Autor: Samuel Beckett [beket] (1906 – 1989)
Dielo: Čakanie na Godota
Írsky prozaik a dramatik píšuci po francúzsky (patrí do francúzskej literatúry), laureát Nobelovej ceny za literatúru za rok 1969. Narodil sa v Dubline, študoval právo a európske jazyky. Po skončení štúdia pracoval ako učiteľ v Belfaste, neskôr prednášal na Sorbonne v Paríži. V roku 1938 sa natrvalo usadil vo Francúzsku. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do francúzskeho protifašistického hnutia.
Z tvorby: romány: Molloy, Malone umiera, Nepomenovateľný; dráma: Koniec hry
Zaradenie: druhá polovica 20. storočia
Útvar: absurdná dráma (divadelná hra v dvoch dejstvách)
Charakteristika diela
Dielo Čakanie na Godota je divadelná hra, tragická groteska, ktorá patrí medzi základné diela absurdnej drámy. Zobrazuje pocit absurdity človeka z vlastnej existencie – bezvýchodiskovosť, beznádej, bezcieľny pohyb človeka, ktorý kráča, nevediac kam, a čaká – čakanie je hlavným motívom hry. Čaká a nevie, čo sa v budúcnosti udeje. Čaká, lebo sa to asi má – aj v bežnom živote človek vždy na niečo čaká, vždy po niečom túži. Nie vždy sa však dočká – postavy čakajú, no Godot neprichádza.
Pocit absurdity a bezvýchodiskovosti, ktorý z textu sála je umocnený prítomnosťou prvkov grotesky, irónie a komiky.
Autor vytvoril cyklickú hru – postavy sa pohybujú v kruhu – robia tie isté úkony, opakujú tie isté slová či typy viet; opakujú sa aj situácie a motívy.
Jazyk postáv je chaotický, rozhovory nedávajú zmysel, opakujú sa nezmyselné repliky, ktoré na seba viackrát nenadväzujú, ich komunikácia je nefunkčná – postavy vedú „antidialóg“.
O prostredí a postavách nevieme takmer nič (prostredie nie je konkretizované, chýba charakterizácia postáv a motivácia ich konania), no mená sú volené cielene tak, aby mali rôznonárodný charakter, čím autor naznačil, že ide o zovšeobecnenie na všetkých ľudí sveta: Vladimír (slovanský prvok), Estragon (francúzsky prvok), Pozzo (taliansky prvok), Lucky (anglický prvok).
Postavy
Vladimír
Estragon ho oslovuje Didi. Nemáme informácie o jeho fyzickom vzhľade. Dozvedáme sa, že je pravdepodobne ťažší ako Estragon. Väčšinu hryje na nohách, chodí.
Estragon
Vladimír ho oslovuje Gogo. Nevieme, ako vyzerá. Viackrát chce odísť, no Vladimír mu pripomenie, že nemôže, lebo čakajú na Godota. Neraz si počas hry sadne, dokonca zaspí.
Pozzo
Bohatý, povýšenecký, brutálny pán s bičom. Lucky je jeho otrok. Drží ho na povraze, za ktorý veľakrát potiahne. Je nadradený vo vzťahu k Luckymu a neraz to dáva najavo. Hovorí, že je taký dobrák, že miesto toho, aby ho kopancami do zadku vyhodil za dvere, odvedie ho na trh, kde zaňho ešte niečo dostane. V druhom dejstve prichádza slepý a je odkázaný na Luckyho pomoc.
Lucky
Pozzov otrok. Je podriadený vo vzťahu k Pozzovi, plní všetky jeho príkazy. Okolo krku má omotaný povraz, nesie ťažký kufor, skladaciu stoličku, košík s jedlom a plášť. V diele ho oslovujú sviňa, zdochlina. Na cudzích ľudí je zlý. Nerozpráva, má len jeden dlhý monológ, v ktorom odriekava dlhý nezmyselný text.
Chlapec
Je plachý a bojazlivý. Má odkaz od pána godota, u ktorého pracuje – pasie kozy. Godot je k chlapcovi dobrý, no jeho brata, pastiera oviec, bije. Spáva spolu s bratom v stodole na sene. Hovorí, že Godot dnes nepríde, ale určite príde zajtra.
Pán Godot
Hoci naňho celý čas čakajú, ani raz sa neobjaví. Nikto nevie, kto to je. Od chlapca sa dozvedáme len to, že má bielu bradu. Bývajú uňho dvaja chlapci, k jednému je dobrý, druhého bije.
Vladimír a Estragon naňho čakajú, pretože by im mal zmeniť život k lepšiemu, priniesť nádej, spasiť ich.
Dej a obsah
Prvé dejstvo
Na poľnej ceste s jedným stromom sa stretávajú dvaja tuláci Estragon a Vladimír. Estragon sa s vypätím všetkých síl snaží vyzuť si topánku, až sa mu to napokon podarí. Vladimír si niekoľkokrát zloží klobúk, nazrie doň, potrasie ním a nasadí si ho. Vedú veľmi zvláštne rozhovory (napr. o Biblii, o evanjelistoch, o strome), ktoré sú akoby o ničom. Dozvedáme sa, že čakajú na istého Godota. Ak nepríde, vrátia sa zajtra, potom napozajtra a tak ďalej. Pokračujú v absurdných rozhovoroch. Chcú si skrátiť čakanie, a preto Estragon navrhne, aby sa obesili. Konár by sa však mohol zlomiť, preto neurobia nič a budú pokračovať v čakaní. Estragon je hladný, Vladimír mu podá mrkvu.
Prichádza Lucky, ktorý má okolo hrdla omotaný povraz, za ním sa vynorí Pozzo. Estragon si myslí, že to je Godot. On však hovorí, že sa volá Pozzo. Viac ráz potiahne za povraz a dá Luckymu niekoľko príkazov. Začne obhrýzať kura a keď ocmúľa kosti, odhodí ich. Estragon ho požiada o tie kosti. Môže si ich vziať, ak ich Lucky nebude chcieť. Lucky odmietne a Estragon sa na ne vrhne.
Tulákov zaujíma, prečo Lucky nepoloží batožinu, ktorú drží v ruke. Keď sa ho to Estragon opýta, neodpovie a kopne ho do nohy. Estragon krívkajúc príde k Luckymu a opľuje ho.
Absurdný dialóg medzi dvojicou a Pozzom pokračuje. Chcú, aby Lucky tancoval, neskôr ho chcú počuť myslieť. Lucky myslí – spustí monotónny prúd rôznych slov a myšlienok, ktoré na seba nenadväzujú. Pozzo s Luckym po chvíli odchádzajú a Vladimír s Estragonom pokračujú v čakaní.
Prichádza chlapec, ktorý im oznamuje, že dnes večer Godot nepríde, ale určite príde zajtra. Vladimír a Estragon sa rozhodnú, že každý pôjde svojou cestou, no nehýbu sa:
Estragon: Tak ideme?
Vladimír: Poďme.
Nehýbu sa.
Druhé dejstvo
Na druhý deň. O tom istom čase. Na tom istom mieste. Vladimír spieva pieseň o psovi. Prichádza Estragon. Hovorí, že ho zbili. Boli desiati. Nezmyselný rozhovor dvojice pokračuje. Rozprávajú sa o tom, čo sa stalo predošlý deň, o topánkach, o strome – včera bol holý ako kostra a dnes je na ňom lístie. Vladimír spomenie i Pozza a Luckyho. Estragon si na nich veľmi nepamätá.
Chce odísť preč. Vladimír mu pripomenie, že nemôže, lebo čakajú na Godota. Vidia niekoho prichádzať. Tešia sa. Myslia si, že to je Godot. Nikto však neprichádza a oni stále čakajú.
Vchádza Pozzo a Lucky. Pozzo medzičasom oslepol a je odkázaný na pomoc Luckyho, ktorý onemel. Estragon si znova myslí, že to je Godot.
Dvojica sa zhovára, zatiaľ čo Pozzo je na zemi a prosí ich o pomoc. Ponúka im peniaze. Vladimír sa ho pokúša zdvihnúť, zakopne o batožinu a spadne. Neskôr ho napadne a Pozzo sa odplazí preč. Nakoniec mu však pomôžu vstať. Pozzo sa po rozhovore s nimi zrazu rozzúri a odchádza preč spolu s Luckym. Vladimír a Estragon zasa čakajú.
Prichádza chlapec, ktorý tvrdí, že včera tam nebol. Hovorí, že ich nikdy nevidel. Godot dnes večer nepríde, ale určite príde zajtra. Vladimír sa vypytuje na Godota, zrazu sa vrhne dopredu a chlapec ujde. Vladimír hovorí Estragonovi, že musia prísť zajtra.
Prídu k stromu, chcú sa obesiť, no nemajú povraz. Estragon preto odviaže špagát, ktorý mu drží nohavice. Špagát sa roztrhne. Dohodnú sa, že sa obesia zajtra, ak, pravda, nepríde Godot. Povedia si, že odchádzajú, no ani sa nepohnú:
Estragon: Tak ideme?
Vladimír: Poďme.
Ani sa nepohnú.
Zdroje
- Caltíková, M. Slovenský jazyk a literatúra. Nitra: ENIGMA PUBLISHING, 2019. ISBN 978-80-8133-080-3.
- Kolektív autorov. Zmaturuj z literatúry 1. Bratislava: Pedagogické vydavateľstvo Didaktis, 2004. ISBN 80-89160-02-6.
- Kolektív autorov. Zmaturuj z literatúry 2. Brno: Vydavateľstvo Didaktis, 2010. ISBN 978-80-7358-159-6.
- Polakovičová, A. a kol. Literatúra pre stredné školy 4. Bratislava: Orbis Pictus Istropolitana, 2018. ISBN 978-80-8120-774-7.
Kategória: Rozbory diel | Ostatné diela
