Veta je základná syntaktická jednotka s uceleným lexikálnym významom, gramaticky a syntakticky usporiadaná, zvukovo (intonačne) a modálne uzavretá. Je základnou jednotkou reči.
Veta vznikla na základe prisudzovania – nejakému objektu prisudzujeme vlastnosti, stavy, činnosti, opisujeme ho. Vetou môžeme vyjadrovať myšlienky, predstavy, rôzne obrazy mimojazykovej skutočnosti.
Veta, ktorá je použitá v konkrétnej situácii a vyjadruje autorov postoj, zámer alebo cieľ, sa nazýva výpoveď. Výpoveď je základná komunikatívna jednotka jazykového prejavu.
Autor vo vete využíva kategórie času a kategórie spôsobu, pomocou ktorých upresňuje a lepšie vyjadruje svoj postoj a zámer vo výpovedi. Vety členíme podľa zloženia, podľa obsahu a podľa členitosti.
Vety podľa zloženia
Vety podľa zloženia delíme na jednoduché vety a súvetia.
Jednoduchá veta
Jednoduchú vetu tvorí vetný základ alebo jeden prisudzovací sklad. Môže byť:
- Holá (nerozvitá)
- Tvoria ju len základné vetné členy (podmet a prísudok) alebo vetný základ.
- Mama navarila. Žiak píše. Pozerá. Prší. Sneží. Autobazár.
- Tvoria ju len základné vetné členy (podmet a prísudok) alebo vetný základ.
- Rozvitá
- obsahuje aj rozvíjacie vetné členy, ktoré bližšie určujú podmet a prísudok.
- Moja mama navarila veľmi chutnú večeru.
- Stretol si sa včera s Petrom?
- obsahuje aj rozvíjacie vetné členy, ktoré bližšie určujú podmet a prísudok.
- Rozvitá s viacnásobným vetným členom
- Riaditeľ a jeho zástupca prišli do našej triedy.
Súvetie
- jednoduché
- priraďovacie
- podraďovacie
- zložené
Vety podľa obsahu (modálnosti)
Oznamovacia veta
Oznamovacia veta poskytuje informácie. Využíva sa vo všetkých jazykových štýloch. V náučných a administratívnych textoch sa iné typy viet vyskytujú veľmi zriedkavo.Využíva sa oznamovací a podmieňovací spôsob slovesa. Je bezpríznaková, má klesavú melódiu a ukončuje sa bodkou.
Vráti sa zajtra.
Išiel behať.
O týždeň pôjdeme do Viedne na výlet.
Kričí.
Rozkazovacie vety
Rozkazovacie vety majú charakter príkazu, nariadenia; vyzývajú k určitému konaniu, zakazujú niektoré činnosti ap. Využíva sa v nich rozkazovací spôsob slovesa, melódia je klesavá, v hovorených jazykových prejavoch autor pracuje s akustickými jazykovými prostriedkami (sila hlasu, hlasitosť, dôraz…). Ich výskyt je častý v administratívnom štýle vo forme neurčitkových rozkazov, zákazov.
Zákaz vývozu smetí!
Zákaz fajčiť!
Nefotografovať!
Nevstupovať!
Ak veta vyjadruje striktný príkaz alebo zákaz ukončuje sa výkričníkom.
V návodoch, pokynoch, postupoch alebo radách sa ukončuje bodkou, nie výkričníkom.
Použite skrutky č. 12.
Vypočítajte hodnotu x.
Rozkazovacie vety sa nevyskytujú v náučnom štýle.
Opytovacie vety
Za opytovacími vetami píšeme otáznik. Ich výskyt je častý najmä v hovorovom a umeleckom štýle. V rečníckom štýle majú podobu rečníckej/rétorickej otázky. Využíva sa oznamovací a podmieňovací spôsob slovesa.
Opytovacie vety sa delia na zisťovacie a doplňovacie.
Zisťovacie opytovacie vety
Sú to opytovacie vety nezačínajúce sa opytovacím zámenom. Majú stúpavú melódiu, posledné slovo sa silou hlasu zvýrazňuje. Odpovedá sa na ne časticami áno/nie, príp. ich synonymickými výrazmi.
Bol si vonku? Chceš ísť s nami? Videla si Petra? Stretol si sa s Martinom?
Doplňovacie opytovacie vety
Sú to opytovacie vety, ktoré začínajú opytovacím zámenom (Ako? Kedy? Kde? Prečo?…). Nemôžeme na ne odpovedať časticami áno/nie. Majú klesavú melódiu.
Kedy prišiel? – Prišiel o tretej.
Koľko ich bolo? – Bolo ich osem.
Želacie vety
Želacie vety vyjadrujú výzvy, želanie, podnet, aby sa niečo stalo. Využívajú sa v nich pobádacie častice (nech, bodaj…), podmieňovací a oznamovací spôsob slovesa. Ich výskyt je častý v hovorovom a v umeleckom štýle.
Nech sa ti to podarí! Nech ti to vyjde!
Bodaj by si mal pravdu! Kiež by sa to nebolo bývalo stalo!
Dobrý deň! Šťastnú cestu!
Zvolacie vety
Nie sú osobitným druhom viet podľa modálnosti. Všetky druhy viet podľa modálnosti (oznamovacie, rozkazovacie, opytovacie, želacie vety) sa môžu stať zvolacími vetami.
Zvolacími vetami sa vyjadruje autorov citový postoj, napr.
Neprídem! – namiesto: Neprídem. – oznamovacia veta
Podáš mi to?! – namiesto: Podáš mi to? – opytovacia veta
Okamžite to polož!!! – namiesto: Okamžite to polož! – rozkazovacia veta
Kiežby to bola pravda!!! – namiesto: Kiež by to bola pravda! – želacia veta
Na konci zvolacích viet sa v písaných textoch píše vždy výkričník alebo kombinácia otáznika a výkričníka. V hovorenom prejave sa vyjadrujú prostredníctvom intonácie a zvukových jazykových prostriedkov.
Komunikačná funkcia výpovede
Autor výpovede/vety prináša určitú informáciu, správu, údaj – vytvára vecný obsah, ku ktorému zaujíma určité stanovisko (oznámenie, príkaz, rozkaz, žiadosť, želanie…).
Autor sa v komunikácia vždy snaží dosiahnuť určitý komunikačný cieľ, má istý komunikačný zámer, na základe ktorého prispôsobuje obsah svojej výpovede tak, aby dosiahol u adresáta nejaký (želaný) efekt.
Zámer autora výpovede dosiahnuť určitý komunikačný efekt sa nazýva komunikačná funkcia výpovede. Komunikačné funkcie môžu byť rozličné, napr.
Informatívne (správy, fakty, informácie), motivačné (pochvala, uznanie, ocenenie), opytovacie (snaha získať nejakú informáciu), zábavné (anekdota), rozkazovacie (rozkaz, príkaz, zákaz), varovné (upozornenie, výstraha, varovanie), vzdelávacie/výchovné (vysvetľovanie, výklad).
Komunikačná funkcia vyplýva z kontextu a obsahu výpovede. Autor ju dáva najavo prostredníctvom rôznych jazykových prostriedkov.
Mohol by si sa postaviť?
Okamžite sa postav!
Prosím, choďte tadiaľto.
Niekedy je priamo vyjadrená v texte:
Žiadame, aby ste dodržiavali pravidlá nočného pokoja!
Prosíme Vás o dodržiavanie pravidiel nočného pokoja.
Vety podľa členitosti
Podľa členitosti rozlišujeme:
- jednočlenné vety
- dvojčlenné vety
Jednočlenná veta
Jednočlenná veta je tvorená vetným základom, má len jeden základný vetný člen (chýba podmet alebo prísudok). Môže byť slovesná alebo neslovesná.
Slovesná jednočlenná veta má slovesný vetný základ – určitý slovesný tvar v 3. osobe, napr.
Sneží. – Mrzne. – Bolo to očividné. – Nebude sa tancovať.
Neslovesná (menná) jednočlenná veta má neslovesný vetný základ – nie je vyjadrený určitým slovesným tvarom v 3. osobe, je vyjadrený inak. Patria sem neurčitok slovesa (jednočlenné vety vyjadrené neurčitkom sú štylisticky príznakové), názvy, pozdravy, oslovenia, nápisy atď.
Nefajčiť! – Medovka lekárska. – Ahoj! – Čau!
Jednočlenné vety sa vyskytujú vo všetkých jazykových štýloch. V odborných a publicistických textochnájdeme najmä neslovesné jednočlenné vety. Zvyčajne sú to nadpisy, názvy článkov alebo diel.
V hovorovom a umeleckom štýle sa používajú ako expresívne výrazové prostriedky. V administratívnych textoch je častý výskyt jednočlenných viet vyjadrených neurčitkom slovesa, napr. Nefajčiť! – Nevstupovať!
Dvojčlenná veta
Dvojčlenná veta má podmet (môže byť nevyjadrený) aj prísudok. Rozdeľujú sa na úplné a neúplné.
Úplné dvojčlenné vety majú vyjadrený podmet:
Mama varí. – Žiak píše. – Babka pečie.
Neúplné dvojčlenné vety majú nevyjadrený podmet:
Prišli neskoro. (Oni) – Meškal. (On) – Píšem. (Ja)
Zdroje
- Caltíková, M. Slovenský jazyk a literatúra. Nitra: ENIGMA PUBLISHING, 2019. ISBN 978-80-8133-080-3.
- Caltíková, M. – Lábaj, Ľ – Lauková, Z. – Polakovičová, A. – Štarková, Ľ. Slovenský jazyk pre stredné školy 2. Bratislava: Orbis Pictus Istropolitana, 2019. ISBN 978-80-8120-719-8.
- Kolektív autorov. Gramatika súčasnej slovenčiny. Bratislava: Lingea, 2016. ISBN 978-80-8145-117-1.
- Papuga, J. Kompendium slovenčiny. Bratislava, 2019. ISBN 978-80-971287-5-3.
Kategórie: Slovenčina | Syntax
