Dielo: Zakliata panna vo Váhu a divný Janko
Autor: Janko Kráľ („najrevolučnejší štúrovský básnik“ 1822 – 1876)
Narodil sa v Liptovskom Mikuláši v rodine mäsiara a krčmára. Študoval na evanjelickom lýceu v Levoči, Kežmarku a Bratislave. Podporoval Ľ. Štúra, chodil na jeho prednášky, dokonca uňho aj istý čas býval. Keď bol Štúr odvolaný z Katedry československej reči a literatúry, jeho študenti zorganizovali akciu, ktorou vyjadrili odpor a nesúhlas s týmto rozhodnutím. 22 študentov na protest odišlo z Bratislavy na lýceum do Levoče. Na štúdium sa však nezapísali všetci a medzi tými, ktorí v štúdiu nepokračovali, bol aj Janko Kráľ.
V tom čase sa začalo tajuplnejšie obdobie Kráľovho života. Viedol dobrodružný život, predpokladá sa, že cestoval v oblasti Dolnej zeme, navštívil Belehrad, možno aj Turecko.
Písal balady, veršované romantické poviedky, piesne, v ktorých zúročil prednášky Ľ. Štúra, ale aj znalosti európskej romantickej literatúry. Revolúciu v roku 1848 prijal s nadšením. Aktivizoval, búril ľud, vyzýval občanov, aby povstali proti vrchnosti a bojovali za svoje práva. Za tieto aktivity bol uväznený a dokonca odsúdený na smrť. Napokon ho však prepustili na jar v roku 1849. Po revolúcii pracoval ako štátny úradník vo viacerých miestach. Zomrel v Zlatých Moravciach na týfus.
Jeho povaha, charakter a správanie boli dôvodom, prečo ho mnohí označovali za Búrliváka, Buriča alebo Divného Janka (mnohí súdobí teoretici považovali charakteristiku divného Janka za „samocharakteristiku“ Janka Kráľa).
Z tvorby: balady: Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Zverbovaný, Kvet, Kríž a čiapka, Pán v tŕní; básne: Duma bratislavská, Orol vták; cyklus básní: Dráma sveta.
Zaradenie: slovenský romantizmus
Útvar: balada
Charakteristika diela
Zakliata panna vo Váhu a divný Janko je jeden z najreprezentatívnejších textov slovenského romantizmu, ktorý sa stal najznámejšou romantickou štúrovskou baladou.
Dielo vychádza z povesti o nadprirodzenej bytosti vo Váhu – zakliatej panne, ktorá priťahuje pútnikov. Autor síce využíva prostriedky ľudovej balady, no zároveň sa od nej vzďaľuje subjektivizovanou časťou, v ktorej lyrický hrdina vystupuje v prvej osobe – je ním samotný autor, objavujú sa jeho úvahy, pocity, myšlienky.
Dielo má dve významové roviny:
V jednej rovine zobrazuje príbeh chlapca, ktorý uverí povere o „zakliatej paničke“, ktorá svojmu osloboditeľovi splní akékoľvek želanie, zahrnie ho zlatom či striebrom. Musia však byť splnené všetky podmienky, ktoré povera žiada. Janík ich nesplní, a preto umiera.
V druhej rovine ide o príbeh romantického hrdinu, ktorý sa nechce uspokojiť so stavom sveta a zaužívaným spôsobom života. Podujme sa vykonať titanský čin, ktorým však nebojuje len za seba ako jednotlivec, ale za všetkých, za celý národ. Príbeh je založený na alegorickom princípe – zakliata panna predstavuje slobodu, Janko je bojovník za národné práva, chce zmeniť osud národa – jednou zo základných snáh štúrovcov bolo dosiahnuť zmeny v spoločnosti. Janko však nie je úspešný a zomiera. Postihol ho rovnako krutý osud ako tých, ktorí v reálnom svete bojovali za práva svojho národa a snažili sa vybojovať lepšie podmienky – boli prenasledovaní, uväznení, alebo dokonca popravení.
Janko zomiera, no už nie je Janko, ale sokol: Videl som sokola, videl som zbitého: // videl som Janíčka na Váhu mŕtveho. (sokol = symbol štúrovcov)
Pre básnickú tvorbu Janka Kráľa je typická autoštylizácia a subjektivizácia –súčasťou jeho básní boli jeho myšlienky, pocity a názory, ktoré nezobrazovali len obraz samotného Janka Kráľa, ale myšlienky štúrovskej generácie.
J. Kráľ vo svojej tvorbe naplno využil básnický potenciál ľudového jazyka. Povýšil túto baladu na brilantné umelecké dielo, ktoré patrí medzi esteticky najhodnotnejšie diela slovenského romantizmu. Nájdeme v ňom pestré využitie výrazových prostriedky, napr. opakovacie prostriedky (anafora, paralelizmus), personifikácie, prirovnania, zdrobneniny, zvolania, otázky, zdrobneniny. Autor pôsobivo pracuje so slovesami, kumuluje podstatné mená.
Kompozícia a štruktúra diela
Balada sa delí na tri časti:
- 1. Subjektivizovaná časť s lyrickým hrdinom – 13-slabičný astrofický verš, združený rým so schémou aa bb cc. Je to lyricko-reflexívna časť, ktorá obsahuje autorove pocity, myšlienky, spomienky a opisy rodného kraja.
- 2. Baladická časť – strofický verš (1 strofa = 4 verše), má formu balady ľudového typu s tradičnou kompozíciou:
- 1. Povera o zakliatej panne, ktorá počas sviatku Vstúpenia vychádza von.
- 2. Prudký spád deja, stupňovanie: Jedenásť bilo – tri štvrte sú preč, dvanásť sa blíži… Voda sa búri, vetrisko skučí – a na poli zem dudneje. Janko sa odhodlá k činu.
- 3. Janko skočí do vody a v hučiacich vlnách utratí svoj život.
- 3. Časť je dopovedaním príbehu. O tom čo sa stalo mladému Janíkovi sa dozvedáme slovami pastierika, ktorý ide dolinou a zazrie Jankovo mŕtve telo.
Postava
Postava divného Janka
Divný Janko sa odlišuje od dedinčanov, výrazne vyčnieva z kolektívu. Jeho charakteristika je veľmi dobre vystihnutá už v názve balady – divný Janko. Je hrdý, smelý, nemá strach z cudzieho hnevu, neváži si život a u ostatných ľudí vzbudzuje nenávisť. Samotár, ktorý nestojí o lásku, nemá kamarátov a k rodine je odmeraný.
Nerešpektuje zvyklosti, je sviatok Vstúpenia, no on sa nechystá do kostola. Nie je ani oblečený v nedeľných šatách a v čiernom plášti sa potuluje po kraji. Je nepochopený, preto sa uchyľuje k samote a hľadá útočisko v prírode. Sužuje ho nevýslovný smútok.
Rozhodne sa vykonať titanský čin – vyslobodiť zakliatu pannu. Nesplní však podmienky, a preto umiera vo vlnách Váhu.
Dej
1. Časť
Lyrický subjekt vystupuje v prvej osobe – je ním sám autor. Hrdina blúdi, vlečie sa životom, je v neustálej dynamike. Je zmorený z nepokojných myslienok, cíti veľkú vnútornú únavu, rád by sa niekde zastavil a zdriemol si, no nemožno mu nájsť pokoja.
V tých najbiednejších duševných stavoch sa snaží uniknúť v myšlienkach do tých krajov posvätných – myslí na svoj rodný kraj. Na kraj, ktorý je úplnou pastierskou idylou – obrazom totálneho pokoja, kde pastierikovia blúdia so svojimi ovečkami a chlapi sú veselí. Kraj taký milý, kde niet nenávisti a súperenie, kde všetci žijú v harmónii.
Tichý radostný kraj, v ktorom deti sľubujú mamičke, že nebudú chcieť jesť, že nebudú vyvádzať, že ju budú počúvať, len nech porozpráva nejakú rozprávku.
V tom kraji takom milom býva v domčeku pri Váhu úprimná rodinka. Muž so ženou žijú vo večnom pokoji. Majú jedného syna – divného Janka. Janko je veľmi divný, vyčnieva z kolektívu, intenzívne sa odlišuje od ostatných. Jeho podivnosť narúša pastiersku idylu harmonického kraja
Je sviatok, zvony volajú veriacich, ľud sa hrnie do kostola. Janík však nerešpektuje zvyklosti ani náboženstvo. V tú svätú hodinu chodí zarmútený po pobreží Váhu, nie je ani oblečený v nedeľných šatách. Je celý v čiernom ako dáky havran.
Idyla sa zatemnieva čoraz väčšmi, Hrdinu sa zmocňuje nevýslovný žiaľ. Baladickú atmosféru dotvárajú aj prírodné úkazy – tmí sa, zrmklo sa.
Večer prišiel domov, sadol si k večeri a s nikým neprehovoril. A po jedle, kým ostatní ďakovali Bohu za pokrm, postavil sa a bez slova odišiel von.
Celá krajina sa správa inak ako zvyčajne, v prírode vládne akési napätie. Janík potichu kráča bez chodníka, padá, postaví sa a pokračuje v ceste. Husté krovie mu zastavuje nohu, no ide ďalej, pretože je odhodlaný vykonať svoj čin.
To, že sa má stať niečo výnimočné, zvláštne, cítia aj zvieratá, ktoré sú nepokojné. Psy vôbec nevijú, trasúc sa strachom.
2. Časť
Autor predstavuje poveru o zakliatej panne, ktorá práve počas sviatku Vstúpenia vychádza von. Ak junák skočí do vody s oblečením naopak, môže pannu odkliať a ona mu potom splní želanie.
Mnoho ľudí ju už videlo o polnoci. Niektorí tvrdia, že na nich kývala a volala ich k sebe. Rozpráva sa dokonca, že sa objavila aj v dedine, kde dusila jedného vartáša (nočného strážnika). Preto je v ten deň v dedinách taký strach, že ľudia radšej nevychádzajú z domov.
Začína sa stupňovanie deja. Odbíja jedenásta hodina a polnoc sa pomaly blíži. Prichádza noc, nastupuje tma. Váh je nepokojný, voda sa búri, vietor skučí. Na šírej vode sa objavuje akási vec.
Odbíjala dvanásta hodina, keď mesiac na čiernej skale osvietil zakliatu pannu. Od hlavy po pás vyzerá ako človek a od polovice tela má podobu ryby.
Junák vykoná svoj čin. Vrhne sa do vzbúrených vĺn Váhu. Voda ho berie, hrnie pred sebou.
3. Časť
Pastierik prináša smutnú zvesť – na úsvite išiel dolinou a zahliadol pri Váhu mŕtveho Janka.
Janík išiel odklínať zakliatu pannu, ale to sa mu nepodarilo, pretože nesplnil podmienku, že musí mať všetko oblečenie naruby. Pred skokom do vody si neprevrátil múď (vrecko na tabak), a preto vo vlnách Váhu utratil svoj život.
Voda zaniesla mŕtveho Janíka až k zelenému háju, kde pod svrčinou na brehu načúva tichému šuchotu svrčín.
Zdroje
- Caltíková, M. Slovenský jazyk a literatúra. Nitra: ENIGMA PUBLISHING, 2019. ISBN 978-80-8133-080-3.
- Kolektív autorov. Zmaturuj z literatúry 1. Bratislava: Pedagogické vydavateľstvo Didaktis, 2004. ISBN 80-89160-02-6.
- Kolektív autorov. Zmaturuj z literatúry 2. Brno: Vydavateľstvo Didaktis, 2010. ISBN 978-80-7358-159-6.
- Polakovičová, A. – Caltíková, M. – Štarková, Ľ. – Mezeiová, A. Literatúra pre stredné školy 2. Bratislava: Orbis Pictus Istropolitana, 2018. ISBN 978-80-8120-772-3.
Kategórie: Rozbory diel | Ostatné diela
