Vetné členy

Vetný člen je základná a najmenšia syntaktická jednotka, základná časť gramatickej stavby vety. Funkciu vetného člena môžu mať len plnovýznamové slovné druhy (výnimkou je citoslovce v druhotnom význame, napr. žaba čľup do vody – citoslovce vo funkcii prísudku).

Vetné členy vytvárajú s inými vetnými členmi syntagmy/vetné sklady – vstupujú s nimi do syntaktických vzťahov. Vetné členy delíme na:

  • základné
    • podmet – vykonávateľ činnosti, deja, nositeľ stavu
    • prísudok – vyjadruje činnosť, dej, stav
    • vetný základ
  • rozvíjacie (vedľajšie)
    • predmet – objekt zasiahnutý dejom
    • prívlastok – určuje vlasnosť nadradeného podstatného mena
    • príslovkové určenie – bližšie určuje dej
Obsah
  1. Vetný člen hľadiska zloženia
  2. Podmet (subjekt)
  3. Prísudok (predikát)
  4. Vetný základ
  5. Prívlastok (atribút)
  6. Predmet (objekt)
  7. Príslovkové určenie (adverbiále)
  8. Prístavok (apozícia)
  9. Doplnok (verbálny atribút)
  10. Zdroje

Vetný člen hľadiska zloženia

Z hľadiska zloženia rozlišujeme holý, rozvitý a viacnásobný vetný člen.

  • Holý vetný člen nie je rozvitý podradeným vetným členom.
    • Žiak píše.
    • Patria sem aj zložené slovesné tvary a zvratné tvary slovies.
      • Žiak by bol býval písal. (slovesný tvar vyjadrený štyrmi jednotkami)
  • Rozvitý vetný člen je rozvitý podradeným vetným členom. Dva vetné členy spojené podradeným vetným vzťahom.
    • Usilovný žiak píše.
    • Žiak píše do zošita.
  • Viacnásobný vetný člen je tvorený dvoma alebo viacerými rovnorodými vetnými členmi.
    • Žiak a žiačka píšu.
    • Doniesli tabulu so stojanom.
    • Výučba prebehne v triede alebo v posluchárni.

Podmet (subjekt)

Podmet je základný vetný člen, ktorý označuje vykonávateľa deja, činnosti alebo nositeľa stavu, vlastnosti alebo procesu (Kto, čo + prísudok). Podmetom môže byť ktorýkoľvek slovný druh, no väčšinou ide o podstatné meno alebo zámeno. Najčastejšie má tvar nominatívu (sloveso tvar neurčitku).

Podmet môže byť:

Vyjadrený – vyjadrený slovom.

  • Učiteľ vysvetľuje učivo. (Podstatné meno)
  • Oni boli o tom presvedčení. (Zámeno)
  • Dospelí prišli neskoro. (Prídavné meno)
  • Traja získali zlatú medailu. (Číslovka)
  • Nešportovať je veľká chyba. (Neurčitok slovesa)
  • Hlasné fúúj sa ozývalo celým štadiónom. (Citoslovce)
  • Nenápadné údajne bolo znakom nespoľahlivosti textu. (Častica)

Nevyjadrený/Zamlčaný – nie je explicitne vyjadrený slovom – je vyjadrený skryto (implicitne). Z tvaru ohýbacej prípony prísudku ho vieme odvodiť a doplniť zámenom alebo iným slovom.

  • Prišli včera. (Oni)
  • Nikdy nemal rád skoré ranné vstávanie. (On)
  • Mal by si mu to povedať. (Ty)
  • Prídem neskôr. (Ja)

Prísudok (predikát)

Prísudok je základný vetný člen označujúci činnosť (dej), stav alebo vlastnosť prisudzovanú podmetu (Čo robí podmet? Čo sa deje s podmetom?). Je tvorený jedným slovom (mama spí) alebo viacerými slovami (otec je unavený, otec môže byť prepracovaný…). Rozlišujeme slovesný prísudok, neslovesný prísudok a slovesno-menný prísudok.

Slovesný prísudok

  • Jednoduchý – jeho základom je jedno plnovýznamové sloveso (môže mať jednoduchý aj zložený tvar): spal, spal by, bol by spal, bol by býval spal…
    • Otec spal. Otec by bol býval spal…
  • Zložený –tvorí ho modálne, limitné alebo fázové sloveso a neurčitok plnovýznamovéhoslovesa.
    • Modálne sloveso(môcť, musieť, smieť, chcieť, mať…) + neurčitok
      • Petra môže ísť von. On musí uspieť.
    • Limitné sloveso (začať, prestať, zostať…) + neurčitok
      • Otec začal podnikať. Martina zostala stáť.
    • Fázové sloveso (ísť, mať) + neurčitok
      • Ide vyhrať ten súboj. Gorilu majú pustiť do voľnej prírody.

Neslovesný prísudok

  • Je vyjadrený citoslovcom:
    • A tanier bác na zem. Kôň hop cez prekážku.

Slovesno-menný prísudok

Tvorí ho sponové sloveso + iný slovný druh

  • sponové sloveso + podstatné meno
    • Brat je automechanik. Sestra je učiteľka. Žiak má problémy. Marek sa stal lekárom.
  • sponové sloveso + prídavné meno
    • Plavci sú opálení. Bežci sú vytrvalí.
  • sponové sloveso + zámeno
    • To je ona.
  • sponové sloveso + číslovka
    • Ona je prvá.
  • Sponové sloveso + príslovka
    • Vonku je krásne.

Vetný základ

Základ jednočlennej vety, vzťahuje sa priamo na realitu (nie na podmet). Pôvodcu deja, činnosti nedokážeme určiť z kontextu. Vetný základ rozlišujeme:

Slovesný

Vyjadrený bezpredmetovým alebo predmetovým slovesom bez podmetu, prípadne zvratným slovesom bez podmetu.
Mrzne. – Prší. – Už sa rozohralo. – Zasypalo ho.

Neslovesný

Vyjadrený iným slovným druhom.
Márnosť! – Pekný večer! – Reštaurácia. – To nikdy! – Ty!

Slovesno-menný

  • Je vyjadrený príslovkou a neurčitkom:
    • Treba vetrať. – Už možno odtiahnuť.
  • Neosobným tvarom sponového slovesa a príslovky
    • Je mi teplo.
  • Neosobným tvarom sponového slovesa a trpného príčastia
    • Už je zatvorené. – Bolo upratané.

Prívlastok (atribút)

Vedľajší vetný člen, ktorý rozvíja (vyjadruje, určuje, upresňuje akúkoľvek vlastnosť) nadradený vetný člen vyjadrený podstatným menom alebo výrazom, ktorý zastupuje podstatné meno. Pýtame sa naň otázkami Aký? Aká? Aké? Čí? Čia? Čie?
Rozlišujeme:

Zhodný prívlastok (kongruentný atribút)

Jeho gramatické kategórie (rod, číslo, pád) sa zhodujú s nadradeným vetným členom (podstatným menom). Vyjadruje ho:

  • prídavné meno
    • modrá hladina; bratova žena; žiakov zošit
  • zámeno
    • tamtie lavice; títo učitelia; všetky známky
  • podstatné meno
    • chudák brat; sused Martin,
  • číslovka
    • desať študentov; trom žiakom; dvoch učiteľov
  • neurčitý slovesný tvar
    • približujúci sa objekt; horiaca strecha

Viacnásobný prívlastok

Je tvorený viacerými vetnými členmi, ktoré sú v priraďovacom vzťahu – prívlastky sú rovnocenné, rozvíjajú len podstatné meno. Pre viacnásobný prívlastok platí, že:

  • doň môžeme vložiť spojku
  • môžeme meniť poradie
  • druhy vlastností sú rovnorodé
  • jednotlivé členy oddeľujeme čiarkou alebo spojkou

modrá, zelená, červená zástava
modra a zelená a červená zástava
modrá, zelená, ale aj červená zástava

malý, ostrý nôž
malý, no ostrý nôž

nízky, rýchly športovec
nízky, ale rýchly športovec

Postupne rozvitý prívlastok

Má logické usporiadanie, vzniká pri postupnom rozvíjaní (upresňovaní) podstatného mena prostredníctvom viacerých prívlastkov. Rozvíja celý sklad, nielen podstatné meno.Pre postupne rozvitý prívlastok platí, že:

  • doň nemôžeme vložiť spojku
  • nemôžeme meniť poradie
  • ide o rovnorodé vlastnosti toho istého podstatného mena
  • jednotlivé členy neoddeľujeme čiarkou

Všetky naše nádherné červené rozkvitnuté kvety.
Naše posledné biele Vianoce.
Niektoré vybrané volejbalistky.

Nezhodný prívlastok (inkongruentný atribút)

Gramatickými kategóriami sa nezhoduje s nadradeným podstatným menom. Najčastejšie sa vyskytuje v genitíve. Vždy stojí za nadradeným vetným členom. Vyjadruje ho:

  • podstatné meno
    • brána školy; chlapisko sťa valibuk; postoj k vlasti
  • príslovka
    • skok zhora
  • neurčitok
    • možnosť zoskočiť; povolenie parkovať
  • iné
    • vlak 278; Apollo 11

Niekedy je možné vyjadriť rovnaký obsah vety zhodným aj nezhodným prívlastkom.

Zhodný prívlastokNezhodný prívlastok
Školská bránaBrána školy
Papierová labuťLabuť z papiera
Martinov kamarátKamarát Martina

Predmet (objekt)

Vetný člen, ktorý rozvíja sloveso a zriedkavejšie prídavné meno. Môže sa vyskytovať v rozličných tvaroch, no nikdy nie v nominatíve. Rozlišujeme:

Priamy predmet

Je vyjadrený bezpredložkovým akuzatívom

  • Podstatné meno
    • Stretol som Petra. – Na lúke sme videli srnku. – Mama pečie koláč.
  • Spodstatnené prídavné meno
    • Trénuje červených. – Stretol dospelých.
  • Zámeno
    • Stretol ho. – Vide ju.
  • Číslovka
    • Spomínal štyroch. – Neodporúčal dvoch.

Nepriamy predmet

Je vyjadrený ktorýmkoľvek pádom okrem nominatívu a bezpredložkového akuzatívu.

  • Podstatné meno
    • napili sa vody (G); daroval to otcovi (D); hovoril o bratovi (L); hrala sa so sestrou (I); nevedel si spomenúť na názov (predložka + A)…
  • Zámeno
    • pozerá sa na ňu; daj to jemu
  • Číslovka
    • hral sa so štyrmi; pozeral na dvoch

Príslovkové určenie (adverbiále)

Príslovkové určenie je vetný člen, ktorý rozvíja sloveso (pekne píše), prídavné meno (veľmi dobrý) alebo príslovku (príliš vysoko). Vyjadruje okolnosti a vlastnosti prísudku. Podľa významu rozlišujeme príslovkové určenie:

  • Miesta
    • Odpovedá na otázky Kde? Kam? Odkiaľ? Kadiaľ?
      • Vyliezli na strom; uteká domov; sedí v parku; vrátil sa z letiska.
  • Času
    • odpovedá na otázky Kedy? Ako dlho? Odkedy? Do kedy?
      • V pondelok si zlomil nohu; písali test šesť hodín; bude pršať do nedele.
  • Spôsobu
    • odpovedá na otázky Ako? Akým spôsobom?
      • Cestuje vlakom; uteká rýchlo; kreslí hrozne.
  • Príčiny
    • odpovedá na otázky Prečo? Pre akú príčinu? Z akého dôvodu?
      • Vyhral vďaka tvrdému tréningu; zavolal mi omylom.

Príslovkové určenie môže byť vyjadrené:

  • príslovkou
    • stál blízko, rozpráva rýchlo, postav sa bokom
  • podstatným menom
    • vyliezol na strom, prišiel domov, pláva v jazere
  • zámenom
    • sadni si sem, stoj tam, zavolaj mi kedykoľvek
  • neurčitkom
    • chodí behať, odišiel bojovať

Prístavok (apozícia)

Prístavok je rozvíjajúci vetný člen, ktorý presnejšie upresňuje, dopĺňa, identifikuje, vysvetľuje, zhrňuje a hodnotí nadradený vetný člen. Najčastejšie je vyjadrený podstatným menom. Prístavok je polovetná konštrukcia, ktorá stojí za nadradeným vetným členom a označuje tú istú skutočnosť. Od ostatných vetných členov sa vydeľuje pomocou interpunkčných znamienok, intonácie, častíc, spojok a spájacích výrazov. Je viazaný na nadradené podstatné meno, a preto nemôže ľubovolne meniť svoju pozíciu vo vete.
Z hľadiska významu rozlišujeme prístavok:

  • Významovo totožný
    • Mount Everest, najvyššia hora sveta, má výšku 8 848 metrov.
  • Vysvetľovací
    • Cyklistu s číslom sedem, dvojnásobného majstra sveta, vylúčili z pretekov.
  • Zhrňujúci
    • Peter a Richard – teda víťazi – získali zlatú medailu.
  • Zužovací
    • Moja najlepšia kamarátka (t. j. Lucka) meškala pol hodiny.

Doplnok (verbálny atribút)

Doplnok je polovetná konštrukcia, ktorá vyjadruje stav podmetu alebo predmetu. Rozvíja súčasne podmet alebo predmet, ale aj prísudok. Môže byť vyjadrený:

  • trpným alebo činným príčastím
    • Psa našiel vysileného.
    • Pozoroval ich bežiacich na lúke.
  • Podstatným menom
    • Mama by ho chcela mať lekárom.
    • Dlho pracoval ako sanitár.
  • Neurčitkom slovesa
    • Videl ho sedieť na lavičke.
    • Počul ho spievať hymnu.
  • Prechodníkom
    • Ponáhľal sa, pobehujúc okolo.
    • Ležal, kričiac od bolesti.

Psa našiel vysileného. – Psa našiel a bol vysilený.
Stôl sme kúpili poškodený. – Stôl sme kúpili a bol poškodený.

Zdroje

  1. Caltíková, M. Slovenský jazyk a literatúra. Nitra: ENIGMA PUBLISHING, 2019. ISBN 978-80-8133-080-3.
  2. Caltíková, M. – Lábaj, Ľ – Lauková, Z. – Polakovičová, A. – Štarková, Ľ. Slovenský jazyk pre stredné školy 2. Bratislava: Orbis Pictus Istropolitana, 2019. ISBN 978-80-8120-719-8.
  3. Kolektív autorov. Gramatika súčasnej slovenčiny. Bratislava: Lingea, 2016. ISBN 978-80-8145-117-1.
  4. Papuga, J. Kompendium slovenčiny. Bratislava, 2019. ISBN 978-80-971287-5-3.

Kategórie: Slovenčina | Syntax

Podobné článkyViac článkov od autora