Vetný sklad/syntagmaje základná jednotka syntaxe. Je to spojenie dvoch alebo viacerých plnovýznamových slov, ktoré odrážajú vzťahy z reálnej skutočnosti.
Syntagmu tvoria vždy aspoň dve jednotky – plnovýznamové slová v syntagmatickom spojení, ktorým nadobúdajú konkrétny význam (kontext určuje význam), napr.
Rozprávali sa v noci. – podst. m. (L sg.)/prísl. urč.
Tmavé farby noci. – podst. m. (G sg.)/prívlastok
Vetné sklady
Väčšina vetných skladov/syntaktických konštrukcií nemá ustálenú podobu – sú rozpájateľné, jednotlivé slová a časti môžeme obmieňať, prípadne pridávať medzi ne iné slová, napr.
Mama varí polievku. Mama varí večeru. Otec varí večeru.
Vetné sklady:
- Prisudzovací sklad
- Určovací sklad
- Priraďovací sklad
Prisudzovací sklad (predikatívna syntagma)
V prisudzovacom sklade sa pôvodcovi deja, činnosti (osoba, zviera, vec, jav…) prisudzuje určitý dynamický príznak (žiaci behajú), statický príznak alebo vlastnosť (žiaci sú usilovní).
Tvoria ho hlavné vetné členy – podmet a prísudok, ktoré sú základom dvojčlennej vety a tvoria vetotvorný sklad:
mama kričí
vietor silnie
auto sa rozbieha
Medzi podmetom a prísudkom je gramatická zhoda (kongruencia) – zhodujú sa v rode, čísle a prísudok sa prispôsobuje podmetu.
pes + hrýzť = pes hryzie žiaci + písať = žiaci písali
Určovací sklad (determinatívna syntagma)
Určovací sklad predstavuje spojenie dvoch vetných členov, ktoré nie sú vo vete rovnocenné. Jeden vetný člen je nadradený a druhý podradený. Podradený vetný člen bližšie určuje nadradený (druhý) vetný člen, významovo ho dopĺňa a špecifikuje.
Určovací sklad vzniká medzi:
podradený + nadradený vetný člen
- prívlastkom a podmetom
- sivý pes, dieťa dospelého
- prísudkom a predmetom
- hryzie hračku
- prísudkom a príslovkovým určením
- neúnavne hryzie
- prívlastkom a predmetom
- svoju hračku
- príslovkovým určením a prívlastkom
- veľmi veľký
Priraďovací sklad (koordinatívna syntagma)
Priraďovací sklad vzniká medzi dvoma alebo viacerými slovami, ktoré sú vo vete rovnocenné. Sú to dva rovnaké vetné členy vytvárajúce viacnásobný vetný člen.
mladí a starí; včera i dnes; sestra s bratom; silný, no neobratný…
Forma vetného skladu/syntagmy
Syntagmatické vzťahy sa uskutočňujú viacerými spôsobmi, medzi ktoré patrí:
- zhoda (kongruencia)
- väzba (reakcia)
- primkýnanie (adjunkcia)
- rovnorodá súvislosť (rovnorodý vzťah)
Zhoda (kongruencia)
Zhoda je forma vetného skladu, pri ktorom podradený vetný člen preberá gramatické kategórie od nadradeného vetného člena. Slová medzi ktorými je zhoda sú vzájomne zviazané – majú rovnaké gramatické kategórie. Rozlišujeme úplnú zhodu a čiastočnú zhodu.
Úplná zhoda nastáva v určovacom sklade medzi podstatným menom a zhodným prívlastkom. Slová sa zhodujú v rode, čísle a páde:
vysoký muž
muž. rod, sg. N muž. rod, sg. N
s vysokými mužmi
muž. rod, pl. I muž. rod, pl. I
Čiastočná zhoda nastáva v prisudzovacom sklade medzi podmetom a prísudkom. Slová sa zhodujú v osobe a čísle:
Mama varí
žen. rod, sg. N 3. osoba, sg.
Ak je sloveso v minulom čase alebo v podmieňovacom spôsobe môže nastať zhoda aj v rode:
Mama varila
žen. rod, sg. N 3. osoba, sg., žen. rod
Prívlastky sa môžu zhodovať iba v páde:
silák Peter, kráska Zuzka, nešťastník chlapec.
Zhoda v prisudzovacom sklade
Podmet + Prísudok
- Dievča spievalo.
- Dievčatá spievali.
- Dve dievčatá spievali.
- Sedem dievčat spievalo.
- Ôsmi žiaci neprišli.
- Osem žiakov neprišlo.
Viacnásobný podmet + prísudok
Ak je viacnásobný podmet vyjadrený konkrétnymi podstatnými menami uprednostňuje sa sloveso v pluráli:
- Peter a Igor meškali.
- Dedko a jeho kamaráti sedeli pri stole.
- Mama s otcom išli na dovolenku.
Ak je viacnásobný podmet vyjadrený abstraktnými podstatnými menami môžeme použiť sloveso v pluráli aj singulári (zhoduje sa s posledným členom):
- Stres a napätie sa dali krájať.
- Stres a napätie sa dalo krájať.
- Napätie a stres sa dal krájať.
Prísudok + Viacnásobný podmet
Zhoda prísudku a viacnásobného podmetu je podmienená prvým členom vo viacnásobnom podmete.
- Dalo sa krájať napätie a stres.
- Dal sa krájať stres a napätie.
- Prejavila sa nervozita a stres.
Ak je viacnásobný podmet vyjadrený osobami môžeme použiť singulár aj plurál.
- Meškali Peter a Igor.
- Meškal Peter a Igor.
- Pri stole sedel dedko a jeho kamaráti.
- Pri stole sedeli dedko a jeho kamaráti.
Podmet + Slovesno-menný prísudok (pomocné sloveso)
Zhoda slovesno-menného prísudku nastane skôr:
- s plurálom podstatného mena, s ktorým je vo vzťahu, ako so singulárom
- Pľúca sú dôležitý orgán.
- Čas sú peniaze.
- Problém sú samovraždy.
- S mužkým rodom životným ako s inými rodmi
- Štúr bol dôležitá postava.
- Ten hokejista bol výhra pre ich tím.
- So ženským rodom ako s mužským rodom neživotným, inými rodmi alebo zámenom to.
- Predaj toho hokejistu bola výhra pre celý tým.
- To bola hanba.
Väzba (reakcia)
Väzba sa uskutočňuje v určovacom sklade medzi nadradeným vetným členom (sloveso vo funkcii prísudku) a podradeným vetným členom (predmet v ktoromkoľvek páde okrem nominatívu). Prísudok určuje predmetu, v akom páde bude. Formálne sa väzba prejaví iba na podradenom člene skladu.
- pýtala sa otca; napili sa vody (predmet v G)
- darovať mame; pomôcť otcovi (predmet v D)
- čítať knihu; písal list, varí polievku (predmet v A)
- hovoril o priateľke (predmet v L)
- hrala sa so synom; prechádzal sa s priateľkou (predmet v I)
Väzba je aj vo vetných skladoch s prídavným menom:
odovzdať sa osudu – odovzdaný osudu
Primkýnanie (adjunkcia)
Primkýnanie je forma vetného vzťahu, v ktorom nemôžeme vyjadriť syntaktickú spojitosť nadradeného vetného člena s podradeným vetným členom – nadradený vetný člen neurčuje tvar podradenému vetnému členu, iba sa k nemu primkýna.
Primkýnanie sa realizuje medzi:
- nezhodným prívlastkom a nadradeným podstatným menom
- brána školy, strecha domu, cesta autobusom
- príslovkovým určením a nadradeným slovom
- veľmi silný, príliš dlhý, veľmi málo
Slová v takomto syntagmatickom vzťahu sú v tesnom vzájomnom postavení.
Poznámka. Primkýnanie sa realizuje aj medzi slovesom a priľahlým príslovkovým určením.
Sedel v aute, spal na posteli, správal sa nezdvorilo
Niektorí odborníci však v takomto prípade hovoria o nulovej realizácii syntagmatického vzťahu (nulový vzťah – nerealizuje sa ani primkýnaním), pretože členy v určovacom sklade nie sú tesne späté – príslovkové určenie môže mať rôznu polohu vo vete a tvar príslovkového určenia nezávisí od slovesa, napr. Sedel v aute/na aute/pri aute…
Rovnorodá súvislosť (rovnorodý vzťah)
Rovnorodý vzťah vzniká medzi dvoma alebo viacerými rovnocennými vetnými členmi v priraďovacom sklade. Ide o viacnásobný vetný člen, v ktorom sa rovnorodá súvislosť vyjadruje pomocou tesného vzájomného postavenia.
Rozlišujeme spájanie členov:
- prostredníctvom spojky:
- Pozvali sme brata i sestru, i strýka.
- bez spojky
- Pozvali sme brata, sestru, strýka.
Zdroje
- Caltíková, M. Slovenský jazyk a literatúra. Nitra: ENIGMA PUBLISHING, 2019. ISBN 978-80-8133-080-3.
- Caltíková, M. – Lábaj, Ľ – Lauková, Z. – Polakovičová, A. – Štarková, Ľ. Slovenský jazyk pre stredné školy 2. Bratislava: Orbis Pictus Istropolitana, 2019. ISBN 978-80-8120-719-8.
- Kolektív autorov. Gramatika súčasnej slovenčiny. Bratislava: Lingea, 2016. ISBN 978-80-8145-117-1.
- Papuga, J. Kompendium slovenčiny. Bratislava, 2019. ISBN 978-80-971287-5-3.
Kategórie: Slovenčina | Syntax
