Spodobovanie (znelostná asimilácia) je jav vo výslovnosti, ku ktorému dochádza pri strete spoluhlások rozličnej znelosti. Pri takomto strete sa hláska alebo skupina hlások v určitých pozíciách prispôsobuje (asimiluje) výslovnosťou nasledujúcej (susednej) hláske a dochádza k zmenám vo výslovnosti.
Tento jav je zapríčinený tým, že slovenčina má splývavú výslovnosť (znak ͜ ), pri ktorej dochádza k zjednodušovaniu a uľahčeniu výslovnosti, pretože dve susedné hlásky s rozličnou znelosťou sa ťažko vyslovujú.
Spodobovanie
Hlásky z hľadiska znelosti
- znelé párové b, d, ď, g, dz, dž, h, v, z, ž,
- za znelé sa považujú znelé spoluhlásky, nepárové/zvučné spoluhlásky, samohlásky a dvojhlásky.
- neznelé párové p, t, ť, k, c, č, ch, f, s, š,
- nepárové (zvučné) m, n, ň, l, ľ, ĺ, r, ŕ, j.
V slovenčine je znelostná asimilácia spätná (regresívna) – hláska vplýva na predchádzajúcu hlásku (mení jej znelosť): podchod ͜ svieti [potchot ͜ svjeťi]
Znelostná asimilácia nastáva, keď:
- po znelej spoluhláske nasleduje neznelá (znelá spoluhláska sa výslovnosťou prispôsobuje neznelej).
- V slove vták [fták] sa stretli znelá spoluhláska v a neznelá spoluhláska t. Predchádzajúca znelá spoluhláska (v) sa prispôsobuje neznelej spoluhláske (t), čo sa prejaví vo výslovnosti tak, že sa vyslovuje ako jej neznelý pár f.
- po neznelej spoluhláske nasleduje znelá (neznelá spoluhláska sa zvukovo prispôsobuje znelej).
- V slove prosba [prozba]sa stretli neznelá spoluhláska s a znelá spoluhláska b. Predchádzajúca neznelá spoluhláska (s) sa prispôsobuje znelej spoluhláske (b), a preto sa vyslovuje ako z.
- sa slovo končí na znelú spoluhlásku a nasledujúce slovo sa začína neznelou spoluhláskou (znelá spoluhláska sa zvukovo mení na neznelú).
- V spojení choď preč [choť preč] sa prvé slovo končí znelou spoluhláskou ď a druhé slovo sa začína neznelou spoluhláskou p. Predchádzajúca znelá spoluhláska (ď) sa prispôsobuje nasledujúcej neznelej (p), a preto sa vyslovuje ako ť.
- sa slovo končí na neznelú spoluhlásku a nasledujúce slovo sa začína znelou spoluhláskou alebo samohláskou (neznelá spoluhláska sa mení na znelú).
- V spojení pes behá [pez behá] sa prvé slovo končí neznelou spoluhláskou s a druhé sa začína znelou spoluhláskou b. Neznelá spoluhláska (s) sa zvukovo prispôsobuje nasledujúcej znelej spoluhláske (b), a preto sa vyslovuje ako jej znelý pár z.
Pomôcka. Ak nevieme, aké písmeno sa píše v niektorých slovách, napríklad či sa slovo prosba píše s písmenom s (prosba – správne), alebo s písmenom z (prozba – nesprávne), je vhodné dať slovo do inej podoby, napr. neurčitok slovesa – prosiť.
Miesta spodobovania
Vo vnútri slova
- hranica odvodzovacej predpony a slovného základu
- roz–biť [rosbiť]
- v-stať [fstať]
- hranica slovného základu a odvodzovacej prípony
- kos-ba [kozba]
- hranica slovných základov v zložených slovách
- kníh-tlač [kňíxtlač]
V koreni domácich slov dochádza k spodobovaniu len zriedkavo, a to:
- v 1. osobe plurálu rozkazovacieho spôsobu niektorých slovies, napr.
- doprosiť – dopros-me! [doprozme], donosiť – donos-me! [donozme], zabezpečiť – zabezpečme! [zabezpeǯme]
- v genitíve, v datíve a v akuzatíve singuláru privlastňovacích zámen náš, váš, napr.
- náš-ho [nážho], náš-mu [nážmu], náš-ho [nážho]
- v slove tak-mer [tagmer]
- v slovách obsahujúcich zložku -kde, -kdy, napr.
- nikdy [ňigdy], nikde [ňigde]
Na hraniciach dvoch slov
- pri splývavej výslovnosti, napr.
- pod stromom [pot stromom],
Na začiatku niektorých slov
- v prípade, že nejde o jednoslabičnú odvodzovaciu predponu, napr.
- kde [gde], sme [zme], včela [fčela], však [fšak]
Na konci slova/vety
- Ak sa slovo nachádza na konci vety alebo po ňom nasleduje pauza. Ak je slovo zakončené na znelú spoluhlásku, dochádza k zmene výslovnosti na neznelú spoluhlásku (ak sa slovo končí neznelou spoluhláskou k zmene výslovnosti nedochádza).
- Podaj mi ten batoh. [batoch]
- V pondelok nám montovali bleskozvod. [bleskozvot]
- V septembri sa koná súťaž. [súťaš]
Spodobovanie – predložky s, k, so, ku
Spodobovanie nastáva aj pri výslovnosti neslabičných predložiek s, k alebo vokalizovaných predložiek so, ku.
s bratom [z], so sestrou [zo], k babke [g], ku kamarátke [gu]
Predložky s/so, k/ku sa nespodobujú, keď stoja pred osobným základným zámenom.
S ním [s], so mnou [so], k nemu [k], ku mne [ku]
Ale! S mojím [z], s našimi [z], k našim [g] (predložky stoja pred osobnými privlastňovacími zámenami).
Pozor! Predložky s/so a z/zo sa spodobujú – mení sa ich výslovnosť. Pre zvukovú podobu sa v textoch často zamieňajú, čo je však pravopisne nesprávne. Predložky sa píšu podľa pádu, nie podľa výslovnosti.
Predložky s/so sa spájajú s inštrumentálom.
Predložky z/zo sa spájajú s genitívom.
Zdroje
- Caltíková, M. Slovenský jazyk a literatúra. Nitra: ENIGMA PUBLISHING, 2019. ISBN 978-80-8133-080-3.
- Caltíková, M. – Lábaj, Ľ – Lauková, Z. – Polakovičová, A. – Štarková, Ľ. Slovenský jazyk pre stredné školy 3. Bratislava: Orbis Pictus Istropolitana, 2019. ISBN 978-80-8120-733-4.
- Papuga, J. Kompendium slovenčiny. Bratislava, 2019. ISBN 978-80-971287-5-3.
Kategórie: Slovenčina | Zvukové prostriedky
