová, A. a kol. Literatúra pre stredné školy 4. Bratislava: Orbis Pictus Istropolitana, 2018. ISBN 978-80-8120-774-7.

Kategórie: Literatúra | Teória literatúry

Podobné článkyViac článkov od autora