Sila hlasu
Sila/intenzita hlasu predstavuje hlasitosť prejavu, mieru intenzity zvuku. Pri meraní hladiny intenzity zvuku sa v praxi používa jednotka decibel (dB). Prah počutia je 0 decibelov, zvuky nad 120 decibelov sú bolestivé a môžu poškodiť sluch. Intenzita zvuku šepotu sa pohybuje v rozmedzí od 10 do 20 dB, pri bežnom rozhovore má intenzita zvuku hodnotu 40-50 dB.
Intenzita hlasu je štylizujúcim prostriedkom vety, môžeme ňou zdôrazniť dôležité časti textu. Miera intenzity závisí aj od prostredia, veľkosti miestnosti, vzdialenosti komunikantov.
Slovný prízvuk
Slovný prízvuk je silové a výškové zvýraznenie slabiky alebo tónu – je to kombinácia intenzity a výšky hlasu. V hovorenom prejave vyslovujeme určité slabiky výraznejšie ako iné.
Slovenčina má stály prízvuk. V spisovnej slovenčine je prízvuk na prvej slabike slova (mačka, dobro, hradba). Ak má slovo viac ako tri slabiky, okrem hlavného prízvuku na prvej slabike sa objavujú aj vedľajšie prízvuky.
- 2-slabičné slovo: skala
- 3-slabičné slovo: ceruzka
- 4-slabičné slovo: veliteľský
- 5-slabičné slovo: pozoruhodný
- 6-slabičné slovo: najintenzívnejší
Slovenčina má splývavú výslovnosť, a preto má prízvuk veľmi dôležitú, delimitujúcu funkciu – pomáha nám rozlišovať začiatky slov (bez prízvuku by sme začiatok slov v prúde reči nepostrehli).
Napr. S osudom so sudom.
Podľa prízvuku dokážeme približne určiť, z ktorej časti Slovenska hovoriaci pochádza. Napríklad pre hovoriacich z oblasti východného Slovenska je charakteristický prízvuk na predposlednej slabike (naberačka, panvica, hodiny, Košice).
V slovných spojeniach so slabičnými predložkami prízvuk nie je stály a môže sa meniť v závislosti od dôrazu (kontextu).
- Ak je predložka pre jadro výpovede nevyhnutná, prízvuk je na predložka:
- Hodiny sú nad obrazom, nie pod ním.
- Stál som za Petrom, nie pred Petrom.
- Festival bude prebiehať od pondelka do stredy.
- Ak zdôrazňujeme plnovýznamové slovo, prízvuk je na tomto slove:
- Stál som za Petrom, nie za Marekom.
- Kľúče sú na stole, nie na poličke.
- Aby sme predišli potenciálnemu nedorozumeniu, zdôrazníme prvú slabiku plnovýznamového slova
- So sudom sa nezahrávaj. – S osudom sa nezahrávaj.
- Pri enumerácii je prízvuk na plnovýznamovom slove
- Prejde cez vodu, cez blato, cez sneh, cez bahno.
V slovenčine sa vyskytujú neprízvučné slová – slová bez prízvuku, ktoré rozdeľujeme na príklonky a predklonky.
Príklonky sú neprízvučné slová, prikláňajúce/pripájajúce sa k predchádzajúcemu prízvučnému slovu. Patrí sem častica by, tvary slovesa byť (som, si, je, sme, ste sú, bol) a niektoré zámená (mi, ti, si, mu, jej, ma, ťa, sa, ho, ju, mám, vám, im, nás, vás, ich).
Predklonky sú neprízvučné slová stojace pred prízvučným slovom, ku ktorému sa pripájajú. Patria sem jednoslabičné spojky/častice: a, i, aj, že, keď, až, len, či.
Dôraz (vetný prízvuk)
Dôraz je vetný prízvuk, ktorým zvýrazňujeme významovo najdôležitejšie slovo vo vete. Realizuje sa tak, že sa prvá slabika tohto slova silovo a výškovo zdôrazní (zintenzívni sa jeho výslovnosť). Prostredníctvom dôrazu hovoriaci prejavuje svoj postoj k obsahu výpovede a komunikačný zámer jazykového prejavu.
V pokojnom, neutrálnom jazykovom prejave je dôraz na slove, ktoré je jadrom výpovede. Pre bezpríznakovú komunikáciu je typický objektívny slovosled s jadrom výpovede na konci vety:
Peter zlomil hnedú stoličku.
Hnedú stoličku zlomil Peter.
Peter hnedú stoličku zlomil.
V expresívnych jazykových prejavoch alebo v emocionálne vystupňovanej komunikačnej situácii sa zdôraznené slovo môže presunúť na inú pozíciu vo vete, a tým sa naznačuje aj presun jadra, čím sa mení význam výpovede:
Peter zlomil hnedú stoličku. (Kto ju zlomil?)
Peter zlomil hnedú stoličku. (Čo s ňou urobil?)
Peter zlomil hnedú stoličku. (Ktorú stoličku zlomil?)
Peter zlomil hnedú stoličku. (Čo zlomil?)
Ak hovoriaci využíva subjektívny slovosled (najprv jadro, potom východisko) v snahe zdôrazniť jadro výpovede, presúva sa i dôraz:
Stretol som ich v krčme. V krčme som ich stretol.
Majstrom sveta sa stal sedemkrát. Sedemkrát, toľkokrátsa stal majstrom sveta.
Zasadený strom rozkvitol v máji. V máji rozkvitol zasadený strom.
Emfáza
Emfáza je citový dôraz v reči, citové vzrušenie. Autor ňou vyjadruje veľmi výrazný citový postoj k obsahu výpovede. Prejavuje sa zosilneným dôrazom a neprirodzeným predlžovaním samohlások, napr. Idéééš! Stoooj!!!
Zdroje
- Caltíková, M. Slovenský jazyk a literatúra. Nitra: ENIGMA PUBLISHING, 2019. ISBN 978-80-8133-080-3.
- Caltíková, M. – Lábaj, Ľ – Lauková, Z. – Polakovičová, A. – Štarková, Ľ. Slovenský jazyk pre stredné školy 3. Bratislava: Orbis Pictus Istropolitana, 2019. ISBN 978-80-8120-733-4.
- Papuga, J. Kompendium slovenčiny. Bratislava, 2019. ISBN 978-80-971287-5-3.
Kategórie: Slovenčina | Zvukové prostriedky
