Krvavé sonety – Pavol Országh Hviezdoslav

Dielo: Krvavé sonety (rok vydania 1919)
Autor: Pavol Országh Hviezdoslav (1849 – 1921)

Básnik, dramatik a prekladateľ, jeden z hlavných formovateľov slovenského literárneho realizmu. Narodil sa vo Vyšnom Kubíne v chudobnej zemianskej rodine. Študoval na strednej škole v Miškovci. Tu sa naučil po maďarsky, stal sa z neho vynikajúci študent. Jazyk ovládal na takej úrovni, že neskôr prekladal z maďarčiny.

Študoval právo v Prešove, po zložení advokátskej skúšky pôsobil ako advokát v Námestove a v Dolnom Kubíne. Pre svoj pokročilý vek nebol priamym aktérom prvej svetovej vojny. Bol však jedným z prvých básnikov, ktorý svojimi dielami kritizovali vojnu a protestovali proti nej. Je pochovaný v Dolnom Kubíne.


Z tvorby: Hájnikova žena; Zuzanka Hraškovie; Letorosty I – III; Ežo Vlkolinský.

Zaradenie: slovenský realizmus
Útvar: lyrická skladba zložená zo sonetov

Obsah
  1. Charakteristika diela
  2. Kompozícia
  3. Obsah a motívy
  4. Zdroje

Charakteristika diela

Skladba Krvavé sonety je protivojnové básnické dielo. Hviezdoslav ako jeden z prvých reaguje na 1. svetovú vojnu. Skladba bola napísaná v roku 1914, no vydali ju až v roku 1919. Odsudzuje nezmyselné zabíjanie, kritizuje nemilosrdnosť ľudí, ostro odmieta ničenie kultúrnych hodnôt a pamiatok. Nebolo mu ľahostajné to, čo sa deje; protestoval, burcoval, aj keď sa pre svoj vek nemohol aktívne zapojiť do vojny.

Poukazuje na ukrutnosti, ktoré so sebou vojna prináša. Poukazuje na to, že každý človek a národ má právo na slobodnú existenciu. Hľadá vinníka, toho, kto je za tieto hrôzy zodpovedný. Za hlavnú príčinu vojny považuje egoizmus, sebectvo, panovačnosť a úsilie ovládnuť iných.

Bol zbožným človekom, no svoju kritiku smeroval ku všetkým kresťanom, ktorí sa nedržali Kristovho učenia a rovnako kritizoval aj samotné kresťanstvo, pretože neprotestovalo proti krviprelievaniu. V závere uvažuje o mieri, privoláva ho. Je zvedavý, aké časy nastanú po vojne.

Dielo sa vyznačuje veľmi pestrou modalitou viet. Básnik využíva otázky, zvolania, oslovenie. Prítomné sú rôzne novotvary, vlastné mená, biblizmy a slová ruského pôvodu.

Kompozícia

Cyklus z 32 sonetov. Sonet je obyčajne forma lyrickej básne so strofickou úpravou veršov 4 + 4 + 3 + 3; toto dielo má však skladbu 4 + 4 + 6.

Používal jambické stopy (jamb U –), a preto kládol na začiatok veršov neprízvučné jednoslabičné slovo. Využíva spojky (napr. a, sťa, či, i), citoslovcia (napr. kreš, ó), skracuje slová (napr. čuls’, kams’, čis’). V sonetoch sa vyskytujú 10 a 11-slabičné prízvučné verše.

Základnými motívmi sú:

  • spev o krvi;
  • obraz vojny;
  • obžaloba ľudstva a kresťanstva;
  • hľadanie vinníka;
  • úvaha o mieri;
  • postavenie Slovanstva a Slovákov;
  • privolávanie mieru.

Skladba je rámcovaná sonetmi o krvi (prvý, druhý a posledný).

Obsah a motívy

1. Spev o krvi

Básnik spieva o krvi, no nemyslí tú krv, ktorá žiari sťa ruže kvet, pýr studu v dievčej tvári. Spieva o tej krvi, čo vybúšila v hnev, i zúri-búri, ohňom páli, vlečie povodňou, rozmetá svet hŕbou pliev. Nevie kam sa podieť, kde nájsť záchranu, vyslobodenie.

2. Obraz vojny

Využíva zvukomaľbu, aby priblížil zvuk zapaľovania pušky pri výstrele: Kres spráskal pušiek. Padajúce telá prirovnáva k obiliu, ktoré pod kosou v žatve padá k zemi.

Priblíži rozvrat, ktorého sa staršia generácia dožila. Akýže to žiaľ napĺňa ich srdcia, pozorujúc všetky tie krutosti. Vypovedá, že ľahšie by im bolo v hrobe, pretože by sa nemuseli stať divákmi všetkých tých hrôz.

3. Obžaloba ľudstva a kresťanstva

Básnik obžalúva ľudí, pretože sa nedržia kresťanského učenia.

4. Hľadanie vinníka

Hľadá toho, kto sa previnil, toho, kto je zodpovedný za ukrutnosti a hrôzy, ktoré sa dejú. Za jednu z hlavných príčin vojny považuje panovačnosť.

5. Úvaha o mieri

Prostredníctvom opakovaných otázok sa pýta, čo bude, keď sa vojna skonči. Nastane mier? Pokoj? Bezpečnosť? Sloboda? Istota? Na tieto otázky nevie nájsť odpoveď a obracia sa na Boha. Odmieta názory, podľa ktorých je vojna Božou vôľou.

6. Postavenie Slovanstva a Slovákov

Žiada Boha o dovolenie nazrieť do budúcnosti. Zvedavosť mu nedá, chce vedieť, ako z týchto všetkých útrap vyjde Slovanstvo. Nesúhlasí so slovami Puškina, podľa ktorých sa musia všetky slovanské národy zliať ako potoky v ruskom mori. Právo na slobodný život majú mať všetci.

Dúfa, že príde iná doba a slovenské obyvateľstvo bude mať slobodu. Dúfa, že sa skončia časy, v ktorých slovenská reč nemá dôstojné miesto, akoby to ani „ľudské zvuky neboli“.

7. Privolávanie mieru

Básnik privoláva mier, ctí si ho, oslavuje ho, akoby písal chválospev. Mier v jeho ponímaní predstavuje kráľovstvo ľudského bratstva a lásky. S príchodom mieru by sa skončili vraždy, zmizol by plač sirôtok a manželiek, smútok rodičov nad hrobmi detí.Vo veršoch sa niekoľkokrát objavuje citoslovce „Ó!“ ktoré umocňuje hodnotu a dôležitosť mieru.

Básnik sa lúči s „piesňami krvavými“, posiela ich ľuďom, aby ich čítali zaslzené oči. Pre svoj vek sa neocitol na fronte, neutrpel zranenia, no vo svojom vnútri sa trápil, moril sa ťažkými myšlienkami.

Zdroje

  1. Caltíková, M. Slovenský jazyk a literatúra. Nitra: ENIGMA PUBLISHING, 2019. ISBN 978-80-8133-080-3.
  2. Caltíková, M. Sprievodca dielami slovenskej a svetovej literatúry (výber C). Nitra: ENIGMA PUBLISHING, 2006, 2010. ISBN 80-85471-43-4.
  3. Hviezdoslav, P. O. Krvavé sonety. Bratislava: Tatran, 1972.
  4. Kolektív autorov. Zmaturuj z literatúry 1. Bratislava: Pedagogické vydavateľstvo Didaktis, 2004. ISBN 80-89160-02-6.
  5. Kolektív autorov. Zmaturuj z literatúry 2. Brno: Vydavateľstvo Didaktis, 2010. ISBN 978-80-7358-159-6.
  6. Polakovičová, A. a kol. Literatúra pre stredné školy 2. Bratislava: Orbis Pictus Istropolitana, 2018. ISBN 978-80-8120-772-3.

Kategória: Rozbory diel | Ostatné diela

Podobné článkyViac článkov od autora