Dielo: Neprebudený (1886)
Autor: Martin Kukučín (1860 – 1928; vlastným menom Matej Bencúr)
Narodil sa na Orave v dedine Jesenová, pochádzal zo sedliackej rodiny. Po maturite odišiel študovať medicínu do Prahy, kde sa zapájal do činnosti študentského spolku Detvan (2 roky bol jeho predsedom). V tomto prostredí sa zoznámil s darwinizmom, tolstojizmom, pozitivizmom a ruskou realistickou literatúrou. Po ukončení medicíny pôsobil ako lekár na ostrove Brač, kde sa oženil s manželkou, s ktorou neskôr odišiel do Južnej Ameriky.
Zaradenie: slovenský realizmus
Útvar: poviedka
Charakteristika a štruktúra diela
Dielo Neprebudený je poviedka o mladom husiarovi zastupujúcom najbiednejšiu spoločenskú vrstvu. Autor prostredníctvom zmrzačeného, postihnutého chlapca kritizuje pomery na dedine. Zobrazil, ako nerozvážnosť a ľahkomyseľnosť človeka i celej dediny spôsobia utrpenie úbohému Ondrášovi a nakoniec ho dovedú až k smrti.
V poviedke sa síce objavuje podrobný opis Ondrášovho zovňajška, no dôležitý je najmä psychologický obraz mladého husiara. Vševidiaci rozprávač nám odkrýva jeho vnútro a ukazuje, že aj v zmrzačenom, biednom tele sa skrýva ľudská duša s pocitmi, človek, ktorý túži po porozumení, láske a ľudskom teple.
Kompozícia
Dielo sa skladá z 11 kapitol označených číslom (od 1 po 11). Rozprávač je vševidiaci – on-rozprávanie.
Postavy
Ondráš Machuľa
Hlavná postava, mladý, mentálne postihnutý chlapec s rozumom dieťaťa. Je zmrzačený, dokľavený, všetkým zavadzia, v dedine ho strkajú z kúta do kúta. Otec sa stratil, matka zomrela – je sirota. Vyrastal s tetou, ktorú oslovoval totka. Jeho prácou bolo pasenie husí, inú prácu nebol schopný vykonávať. Práca ho bavila, húsky mal veľmi rád.
Zuzka Bežanovie
Najkrajšia dievka v dedine. Je koketná a nerozvážna. Zahráva sa so slabomyseľným husárom, podcení jeho detské zmýšľanie. Posťažuje sa mu, že ju opustil snúbenec, čím dá nádej mladému Ondrášovi. Ten si ju chce vziať, nechápe, že ona to nemyslí vážne. Svoju chybu si uvedomí, až keď ju napomenie jej matka.
Obsah a dej
1
Na zemi leží Ondráš vyvaľujúci sa na pasienku. Leží a sníva. Pochádzal z dobrej rodiny – Lenovskí boli hodní hospodári. Jeho otec (Jano) sa však nedokázal vyrovnať s tým, aké dieťa sa mu narodilo. Tvrdí, že celá dedina sa im za to smeje.
Matka (Zuza) sa zastávala svojho syna, no Jano bol už premožený. Pociťoval silný bôľ a rozhodol sa hľadať úľavu v krčme – po prvý raz. Prešiel rok, za ním druhý a Jano si privykol k životu v alkoholovom opojení. Pred zimou sa utiahol do pálenice a na jar ho už nebolo.
Zuza bývala u sestry. Odučila dieťa a chodila na zárobky. Jej život bol poznačený, a preto sa vyhýbala ľuďom. Všetkých ťažkých útrap ju zbavila až smrť. Chlapec ostal bývať u totky.
2
Ondráš má už dvadsať rokov a totkine túžby sa nenaplnili – vývin nenapravil prírodnú chybu. Chlapec bol slabý, okrem pasenia husí nebol schopný inej práce.
Ležiac na zelenej pažiti, sa mu prisnie sen o zámku, drakovi a krásnej princeznej. Zo sveta predstáv ho vytrhne melodický hlas Zuzky Bežanovie, ktorá mu priniesla obed – dnes chová husi u Bežanov. Ostal očarený jej príjemným zovňajškom, je krásna ani kňažná z jeho sna. Skrýval však nadšenie, jeho pohľad bol chladný, lebo vedel, že jej milým je Jano Dúbravovie.
Zuzku mrzí, že „tento bedár nekorí sa jej“, podcení slabomyseľnosť prostoduchého husára a začne sa s ním zahrávať. Narozpráva mu, že sa rozišla s Janom, a prisvedčí mu, že sa zaňho vydá.
3
Ondráš, celý natešený, prichádza za totkou, aby jej oznámil radostnú novinu. Totka neskrýva prekvapenie. Nahnevá sa na Ondráša, mysliac si, že ju balamutí. Totka sa snaží, ale Ondráš si sobáš nedá vyhovoriť. Chce si kúpiť nové nohavice, halenu i klobúk.
Rozhnevaná totka sa vybrala do Bežanov, aby zistila, čo sa deje. Bežanka, počúvajúc totkine slová, vytreštila oči od prekvapenia. Bežanka jej prisľúbi, že sa porozpráva s dcérou, aby nemotala hlavu neborákovi.
4
Machuľa zobral sobáš veľmi vážne. Do roboty prišiel zavčas ráno, čo sa inokedy nestávalo, a porobil všetky práce. Na paši nepolihoval, nazbieral vrchovce1 a poďho strúhať habarky2. Habarky povymieňal za vlnu, aby bolo z čoho ušiť šaty na svadbu. Jednu si však nechal a tú zaniesol do Bežanov. Gazdiná sa veľmi potešila, vybehla po slaninu, aby ho odmenila. Ondráš však nechcel prijať nič od budúcej svokry, nechal habarku na stole a odišiel.
5
Poháňaný predsvadobným nadšením, rozhodol sa získať i dáky groš, a preto uplietol opálky z borievkových koreňov. S hotovou opálkou sa vybral do Bežanov. Opäť nechcel prijať žiadnu odmenu.
Bežanka, pozerajúc do husárových očí, všetko pochopí – on je naozaj presvedčený o tom sobáši. Zuzka mu povedala, že bude jeho nevestou. Stará gazdiná nemohla pokaziť nebožiatku radosť. Nedokázala mu povedať pravdu, no svojej dcére poriadne vynadala. Aby celú situáciu vyriešili, rozhodli sa, že sobáš zorganizujú čo najskôr. Boja sa otcovej reakcie, a tak mu zataja pravý dôvod zhonu.
6
Dedinu naplnia ohlášky. Všetci hovoria o sobáši Jana a Zuzky, zatiaľ čo Ondráš nevie o ničom – nemal mu to kto povedať. Ostatné dievky trápila záhada, prečo sa tak náhlia so sobášom.
Ondráš chcel ísť do Bežanov, no nemohol tam ísť naprázdno, a tak vymyslel prešibané riešenie. Odovzdal kŕdeľ husí bez starigy – Bežankinej najvzácnejšej husi. Stará gazdiná s hnevom zavolala na husiara, pýtajúc sa, kde je hus – tá, čo „každý rok vyvedie po dvanástoro“. Bola poriadne nazlostená. Bez husi nech sa ani nevráti.
Ondráš odišiel za husou. Bola presne tam, kde ju nechal – vo vrbine, priviazaná o koreň. Zaniesol hus do Bežanov a dostal aj výslužku. Dozvedel sa o ohláškach a vyčítal totke, že mu nič nepovedala.
7
Dedinský krajčír nevedel, čoho sa chytiť skôr. Svadba sa preložila. Zrazu mal na prácu len dva týždne. Musel ušiť obleky ženíchovi, družbom i husiarovi.
Totka sa rozpráva s Bežankou, je ako v plameni. Zahrozila jej, že vyzradí jej mužovi, ako zavádzajú nevinného Ondráša. Ani jedna nechcela pokaziť radosť dieťaťu v tele dospelého človeka, a preto mu nepovedali pravdu. Bežanka jej povie, že sa so svadbou náhlia len pre jej chlapca, aby si čím skôr vyhodil Zuzku z hlavy a zabudol na ňu.
8
Je po sobáši. Jano a Zuzka sú svoji. Bežanka radila, aby muzika nebola súčasťou svadby, no starý gazda (Zuzkin otec) to nemohol dovoliť.
Pred svadbou došlo k poriadnej hádke v ich domácnosti. Starý ich podozrieval, že mu nechcú povedať pravdu, prečo sa tak náhlia so svadbou. Hoci sa zadymilo v ich dome, svadba nebola poznačená touto výmenou názorov. Starý sa pomeril so ženou i s dcérou.
9
Do Bežanovie dvora prichádza Ondráš – pyšný, má novú halenu, nový klobúk a krásne nohavice. Vidí, že Zuzka tancuje s Janom Dúbravovie. Hľadí na mladomanželský pár, v tom ho totka schytí za ruku a vytiahne von.
Ondráš sa dozvedá, že sobáš prebehol bez neho. Vzala si Jana. Totka zamkla Ondráša v komore, aby nemohol prísť na svadbu. On však sekerou vytiahol haspru3 a dostal sa von. Čakali na Ondráša, no on nechodil, a tak sa Zuza vydala za Jana – takto si to vysvetľoval Ondráš.
10
Machuľa, sledujúc nevestu, vidí, aká je veselá, šťastná. Pomyslel si, že ona naozaj miluje toho Jana. Oči sa mu zaliali slzami a smutný odišiel do ciene, kde dumal.
Zábava je v plnom prúde, keď plamene zachvátia šopu. Svadobčania vybehnú von a vypuknú nepokoje. Chlapi nájdu Ondráša pod cieňou a myslia si, že to on založil požiar. Poviažu ho, aby im neušiel.
11
Poviazaného husiara nezaujíma oheň, ani trma-vrma vôkol pobehujúcich ľudí. V skutočnosti tomu ani nerozumel, myslel si, že pokračujú v zábave. Driemajúceho, omareného Ondráša prebudí Zuzkin hlas. Príde k nemu a snaží sa ho rozviazať. Ondráš sa s ňou chce zosobášiť – zabudol, že si vzala Jana. Oneskoril sa, a tak si vzala iného – opäť mu zišlo na um toto vysvetlenie.
Zuzku premôžu výčitky svedomia a prizná sa mu, že ho nikdy nečakala. Nechcela ísť za neho, iba ho klamala. Husiar to však nechápe, stále opakuje, že sa oneskoril, a preto si vzala Jana. Neznesie krutú pravdu a príde o rozum.
Ľudia zachraňujú všetko, čo má akú-takú hodnotu, no na starú hus s mladými akosi pozabudli. Bežanka si na ne spomenie, pozerajúc na husiara.
Ondrášovi sa akoby až teraz otvorili oči a vidí, že oheň ohrozuje húsky – tvory, ktoré má veľmi rád. Vtrhne do maštale, aby ich zachránil. Chlapi kričia, hasia, no nešťastiu nikto nedokáže zabrániť – obhorená povala sa prepadne a Ondráš umiera v horiacich troskách spolu so svojimi húskami.
[1] vrchovec – najvyššie siahajúca časť stromu;
[2] habarka – vareška s lúčovitými výbežkami na roztrepávanie;
[3]haspra – silná, obyčajne kovová zasúvacia konštrukcia na dverách.
Zdroje
- Caltíková, M. Slovenský jazyk a literatúra. Nitra: ENIGMA PUBLISHING, 2019. ISBN 978-80-8133-080-3.
- Kolektív autorov. Zmaturuj z literatúry 1. Bratislava: Pedagogické vydavateľstvo Didaktis, 2004. ISBN 80-89160-02-6.
- Kolektív autorov. Zmaturuj z literatúry 2. Brno: Vydavateľstvo Didaktis, 2010. ISBN 978-80-7358-159-6.
- https://www.youtube.com/
Kategória: Rozbory diel | Ostatné diela
