Pravidlo o rytmickom krátení je pravidlo, ktoré ovplyvňuje dĺžku slabík v slovenčine. Podľa tohto pravidla v slovenčine nemôžu dve dlhé slabiky nasledovať bezprostredne za sebou.
V prípade, že slovotvorný alebo odvodzovací základ končí dlhou slabikou dochádza k skracovaniu ohýbacej prípony (pri skloňovaní a časovaní) alebo slovotvornej prípony s dlhou slabikou.
Pri skracovaní sa dlhé samohlásky menia na krátke samohlásky a dvojhlásky sa striedajú nasledovným spôsobom:
– ia – a
– ie – e
– iu – u
– ô – o
Toto pravidlo má vplyv na rytmus reči a ovplyvňuje tvarotvornú aj hláskotvornú podobu slovenčiny. V rytmickom zákone je slovenčina jedinečná, pretože žiadny iný slovanský jazyk takého pravidlo nemá. V českom jazyku sa vyskytujú slová, v ktorých sú aj tri dlhé slabiky umiestnené hneď za sebou (napr. spívání).
O zavedenie tohto pravidla sa usiloval najmä Ľ. Štúr.
Pravidlo o rytmickom krátení
Pravidlo o rytmickom krátení sa uplatňuje:
1. v pádových príponách podstatných mien:
a) v datíve a lokáli množného čísla podstatných mien ženského rodu, napr. správam – správach, hádkam – hádkach, nádcham – nádchach, pílam – pílach (ale ženám – ženách, uliciam – uliciach, dlaniam – dlaniach, kostiam – kostiach),
b) v nominatíve, datíve, akuzatíve a lokáli množného čísla podstatných mien stredného rodu, napr. písma – písmam – písma – písmach, (ale mestá – mestám – mestá – mestách, srdcia – srdciam – srdcia – srdciach),
3. v slovesných tvaroch:
a) v neurčitku, v prípone 3 os. množného čísla, prechodníka a prítomného činného príčastia slovies vzoru padnúť, napr. vládnuť – vládnuc – vládnuci, (ale prahnúť – prahnú – prahnúc – prahnúci).
4. v genitíve množného čísla podstatných mien skloňujúcich sa podľa vzorov žena a mesto, po dlhej slabike sa vkladá samohláska o, napr. práčok, sviečok, tácok, pracovníčok, drievok, pierok, okienok,
Po krátkej slabike sa vkladá dvojhláska ie, napr. upratovačiek, predavačiek, mačiek, spisovateliek,
Pred spoluhláskami m, n, l, r, v sa po dlhej slabike niekedy vkladá nielen krátka samohláska e, ale aj dvojhláska ie, v takom prípade môžu vznikať dvojtvary, napr. kúzlo – kúzel/kúziel, sídlo – sídel/sídiel, číslo – čísel/čísiel,
5.v zdrobneninách, ktoré vznikli príponou -ko s vkladnou samohláskou v predposlednej slabike, napr. vlákno – vlákenko, číslo – číselko (ale koleso – koliesko, kreslo – kresielko, veslo – vesielko)
6. pri tvorení podstatných mien príponami, po predchádzajúcej dlhej slabike:
a) prípona-ník sa skracuje na -nik, napr. desiatnik, dvanástnik, deputátnik, vrátnik,
b) prípona -ík sa skracuje na -ik, napr. golierik, tanierik, pastierik, halierik,
c) prípona -íček sa skracuje na -iček, napr. dáždiček, hájiček, trávniček, kúštiček
d) prípona -íctvo sa skracuje na -ictvo, napr. lekárnictvo, požiarnictvo,
e) prípona -ák sa skracuje na –ak, napr. piatak, šiestak, deviatak,
f) prípona –ársa skracuje na –ar, napr. škôlkar, voľnomyšlienkar, pasienkar, mliekar,
g) prípona –áreňsa skracuje na –areň, napr. prezliekareň, mliekareň, prevádzkareň,
7. pri tvorení prídavných mien príponami po predchádzajúcej dlhej slabike:
a) prípona –ný sa skracuje na –ny, napr. amónny, hegemónny, sezónny, mliečny, kúpny
b) prípona –ský sa skracuje na –sky, napr. taliansky, šaliansky, zemiansky,
c) prípona –ký sa skracuje na –ky, napr. lúpežnícky, rehoľnícky,
d) prípona –iansky sa skracuje na –anský, napr. bátčanský, krásňanský.
Výnimky z pravidla o rytmickom krátení
Druhú dlhú slabiku neskracujeme v týchto prípadoch:
1. V pádových príponách podstatných mien stredného rodu, ktoré sú zakončené na ie a skloňujú sa podľa vzoru vysvedčenie, napr. tŕnie, lístie, prítmie,
2. v pádových príponách živočíšnych prídavných mien skloňujúcich sa podľa vzoru páví, napr. líščí, krokodílí, motýlí,
3. v pádovej prípone –í genitívu množného čísla podstatných mien ženského rodu, napr. pradiarní, plavární, umyvární, čakární,
4. v tvaroch genitívu množného čísla s vkladnou dvojhláskou ie, ktoré sa skloňujú podľa vzoru žena, ulica a mesto, napr. opátstvo – opátstiev, pekárstvo – pekárstiev,
5. v slovesách vzoru rozumieť v tvaroch prítomného času, napr. vytriezvieť – vytriezviem – vytriezvieš (v 3. os sa ie skracuje vytriezvejú),
6. v prípone -ia 3. osoby množného čísla prítomného času, v prípone prechodníka -iac a v prípone prítomného činného príčastia -iaci, iaca, iace, napr. súdia – súdiac – súdiaci, stránia – strániac – strániaci,
7. v prípone minulého činného príčastia –vší, -všia, -všie po predchádzajúcej dvojhláske ia, napr. usmiavší – usmiavšia – usmiavšie, zakliavši – zakliavšia – zakliavšie,
8. v tvaroch opakovacích slovies zakončených na -ievať (dvojhláska ie sa neskracuje), napr. pálievať, prášievať, trápievať,
9. v príponách -iar, -iareň (dvojhláska ia sa neskracuje), napr. múčiar, prútiar, brúsiareň,
10. v zložených slovách, napr. tisíckrát, viacnásobný, druhýkrát, šéftréner,
11. v tvaroch neurčitých zámen s časticami nie-, bár-, bárs-, bohvie-, čertvie-, ktovie-, neviem-, napr. niečí, niečia, niečie, niečieho, bárským, bohviekým, ktoviekým, bárčím, neviemčia, niekým,
12. v slovách s predponami ná-, zá-, sú-, napr. náhlievať, námietka, zámienka, zálievka, súdievať.
Zdroje
- Caltíková, M. – Lábaj, Ľ – Lauková, Z. – Polakovičová, A. – Štarková, Ľ. Slovenský jazyk pre stredné školy 1. Bratislava: Orbis Pictus Istropolitana, 2019. ISBN 978-80-8120-685-6.
- Kolektív autorov. Praktická pravopisná príručka. Bratislava: OTTOVO NAKLADATEĽSTVO, 2008. ISBN 978-80-7360-699-2.
- Kolektív autorov. Pravidlá slovenského pravopisu. Bratislava: Veda, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 2013. ISBN 978-80-224-1331-2.
Kategórie: Slovenčina | Pravopis
