Dielo: Lakomec (rok vydania 1668)
Autor: Molière (1622 – 1673, vlastným menom Jean-Baptiste Poquelin [žán baptist poklén])
Narodil sa v Paríži, študoval právo, bol herec, dramatik, režisér i riaditeľ divadla. Písal komédie, frašky, všetky druhy veselohier. Zaslúžil sa o prínos pre francúzsku komédiu, ktorá v tomto období slávila úspechy. V divadle Comédie-Française je vystavené kreslo, v ktorom naposledy na scéne sedel. Počas predstavenia Zdravý nemocný, v ktorom hral hlavnú úlohu, mal veľké zdravotné ťažkosti a v noci zomrel.
V jeho tvorbe nájdeme viac ako 30 hier, z ktorých 16 je preložených do slovenského jazyka. Niektoré z nich sú inscenované takmer bez prestávky.
Zaradenie: klasicizmus
Útvar: neveršovaná charakterová komédia
Charakteristika a štruktúra diela
Autor sa dobrou komediálnou technikou zameral na výsmech ľudskej vlastnosti – lakomstva. Poukázal na to, že prílišné lipnutie na peniazoch deformuje charakter človeka a ničí prirodzené ľudské vzťahy.
Dielo patrí k nižším žánrom – ide o komédiu v próze, využíva ostrú satiru, situačný humor i slovnú a pohybovú komiku.
Zachováva jednotu miesta, času a deja (bezpodmienečná požiadavka klasicistickej dramatickej tvorby) – dej sa odohráva na jednom mieste (v dome Harpagona) a trvá jeden deň.
Hra je napísaná v próze – nie je veršovaná, čo odporovalo vtedajším klasicistickým postupom.
Postava úžerníka sa objavuje v literárnych dielach pomerne často. Môžeme sa s ňou stretnúť v dramatickej i prozaickej tvorbe. V Molièrovom Lakomcovi je hlavnou postavou extrémne skúpy úžerník Harpagon, ktorý obmedzuje úplne všetkých – seba, svoje deti, služobníctvo i kone.
Autor sa inšpiroval antickou literatúrou – za hlavnú predlohu je považované dielo Komédia o hrnci od T. M. Plauta. Autor využil hyperbolizáciu vlastností postáv (Harpagon – prepiate lakomstvo, v diele je synonymicky označovaný ako lakomec, skupáň, žgrloš, úžerník, odľud; Frozína – prehnaná aktivita)
Využil princíp zámeny postáv (Valér sa vydáva za sluhu, no v skutočnosti pochádza z bohatého talianskeho rodu; pán Anzelm zatajuje svoj pravý pôvod, v skutočnosti je neapolský šľachtic a nepoznaný otec Valéra a Mariany). Týmto postupom sa inšpirovali mnohí autori, ktorí taktiež využili zámenu postáv (napr. J. Palárik, J. I. Bajza).
Klasicistické diela sa vyznačovali prítomnosťou vášne. V Lakomcovi sa vyskytuje vášeň v dvoch podobách:
1. vášnivá láska k peniazom – skupánstvo Harpagona – jeho láska k „milovanej truhličke“.
2. vášeň lásky dvoch zaľúbených párov – Valér a Eliza, Kleant a Mariana – v láske im bráni rovnaká prekážka – Harpagon.
Lakomec mal premiéru v roku 1668 v Paríži. Hlavnú postavu – Harpagona stvárnil sám Molière. Hra však neslávila úspech a po mesiaci bola vyradená zo zoznamu hraných diel. Dnes je situácia iná a komédia Lakomec patrí medzi celosvetovo najobľúbenejšie a najhranejšie divadelné predstavenia.
Kompozícia
Kompozícia: komédia v 5 dejstvách.
Zápletka nie je dôležitá, autor sa sústredil na vyobrazenie charakterových čŕt lakomca, ktorého ukázal zo všetkých strán.
Konflikt nastáva medzi Harpagonom a jeho deťmi.
Rozuzlenie diela je nečakané a prekvapujúce (Valér a Mariana sú súrodenci, ich otcom je Anzelm, ktorý je v skutočnosti urodzený pán z Neapola).
Postavy
Harpagon [arpagon] (skupáň)
Vdovec, otec Kleanta a Elizy. Lakomec, žgrloš, ktorý myslí iba na peniaze. Okrem peňazí nevidí nič. Nedopraje ani sebe, ani deťom. Vlastným koňom kradne ovos, takže majú prísny pôst, nevládzu chodiť, sú ako vychudnuté mátohy. Je to úžerník s veľmi vysokými úrokmi.
Peniaze mu zatemňujú myseľ, žije v neustálom strachu z toho, že o ne príde. Jeho krajné skupánstvo z neho robí otroka, ustavične sa obáva, že ho chcú ošklbať, obrať ho o peniaze. Sluhov podozrieva zo špehúnstva, vidí v nich špicľov, nechce, aby sa niekto dozvedel o jeho majetku. Chce sa oženiť s mladým dievčaťom – Marianou, no zaujíma ho predovšetkým veno, ktoré by získal spolu s ňou.
Ochudobňuje a ukracuje svoje deti, Kleant musí hrať o peniaze, aby si mohol kúpiť oblečenie. Ich šťastie je mu ukradnuté, Kleantovi vybral bohatú vdovou a dcéru chce vydať za zámožného pána Anzelma. Pristúpi na sobáš Kleanta a Mariany, Elizy a Valéra, len ak celú svadbu vystrojí Anzelm na svoje trovy a jemu dajú ušiť nový oblek.
Valér
Šľachtic z Neapola, ktorý zatajuje svoj pôvod. Pracuje ako sluha v Harpagonovom dome, aby mohol byť v kontakte s Elizou, do ktorej sa zamiloval. Všetko má dobre premyslené – vždy sa zastáva Harpagona a súhlasí s jeho rozhodnutiami, aby si získal jeho priazeň. Na konci diela sa dozvedáme, že je Anzelmov syn.
Kleant
Harpagonov syn. Nechce sa podriadiť zámerom svojho otca, nesúhlasí s politikou tejto rodiny. Hrá hazardné hry, aby si mohol kupovať oblečenie. Chce si požičať peniaze, no narazí na neľudského úžerníka. Na stretnutí zistí, že tým zdieračom je jeho otec.
Miluje Marianu, páči sa mu jej dobrota a to, s akou ochotou opatruje svoju chorľavú mamu. Marianu si vyhliadne Harpagon a vlastný otec sa mu stane sokom v láske. Dostane sa k otcovmu pokladu (truhličke s peniazmi), a tým vznikne nová situácia v rodine.
Eliza
Harpagonova dcéra. Je krásna, nesmelá, snaží sa rešpektovať otcove rozhodnutia, miluje Valéra.
Frozína
Parížska dohadzovačka, pozná ľudí, vždy vie, čo chcú počuť, ako im zalichotiť. Vybavuje „istú službu“ (dohadzuje Marianu Harpagonovi), domnieva sa, že by mohla získať nejakú odmenu, no ani takej majsterke v lichôtkach, akou je Frozína, sa nepodarí získať od Harpagona čo i len groš. Keď sa dozvie o láske Mariany a Kleanta, rozhodne sa pomôcť radšej im dvom.
Dej
1. dejstvo
Valér a Eliza si sľúbili lásku. Valér pracuje ako sluha v Harpagonovom dome, aby mohol byť pri svojej milej. Tá sa však obáva, ako sa to celé skončí. Žiada Valéra, aby sa usiloval získať si priazeň jej otca.
Kleant sa zdôverí Elize, že miluje chudobné dievča Marianu. Prisťahovala sa len nedávno, žije so svojou chorou matkou, ktorú opatruje. Obáva sa toho, čo povie otec na jeho lásku. Ak nedostane súhlas, je odhodlaný odísť s milovaným dievčaťom do sveta.
Harpagon vidí len svoje peniaze, nezaujíma sa o životy svojich detí, nič o nich nevie. Myslí si, že každý v dome ho chce okradnúť – podozrieva aj Kleantovho sluhu Šidla, vyháňa ho z domu a prehľadáva mu vrecká, či mu niečo nevzal.
Obviňuje Kleanta, že ho okráda, lebo sa pekne oblieka, „ako dáky gróf“. Oznámi svojim deťom, že sa chce oženiť s Marianou a im tiež niekoho vybral: Kleant si vezme istú vdovu a Elizu vydá za pána Anzelma. Otcove slová ich pobúria. Harpagon sa však pozerá len na bohatstvo a majetky.
2. dejstvo
Kleant sa zhovára so Šidlom o „ich veci“ – chce si požičať peniaze. Úrok je veľmi vysoký a celkové podmienky úveru sú neľudské. Kleant sa pohoršuje, čo za úžerníka si určuje takéto požiadavky. Na stretnutí so sprostredkovateľom vysvitne, že poskytovateľom pôžičky je jeho vlastný otec.
Harpagon je nazlostený, že jeho syn sa dopúšťa takýchto hriešnych výstrelkov. Kleant sa zasa hanbí, že jeho otec sa zapodieva takými hanebnými kšeftami.
Šidlo sa zhovára s Frozínou. Hovorí jej, aby neočakávala žiadnu odmenu za svoje služby – Harpagon je: „Zo všetkých ľudí najneľudskejší… najbezcitnejší, najskúpejší.“
Frozína pomáha Harpagonovi s jeho svadobnými plánmi. Dúfa, že za to získa nejakú odmenu, no ani jej sa nepodarí od lakomca získať peniaze.
3. dejstvo
V dome sa pripravuje hostina – večer má prísť Mariana. Harpagon vydáva rozkazy, vydeľuje robotu, no hlavne všetkých poučuje, ako najlepšie ušetriť – hostí treba nalievať vodou, pri počte desať ľudí, stačí navariť pre ôsmich…
Mariana s Frozínou prichádzajú do domu. Harpagon ich víta. Pri pohľade naňho si Mariana pomyslí, akýže nechutný človek to pred ňou stojí. Harpagon jej predstaví svojho syna, v ktorom Mariana spoznáva svojho milovaného.
4. dejstvo
Harpagonovi sa zdá správanie Kleanta a Mariany podozrivé, preto nastraží synovi pascu. Tvrdí, že je pristarý na ženbu s takým mladým dievčaťom, no už požiadal o jej ruku a viaže ho slovo, preto bude rád, ak si ju vezme Kleant. Kleant mu pri rozhovore prezradí, že Marianu ľúbi, ba dokonca ju už niekoľkokrát navštívil.
Harpagon ho obviní, že mu „lezie do kapusty“, prikazuje mu, aby „túto pletku“ okamžite pustil z hlavy. Kleant sa nehodlá zrieknuť lásky k Mariane a strhne sa medzi nimi ostrá výmena názorov. Hádka sa vystupňuje. Harpagon preklína svojho syna a tvrdí, že ho vydedí.
Prichádza Šidlo, ktorý oznamuje Kleantovi, že v záhrade našiel zakopanú truhličku – Harpagonov poklad.
5. dejstvo
Prichádza komisár, aby vyšetril krádež truhličky. Harpagonove slová zneli jasne – podozrieval každého a žiadal, aby zatkli celé mesto aj s predmestím.
Do domu prichádza pán Anzelm. V tomto okamihu už Valér nedokáže nič skrývať, prizná sa, že miluje Elizu a odhalí svoj pôvod – pochádza z Neapolu, z bohatého šľachtického rodu. On jediný prežil nehodu na lodi, pri ktorej zahynula jeho rodina.
Vysvitne, že pán Anzelm je Don Thomas d’ Al-burcy z Neapolu – Valér je jeho syn a Mariana je jeho dcéra. Všetci vyviazli z tej nehody živí. Všetko má prekvapivý a neočakávaný koniec. Kleant prezradí, že vie, kde sa ukrýva truhlička. Vráti ju otcovi, len ak mu povolí sobáš s Marianou. Súhlas si pýta aj Eliza, aby sa mohla vydať za Valéra.
Harpagon súhlasí s dvojnásobným sobášom, no pán Anzelm musí zaplatiť všetky trovy, dať mu ušiť oblek a zaplatiť aj komisára. Všetci sa vydali za Marianinou matkou okrem Harpagona, ten si to namieril „za svojou milovanou truhličkou“.
Zdroje
- Caltíková, M. Slovenský jazyk a literatúra. Nitra: ENIGMA PUBLISHING, 2019. ISBN 978-80-8133-080-3.
- Caltíková, M. Sprievodca dielami slovenskej a svetovej literatúry (výber A). Nitra: ENIGMA PUBLISHING, 2018. ISBN 978-80-8133-077-3.
- Kolektív autorov. Zmaturuj z literatúry 1. Bratislava: Pedagogické vydavateľstvo Didaktis, 2004. ISBN 80-89160-02-6.
- Kolektív autorov. Zmaturuj z literatúry 2. Brno: Vydavateľstvo Didaktis, 2010. ISBN 978-80-7358-159-6.
- Molière, J-B. Mizantrop – Lakomec. Bratislava: Tatran, 1975.
- Polakovičová, A. a kol. Literatúra pre stredné školy 1. Bratislava: Orbis Pictus Istropolitana, 2018. ISBN 978-80-8120-771-6.
Kategórie: Rozbory diel | Štandardizované diela
