Výklad je spolu s úvahou základným útvarom výkladového slohového postupu. Jeho hlavnou funkciou je sprístupniť neznáme fakty a súvislosti, objektívne vysvetliť neznáme skutočnosti, poučiť – rozšíriť vedecké poznatky, je určený všeobecnému prijímateľovi. Vyjadruje kauzálne vzťahy medzi predmetmi alebo javmi – osvetľuje príčiny a dôsledky.
Jeho súčasťou býva aj opisný slohový postup (napr. statický opis v odbornom texte).
Výklad
Výklad sa vyznačuje vysokým stupňom zovretosti (kohéznosti textu), pri jeho tvorbe sa postupuje podľa striktnej logickej postupnosti. Využívajú sa princípy a postupy logického myslenia. Dodržuje sa zvolený kompozičný postup a text je členený na odseky podľa ucelených myšlienok. Dbá sa na prehľadnú výstavbu každého odseku.
Je to typický argumentačný text – autor sa snaží poučiť adresáta a potvrdiť pravdivosť svojich tvrdení. Snaží sa ho presvedčiť prostredníctvom objasňovania a dokazovania tvrdení. Pri dokazovaní pravdy využíva: tvrdenia, príklady, argumenty, zákony, normy, poučky, odvolávanie sa na odbornú literatúru a overené fakty.
Jazyk výkladu je vecný a neutrálny, využívajú sa štylistické prostriedky a lexika náučného štýlu, pojmové slová (bez citového príznaku), termíny (odborné vyjadrovanie aj internacionalizmy), bibliografické údaje, skratky, vsuvky, citácie. Modalita vety nie je pestrá – vety sú len oznamovacie. Veta je dlhá a prepracovaná, často sa vyskytuje zložené súvetie. Skladba každej vety, najmä zloženého súvetia, musí byť dôkladne premyslená, aby bol text presný, jasný a zrozumiteľný. Nemali by sa v ňom vyskytovať dvojznačnosti, skreslenia alebo iné nejasnosti, ktoré by mohli viesť k nesprávnemu pochopeniu textu. Vyjadrovanie je neosobné, používa sa trpný rod, 3. osoba singuláru, polovetné konštrukcie s príčastím, autorský plurál (1. os. pl.). Využívajú sa zátvorky, pomlčky, tabuľky. Súčasťou výkladu môžu byť aj rôzne schémy, obrazové materiály ap.
Text výkladu má odborný ráz a vyžaduje len spisovnú formu jazyka. Výkladový text by nemal obsahovať: slangové slová alebo slovné spojenia, citovo zafarbené slová, básnické výrazové prostriedky.
Logické postupy využívané vo výklade
- dedukcia – odvodzovanie (je to postup od všeobecného ku konkrétnemu; od celku k jednotlivostiam),
- indukcia – uvádzanie, vyvodzovanie (od konkrétneho, praktického, k všeobecnému, teoretickému; od jednotlivosti k celku),
- argumentácia – odôvodňovanie, dokazovanie,
- komparácia –porovnanie,
- klasifikácia/triedenie – stručné zaradenie,
- exemplifikácia – uvádzanie príkladu,
- analógia – porovnávanie podobného javu s tým, o ktorom je reč,
- generalizácia – zovšeobecňovanie,
- interpretácia – objasňovanie založené na analýze a hodnotení,
- enumerácia – vymenúvanie faktov,
- explifikácia – vysvetlenie pojmu, tvrdenia,
- analýza – rozbor celku na časti,
- syntéza – zloženie častí do celku.
Druhy výkladu
Podľa myšlienkového postupu rozlišujeme:
Deduktívny výklad – najprv sa predloží definícia, po ktorej sa postupuje k jednotlivým znakom javu – výsledkom je analýza/rozbor.
Induktívny výklad – najprv sa popíšu jednotlivé javy, z ktorých sa dospeje k všeobecnému záveru – výsledkom je syntéza/zhrnutie.
Kompozícia výkladu
- úvod – pomenovanie témy, definícia, všeobecné konštatovanie.
- Jadro – analýza, vysvetlenie javu na základe postupov logického myslenia.
- Záver – zhrnutie vysvetľovaných poznatkov, prípadne zopakovanie hlavných znakov.
Témy výkladov na maturitnej skúške
- Znaky tvorby spisovateľov ľubovoľného literárneho obdobia
- (školský rok 2014/2015)
- Najnovšie výdobytky techniky
- (školský rok 2014/2015)
Interpretácia textu – druh výkladu s prvkami úvahy
Interpretácia textu ako žáner predstavuje výklad zmyslu textu. Je to druh výkladu textu, ktorý okrem analýzy zahŕňa aj hodnotenie – postoje (napr. názorové, zážitkové) interpretujúceho.
Je to subjektívny slohový útvar, v ktorom autor subjektívne posudzuje napr. literárne dielo a vytvára si o ňom vlastnú mienku (neraz porozumie textu úplne inak, ako to predpokladal spisovateľ). Využívajú sa nielen výrazové prostriedky výkladu, ale aj úvahy.
Postupy a odporúčania pri písaní interpretácie textu
Autor si pred písaním starostlivo a kriticky prečíta text (napr. literárne dielo), ktorý má byť interpretovaný. Pri práci používa aj sekundárnu literatúra, zohľadňuje kontexty diela: spoločensko-historický, estetický, literárny a autorský. Rozhodne sa pre druh interpretácie: obsahovú, jazykovú alebo estetickú.
Interpretácia je útvar výkladového slohového postupu, preto sa dodržiava kompozícia výkladu (úvod, jadro, záver) a text je členený na odseky podľa ucelených myšlienok. Dbá sa na prehľadnú výstavbu každého odseku. Vyjadrovanie by malo byť jasné a zreteľne. Každé tvrdenie treba zdôvodniť argumentmi a podložiť dôkazmi, napr. citátom z odborného textu, parafrázou autority, analógiou ap.
Využíva sa nielen analýza, ale aj hodnotenie – veľmi dôležitý je autorov subjektívny pohľad na dielo. Autor analyzuje, hodnotí a vysvetľuje tematické kategórie: motívy, kompozičné postupy, čas, priestor, dej, výstavbu postáv, zvraty deja, lyrický subjekt ap. Rozoberá jazykovo-štylistické prostriedky všetkých rovín (umelecké jazykové prostriedky, lexikálne prostriedky, syntaktické prostriedky ap.) a hodnotí ich funkciu v diele. Posudzuje dielo v súvislosti s inými textami alebo literárnymi obdobiami.
Pri školskej interpretácii nie je priestor detailne sa sústrediť na všetky zložky diela, preto sa autor zameriava viac na jednu zložku, napr. historický alebo autorský kontext, ústredný motív, kompozíciu, jazykovo-štylistické prostriedky.
Kompozícia interpretácie
1. Úvod – napr. názov diela, meno autora a jeho zaradenie do literárneho obdobia, základné informácie o interpretovanom diele, téma diela, pomenovanie literárneho druhu a žánru.
2. Jadro – zavisí od druhu zvolenej interpretácie. Samotná interpretácia diela – analýza a hodnotenie so sústredením sa na jednu výraznú zložku. Dôležitý je autorov subjektívny pohľad na dielo.
3. Záver – zhrnutie toho najdôležitejšieho alebo osobný dojem z diela, osobné hodnotenie textu (pri výklade chýba subjektívny postoj).
4. Bibliografický záznam – zoznam použitej literatúry.
Zdroje
- Caltíková, M. – Polakovičová, A. – Štarková, Ľ. Stredoškolské písomné práce zo slovenského jazyka. Nitra: ENIGMA PUBLISHING, 2010. ISBN 978-80-89509-02-7.
- Caltíková, M. Slovenský jazyk a literatúra. Nitra: Enigma Publishing, 2019. ISBN 978-80-8133-080-3.
- Caltíková, M. – Lábaj, Ľ – Lauková, Z. – Polakovičová, A. – Štarková, Ľ. Slovenský jazyk pre stredné školy 3. Bratislava: Orbis Pictus Istropolitana, 2019. ISBN 978-80-8120-733-4.
- Papuga, J. Kompendium slovenčiny. Bratislava, 2019. ISBN 978-80-971287-5-3.
Kategória: Ako napísať | Maturitné útvary/žánre
