Tempo
Tempo reči súvisí s rýchlosťou artikulácie a predstavuje množstvo slabík (alebo slov) vyslovených za jednotku času (napr. počet slov vypovedaných za 10 sekúnd). Tempo reči závisí od dĺžky slov v jednotlivých jazykoch.
Tempo reči ovplyvňuje:
- individuálny autorov štýl reči
- závisí od autorovej osobnosti, temperamentu hovoriaceho
- komunikačná situácia
- čím je obsah výpovede vážnejší, tým je tempo hovoriaceho pomalšie (napr. smútočné prejavy sú charakteristické pomalým tempom).
- autorský zámer
- pri vysvetľovaní alebo pri náročnej téme hovorí autor dôrazne a pomaly, aby každý pochopil obsah jeho prejavu.
- dĺžka slov
Kvantita (dĺžka)
Kvantita (dĺžka) je vlastnosť, ktorá závisí od trvania zvuku, dĺžky hlások alebo slabík. Rozlišujeme krátke a dlhé slabiky.V slovenčine je dĺžka slabík veľmi dôležitá, pretože má rozlišovací význam:
sud – súd, dobre – dobré,
V slovenčine sú nositeľmi dĺžky:
- dlhé samohlásky (á, é, í, ó, ú)
- dvojhlásky (ia, ie, iu, ô)
- dlhé slabikotvorné spoluhlásky (ŕ, ĺ)
Trvanie výslovnosti dlhej slabiky je asi dvakrát také dlhé ako výslovnosť krátkej.
Dĺžku slabík v slovenčine ovplyvňuje tzv. pravidlo o rytmickom krátení, podľa ktoréhov slovenčine nemôžu dve dlhé slabiky nasledovať bezprostredne za sebou.
V prípade, že slovotvorný alebo odvodzovací základ končí dlhou slabikou dochádza k skracovaniu ohýbacej prípony (pri skloňovaní a časovaní) alebo slovotvornej prípony s dlhou slabikou.
Pri skracovaní sa dlhé samohlásky menia na krátke samohlásky a dvojhlásky sa striedajú nasledovným spôsobom:
– ia – a
– ie – e
– iu – u
– ô – o
Toto pravidlo má vplyv na rytmus reči a ovplyvňuje tvarotvornú aj hláskotvornú podobu slovenčiny. V rytmickom zákone je slovenčina jedinečná, pretože žiadny iný slovanský jazyk takého pravidlo nemá. V českom jazyku sa vyskytujú slová, v ktorých sú aj tri dlhé slabiky umiestnené hneď za sebou (napr. spívání). O zavedenie tohto pravidla sa usiloval najmä Ľ. Štúr.
Rytmus
Rytmus vzniká pravidelným opakovaním, usporiadaním alebo striedaním zvukových prvkov (prízvuk, dĺžka…). V slovenčine vzniká najmä pravidelným striedaním prízvučných a neprízvučných slabík.
Základnou zvukovou rytmickou jednotkou je takt. Takt musí obsahovať prízvučnú slabiku, na ktorú sa viažu neprízvučné slabiky. Slovenčina má fixné prízvukovanie. V spisovnom slovenskom jazyku je prízvuk na prvej slabike. Ak je prízvučná slabika na začiatku taktu, ide o tzv. zostupný (klesajúci) takt (–UU).
Takt nie je tvorený vždy jedným slovom, pretože v slovenčine sa nachádzajú aj neprízvučné slová. Tie sa pripájajú k predchádzajúcemu (príklonky) alebo k nasledujúcemu (predklonky) prízvučnému slovu. Skupiny taktov sú vo výpovedi oddelené prestávkami. Členenie jazykového prejavu na menšie celky sa nazýva frázovanie.
Rytmus sa využíva v rozličných druhoch umenia (prednes, spev, hudba, tanec…), kde je použitý zámerne. Rytmus je založený na určitej norme, schéme, podľa ktorej sú prvky jazyka usporiadané, napr. striedanie krátkych a dlhých slabík (dodržiavanie rytmického krátenia), striedanie prízvučných a neprízvučných slabík ap.
Uplatňuje sa aj pri rozložení vyšších jazykových jednotiek – viet, súvetí, odsekov (napr. opakovanie vetných konštrukcií, veršový a vetný paralelizmus).
Pauza/Prestávka
Pauza je prerušenie rečového prúdu na istý čas – prestávka v reči. Prostredníctvom prestávok frázujeme – členíme prehovor na vetné úseky, zároveň logicky a hierarchicky usporadúvame text. Autor ústneho prejavu si musí dať záležať na prestávkach, aby neoddelil významovo súvisiace časti textu a naopak, aby nespojil obsahovo rozličné časti textu.
Prestávka môže byť fyziologická alebo významová.
Fyziologická prestávka je nevyhnutným prerušením reči, ktoré nastáva tam, kde sa hovoriaci potrebuje nadýchnuť. Pre prijímateľa je každá pauza významová, a preto musí autor dbať na významové členenie textu a svoj prejav usporiadať tak, aby bola fyziologická pauza totožná s významovou.
Významová prestávka pomáha logicky členiť výpoveď na ucelené vetné úseky. Na uskutočnenie prestávky má vplyv tempo reči a syntakticko-významová výstavba textu.
Rečník umeleckého textu robí umeleckú (dramatickú) pauzu. Je to osobitný druh významovej prestávky, ktorá pôsobí na prijímateľov a udržuje ich pozornosť. Prostredníctvom umeleckej pauzy sa vytvára napätie, stupňuje sa text. Takáto pauza sa využíva aj pri neočakávanom zvrate, prekvapivom zakončení, náhlom obrate ap.
Pri náhodnom prerušení reči (prerušenie v hociktorej časti vetného úseku), napr. pri nerešpektovaní významového členenia textu, vzniká nadbytočná, defektná pauza.
Ak prestávka trvá viac ako 2 sekundy, prijímateľ zareaguje, a keďže nepozná obsah výpovede bude považovať takúto pauzu za významovú. Defektná pauza sťažuje porozumenie textu, a navyše znižuje atraktivitu hovoreného prejavu.
S defektnou pauzou sa stretávame najmä v jazykových prejavoch menších detí. V ústnom prejave dospelých je spôsobená najčastejšie zlým hospodárením s dychom.
Podľa časového trvania prestávky rozlišujeme:
- Kratšiu pauzu (/)
- vyčleňuje vetné úseky (viacnásobné vetné členy, členy rozvitého prívlastku, vsuvky, oslovenia, priamu reč ap.),
- v písanom texte ju signalizuje čiarka, pomlčka uprostred vety alebo bodkočiarka.
- Dlhšiu pauzu (//)
- vyčleňuje vety, odseky, kapitoly alebo dlhšie vetné úseky v zloženom súvetí,
- v písanom texte ju signalizuje bodka, výkričník, otáznik, tri bodky, pomlčka, dvojbodka, prípadne bodkočiarka.
Prestávka nemusí byť vždy tam, kde je interpunkčné znamienko alebo spojka. Pri robení prestávok sa prihliada najmä na logickosť a zrozumiteľnosť textu. Autor umiestňuje prestávky podľa konkrétnej komunikačnej situácie, podľa zámeru výpovede (napr. umelecká pauza s cieľom zdramatizovať prejav), tempa reči atď.
Krátke vety alebo kratšie súvetia sú niekedy vyslovené bez prerušenia na jeden dych.
- Objednal som si ryžu aj zemiaky. // alebo Objednal som si ryžu / aj zemiaky. //
- Povedz mu, nech odíde. // alebo Povedz mu, / nech odíde. //
- Najprv Peter, potom Pavol. // alebo Najprv Peter, / potom Pavol. //
Zdroje
- Caltíková, M. Slovenský jazyk a literatúra. Nitra: ENIGMA PUBLISHING, 2019. ISBN 978-80-8133-080-3.
- Caltíková, M. – Lábaj, Ľ – Lauková, Z. – Polakovičová, A. – Štarková, Ľ. Slovenský jazyk pre stredné školy 3. Bratislava: Orbis Pictus Istropolitana, 2019. ISBN 978-80-8120-733-4.
- Papuga, J. Kompendium slovenčiny. Bratislava, 2019. ISBN 978-80-971287-5-3.
Kategórie: Slovenčina | Zvukové prostriedky
