Hlásky sú základne a najmenšie jednotky zvukovej stránky jazyka označujúce sa aj ako segmenty. Tvorenie hlások prebieha prostredníctvom rečových orgánov, tento proces sa nazýva artikulácia. Hlásky v reči nefungujú ako samostatné jednotky, ale sa navzájom spájajú a podieľajú sa na výstavbe väčších celkov, ktorými sú slabiky, slová, slovné spojenia, výpovede. Tieto celky sa nazývajú suprasegmenty.
Zvukové javy podieľajúce sa na komplexnej zvukovej výstavbe súvislej reči sa nazývajú suprasegmentálne (prozodické) javy (z lat. supra – nad, segment – úsek, časť slova, hlásky) alebo prozodické vlastnosti reči, alebo intonácia reči.
Suprasegmentálne javy sa viažu na vyššiu jednotku než je hláska, teda na slabiku, slovo, slovné spojenie, vetu. Slabika je najmenšou intonačnou jednotkou.
Intonácia
Intonácia (prozodické javy) je komplexný súbor zvukových javov pri rečovom prejave. Intonáciadotvára hovorený jazykový prejav. Prozodické javy sú dané určitou úpravou (moduláciou) hlasového prúdu. Rozlišujeme tri základne modulácie artikulačného prúdu (hlasu).
Tónová modulácia
- Hlasový register
- vzniká nasadením hlasu do istej výšky, výšky tónu hlasu
- ľudský orgán sluchu dokáže vnímať tóny od 16 Hz do 20 000 Hz
- Melódia
- tónové vlnenie hlasu založené na zmene (striedaní) výšky tónu hlasu pri artikulácii hlások a slabík
- rozlišujeme: uspokojivú končiacu melódiu, neuspokojivú končiacu melódiu a neuspokojivú nekončiacu melódiu
Silová modulácia
- sila hlasu
- hlasitosť prejavu, mieru intenzity zvuku
- udáva sa v decibeloch [dB]
- hlasitosť prejavu, mieru intenzity zvuku
- Slovný prízvuk
- silové a výškové zvýraznenie slabiky alebo tónu
- kombinácia intenzity a výšky hlasu
- rozlišujeme: hlavný a vedľajší prízvuk
- Dôraz
- vetný prízvuk, ktorým zvýrazňujeme významovo najdôležitejšie slovo vo vete
- Emfáza
- citový dôraz v reči, citové vzrušenie
Časová modulácia
- Tempo reči
- množstvo slabík (alebo slov) vyslovených za jednotku času
- Kvantita
- vlastnosť, ktorá závisí od trvania zvuku, dĺžky hlások alebo slabík
- dĺžku slabík v slovenčine ovplyvňuje tzv. pravidlo o rytmickom krátení
- Rytmus
- vzniká pravidelným opakovaním, usporiadaním alebo striedaním zvukových prvkov
- Prestávka
- prerušenie rečového prúdu na istý čas – prestávka v reči
- rozlišujeme: fyziologickú a významovú prestávku
Štylistické využitie zvukových vlastností jazyka
Zvukové jazykové prostriedky nachádzajú svoje štylistické využitie vo všetkých jazykových štýloch. Najväčšie zastúpenie majú v umeleckom štýle. Ozvláštňujú a obohacujú text, robia ho kvetnatejším, autor s nimi preukazuje svoj jazykový talent.
Rým
Rým je zvuková zhoda slabík na konci dvoch alebo viacerých veršov či poloveršov.
Rozlišujeme:
- Vlastný rým
- úplná zhoda samohlások a spoluhlások
- Vnútorný rým
- rýmujú sa slová v tom istom verši (polverš sa rýmuje s koncom verša)
- Asonancia
- zhodujú sa len samohlásky na konci verša, spoluhlásky nie sú totožné
- gramatický rým
- rýmujú sa slová toho istého slovného druhu a v tom istom gramatickom
Na základe schémy rýmu poznáme:
- združený rým aabb
- striedavý rým abab
- obkročný rým abba
- prerývaný rým abcb
Prozódia
Prozódia je súbor jazykových zvukových vlastností z hľadiska veršového systému. V umeleckej literatúre sa využívajú viaceré prostriedky založené na striedaní alebo opakovaní zvukových prostriedkov reči. Môžu sa striedať dlhé a krátke slabiky (časomiera), prízvučné a neprízvučné slabiky (sylabotonizmus), môže sa opakovať rovnaký počet slabík vo veršoch (sylabizmus), rovnaká veta alebo celý verš (refrén).
- časomerný veršový systém
- založený na striedaní dlhých a krátkych slabík
- základná časová jednotka je móra – čas vyslovenia krátkej slabiky
- stopy: daktyl – U U, spondej – –
- sylabotonický veršový systém
- založený na striedaní prízvučných a neprízvučných slabík
- základná jednotka je slabika
- stopy: trochej – U, daktyl – U U, jamb U –
- sylabický veršový systém
- založený na opakovaní rovnakého počtu slabík vo veršoch
- najstarší veršový systém
Využitie zvukových jazykových prostriedkov v umeleckom štýle
Paronomázia
Paronomázia je zvuková rétorická a štylistická figúra, ktorá je založená na opakovaní slov s rovnako znejúcou zvukovou skupinou (napr. slová s rovnakým slovným základom). Autor ňou prejavuje svoje jazykové schopnosti a talent.
… i my, vlastenci a bratrové,
slavme slavně slávu Slavov slavných (J. Kollár: Slávy dcera)
Aliterácia
Aliterácia je zvuková štylistická figúra využívajúca opakovanie rovnakej hlásky alebo hláskovej skupiny na začiatku slov idúcich po sebe (vo vete, verši).
Bystrý boxer Boris býva v Banskej Bystrici, Borisova babka býva v Bytči.
Syn sypal sýtemu sysľovi sypký syr.
Zvukomaľba
Zvukomaľba je napodobnenie prírodného alebo iného zvuku s cieľom dosiahnuť estetický zážitok (využíva sa najmä v umeleckom texte). Prostredníctvom správneho výberu „zvukov“ sa autor snaží zachytiť atmosféru a autenticky stvárniť zobrazovaný jav. Napr. dunenie vody a prevaľovanie vĺn:
Duní Dunaj a luna za lunou sa valí:
d n d n l n l n l
nad ním svieti pevný hrad na vysokom bralí. (S. Chalupka – Mor ho!)
Eufónia (ľubozvučnosť)
Eufónia je zámerné usporiadanie alebo zoskupenie hlások takým spôsobom, aby vyvolávali pocit ľubozvučnosti. Eufóniou sa zvyšuje emocionálnosť a expresívnosť textu. Napr.
Horí ohník, horí… (opakovanie hlások o – í)
Za ľubozvučné sú považované jazyky, ktoré majú v slovách veľa samohlások (napr. španielčina, taliančina).
Kakofónia
Kakofónia je opakom eufónie, je to nesúzvučné zoskupenie alebo usporiadanie hlások. Neľubozvučné zoskupenie hlások je výslovnostne náročné (napr. Jazykolamy). Jazykolamy slúžia ako hlasová rozcvička pre ľudí, od ktorých sa vyžaduje bezchybný jazykový prejav (komentátori, moderátori, rečníci, herci…). Napr.
Išiel pštros s pštrosicou a pštrosíčatkami Pštrosou ulicou.
Pes spí, psy spia.
Strč prst skrz krk.
Kalambúr
Kalambúr (z franc. calembour – slovná hra) je slovná hračka založená na hláskovej alebo zvukovej podobnosti alebo totožnosti významovo rozdielnych pomenovaní. Táto štylistická figúra môže využívať polysémiu, homonymiu i paronýmiu. Napr.
Vstane v stane
Súdy nie sú sudy
Zdroje
- Caltíková, M. Slovenský jazyk a literatúra. Nitra: ENIGMA PUBLISHING, 2019. ISBN 978-80-8133-080-3.
- Caltíková, M. – Lábaj, Ľ – Lauková, Z. – Polakovičová, A. – Štarková, Ľ. Slovenský jazyk pre stredné školy 3. Bratislava: Orbis Pictus Istropolitana, 2019. ISBN 978-80-8120-733-4.
- Papuga, J. Kompendium slovenčiny. Bratislava, 2019. ISBN 978-80-971287-5-3.
Kategórie: Slovenčina | Zvukové prostriedky
