Dielo: Peter a Lucia (rok vydania 1920)
Autor: Romain Rolland [rome rola] (1866 – 1944)
Francúzsky prozaik, dramatik, publicista, hudobný a literárny kritik. Historik, profesor dejín hudby na Sorbonne, ktorému bola v roku 1915 udelená Nobelova cena za literatúru. Nezúčastnil sa na 1. svetovej vojne. Nesúhlasil so zabíjaním a násilím. Odsudzoval vojnu, bol pacifista. V jeho tvorbe nájdeme romány, novely, divadelné hry, životopisné a esejistické diela.
Z tvorby: Peter a Lucia; Ján Krištof, Beethovenov život; Dobrý človek ešte žije.
Zaradenie: nová podoba realizmu
Útvar: románová novela(niektorí literárni teoretici zaraďujú dielo medzi romány, podľa iných ide o novelu).
Charakteristika a štruktúra diela
Protivojnová románová novela prinášajúca do svetovej literatúry pacifistické názory na vojnu. Dielo patrí do realistickej literatúry, no obsahuje aj prvky modernej prózy.
Vojnu zobrazuje očami civilistov, nie z pohľadu ľudí bojujúcich na fronte. Autor poukázal na to, že vojnový konflikt neprináša utrpenie a smrť len priamo zainteresovaným – vojakom zúčastňujúcim sa na bojoch, ale obeťami sú všetci. Na bojisku zomierajú tí, čo držia v ruke zbraň; pri bombardovaní zomierajú nevinní civilisti; Tretí, tí čo prežijú, žijú v neustálom strachu, ktorý so sebou prináša vo vedomí mladých ľudí pocit beznádeje, bezvýchodiskovosti, stratu ideálov a zmyslu života. Vojna ovplyvňuje životy miliónov civilistov.
Vojna sa pripomína v priebehu celej novely – napr. bombardovanie Paríža, zdesený dav utekajúci do vlaku; Príchody Petrovho brata z frontu; práca Luciinej matky v muničnej továrni; výbuch v tesnej blízkosti dvojice…
Prítomný je motív rusovlasého dievčatka (jej tvár) – vidí ho iba Lucia, je predzvesťou blížiacej sa smrti. Vytvára dojem fatality – smrť dvojice je akoby osudovo predurčená, nezvratná, tušíme ju od začiatku diela.
Vzťah Petra a Lucie je ohraničený – začína sa krvou – spoznajú sa v metre, keď Nemci bombardujú Paríž, krvácajúci muž sa kotúľa dolu schodiskom – a končí sa smrťou – na Petra a Luciu sa pri bombardovaní Paríža zrúti mohutný pilier.
Prevažujú úvahové časti a pasáže s rozprávaním – rozprávač (3. os. sg.) je všadeprítomný, uvažuje za postavy. Klasických dialógov sa nachádza v diele až prekvapivo málo. Vyznačujú sa však veľmi pestrou modalitou viet (zvolacie a opytovacie vety, apoziopézy – neukončené výpovede).
V roku 1968 vyšla československá filmová adaptácia literárneho diela. V hlavných úlohách: Emília Vášaryová (Lucia) a Emil Horváth (Peter).
Kompozícia
Dielo sa skladá so siedmich graficky oddelených častí; nie je však členené na samostatné kapitoly. Má jednoduchú dejovú líniu s niekoľkými odbočeniami. Dej sa odohráva od 30. 01. 1918 do Veľkého piatku 29. 03. 1918 v Paríži, je prerušovaný úvahami rozprávača.
Postavy
Peter Aubier
Býva u rodičov, pochádza zo zámožnej meštianskej rodiny. Jeho otec je úradník. Je to statočný človek, ktorý má najvyššiu mienku o povinnostiach svojho úradu. Myslí vždy ako zamestnanec štátu, povinnosti voči štátu a vlasti kladie na prvé miesto v živote. Je poslušný vlastenec, i keď sa vláda mení, jej rozhodnutia považuje za neomylné. Pani Aubierová – Petrova matka bola takou dobrou kresťankou, ako jej muž bol dobrým republikánom. Spolu s kňazmi a ostatnými veriacimi sa modlila za víťazstvo, i keď to znamenalo krviprelievanie a smrť nepriateľských vojsk.
Rodičia milovali svoje deti, zbožňovali ich, no bez váhania by ich boli obetovali. Považovali by to za česť, keby o ne prišli pri obrane vlasti. V ich rodine bola láska veľká, no dôvernosť žiadna. Peter sa nemá komu zdôveriť, otvoriť sa a porozprávať o svojich problémoch a ťažkostiach – v tejto rodine sa to nepatrí, dívali by sa naňho s pohoršením, žiaľom a hanbou.
Jediný, kto by dokázal pochopiť Petrove problémy, bol jeho brat Filip. Bol starší (mal dvadsať rokov), postavou robustnejší. Peter ho zbožňoval. Študoval, mal sny a dôverný vzťah s mladším bratov. Vypukla však vojna a tá ho z tohto života vytrhla. Bol nútený všetkého sa vzdať. Narukoval ako nadšený vlastenec opojený idealizmom.
Odvtedy sa vrátil už dvakrát, no po každý raz väčšmi duševne sklesnutý. Stratil mnoho ilúzií a hanbil sa, že niekedy v nich veril. Vojna ho poznačila, zmenila. Peter nepoznával brata, nerozumel, čo sa medzi ním a bratom zmenilo. Obaja trpeli, no namiesto toho, aby ich to zbližovalo, odďaľovalo ich to čoraz viac. Už nikdy si nenájdu cestu k dôvernosti, ktorá medzi nimi panovala pred Filipovým nástupom do vojny.
Pre Petra to bolo bolestivejšie. Nemal žiadneho rovesníka ani žiadneho spolužiaka, na ktorého by sa mohol obrátiť.
Peter hľadal odpovede na mnohé otázky, hľadal zmysel života. Dovtedy ešte nepoznal lásku, no teraz podľahol prvému jej volaniu. Vrúcny cit bol tým intenzívnejší, že sa zrodil pod krídlami smrti – vo vlaku pod hrozbou bômb.
Luciu miloval úprimnou a bezhraničnou láskou. Cítil, že láska predstavuje liek na beznádej, bezvýchodiskovosť a dezilúzie.
Lucia
Pochádzala z Tourainska. Jej matka – dcéra zo zámožnej meštianskej rodiny sa zaľúbila do učiteľa z gazdovského rodu. Meštianska rodina nemohla odobriť takéto manželstvo. Zaľúbenci boli neústupčiví. Po dosiahnutí plnoletosti sa Luciina matka vydala, a rodičia o nej nechceli ani počuť. Manžel drel v robote, no prišla choroba a matka musela pracovať za dvoch. Zaťatí, urazení rodičia jej odmietli podať pomocnú ruku. Chorý muž umrel niekoľko mesiacov pred vypuknutím vojny. Matka pracuje v muničnej továrni.
Hoci boli v ťažkej situácii, matka sa neobrátila na svojich rodičov. Tí by prijali dcéru vo svojom dome, no musela by prísť sama a pokorne – považovali by to za pokánie. Luciina matka mala však iný názor – skôr budú jesť skaly.
Lucia mala dobrý vzťah s matkou, no prišla vojna a všetko sa zmenilo. Ľúbia sa stále, ale už to nie je ako predtým.
Jej matka mala zúrivý, žiarlivý výstup s milencom u nich doma. Bolo jej ľahostajné, že Lucia je doma a všetko počuje. Tak sa dozvedela, že matka je v druhom stave. Bolo to pre ňu ako pohanenie, pociťovala hanbu, ktorá zasahovala nielen ju, ale aj jej lásku k Petrovi. Cítila sa, akoby osirela – už nemá ani matku.
Lucia bola milá, nežná, plná citu. Milovala Petra. Z finančných dôvodov nedokončila štúdium maliarstva. Živila sa maľovaním obrazov pre meštianskych zákazníkov, aby matke uľahčila starostlivosť o rodinu. Odkresľovala diela slávnych maliarov. Nekreslila však presné kópie. Často menila farby a musela kresliť podľa fotografie.
Dej
Peter sa vtisol do vagóna podzemnej železnice, stojac pri vchode, obklopený húštinou ľudských tiel dýchal dusný vzduch. Nežije v šťastnej dobe – pred štyrmi rokmi k nim zavítala vojna.
Vnárajúc sa myšlienkami do temnôt, otvorí oči a zazrie krásne dievča. Pohľady sa im však nestretli, ona „ešte ani nevedela, že je na svete.“
Na nasledujúcej stanici sa strhne trma-vrma. Nemci bombardujú Paríž. Pri zvuku vybuchujúcich bômb sa zdesený dav hrnie do metra. Vo vozni sa ozývajú výkriky vystrašených ľudí. Rozrušený Peter schytí akúsi ruku a keď zdvihne oči, vidí, že je to jej ruka. Vôbec sa nebránila jeho dotyku, nevymanila sa mu, nedívala sa naňho a o dve stanice vystúpila. Nepovedali si ani slovo. Bolo už príliš neskoro, keď mu prišla na um myšlienka, aby išiel za ňou.
Petrovi sa vynárali otázky – „Načo ten boj a načo tá bolesť? Načo smrť? Načo život? Načo? Prečo…?“ V jeho živote sa síce nič nezmenilo, všetko bolo rovnaké ako pred pár dňami, no v ten večer, keď sa Peter vrátil domov, všetky tieto otázky zmizli a s nimi odišli aj tiesnivé myšlienky a pocit zúfalstva. Pocit prázdna pominul a zrazu našiel zmysel života, ktorý tak dlho hľadal – spomínal na dievčinu. Aj keby sa už nikdy nestretli, nevadilo by mu to. Peter vedel, že existuje, a už to napĺňalo jeho dušu.
Po náhodnom stretnutí vo vlaku ju uzrel znovu, prechádzajúc Seinským nábrežím. Podbehol jej v ústrety, ich pohľady sa prvýkrát stretli a obaja sa začervenali. Kým sa Peter stihol spamätať, dievčina sa stratila v dave.
O týždeň neskôr, potulujúc sa Luxemburskou záhradou, ju stretol opäť. Obaja sa usmievali a kráčali spolu ďalej. Sedeli na lavičke a zhovárali sa, držiac sa za ruku. Lucia už musela ísť, a tak sa mladý pár rozdelil. Obaja odchádzali s úsmevom na perách. Mali to, čo im doteraz chýbalo – zajtrajšok.
Stretávali sa čoraz častejšie a každým dňom boli schôdzky dlhšie. Lucia ukázala Petrovi kresby, ktoré predáva, aby vyžila. Prezradí mu, že jej matka pracuje v muničnej továrni.
Vzťah dvoch mladíkov je čím ďalej intenzívnejší a ich láska sa prehlbuje. Prišlo však zlé počasie, ktoré prerušilo pravidelné olovranty pri fontáne. Hrozilo, že sa nebudú môcť tak často stretávať, a tak dlho blúdili ulicami, nechceli sa rozlúčiť.
Raz sa ho opýtala, či aj on musí ísť… (na vojnu). Viac nepovedala, no on hneď pochopil, čo má na mysli. Odvetí jej, že o pol roka a obaja sa zhodnú, že o tom nebudú viac hovoriť.
Prechádzajúc okolo výkladu obchodu, si Peter všimne, ako sa Lucia zahľadela na jedny vysoké šnurovacie topánky z jemnej kože. Peter ich chce kúpiť pre svoju milú, no ona to odmieta. Vraví, že od priateľa nemožno nič vziať. Nakoniec uskutočnia obchod, nesúvisí však s topánkami – Peter si u nej objedná portrét. Keďže nemá žiadnu fotografiu, podľa ktorej by nakreslila jeho podobižeň, dohodnú sa, že ju Peter navštívi u nej doma, keď bude matka v práci.
Peter prichádza na perifériu Paríža, kde bývala Lucia. Nesmie sa hýbať ani hovoriť, a preto Lucia vedie rozhovor takmer sama. Rozpráva veľa, lebo sa bojí mlčania. Postupne sa mu zdôveruje, rozpráva o svojom detstve, o svojej matke, spomína aj veci, o ktorých nemienila hovoriť. S matkou mali dobrý vzťah, mali sa rady, no všetko sa zmenilo. Vzťahy v rodinách a medzi známymi už nie sú také ako kedysi. Nevedno, čo sa to deje, ale začalo sa to, keď vypukla vojna. Láskyplne sa zhovárali ako starí dobrí priatelia až do zotmenia. Peter bol na odchode, vychádzajúc zo záhrady, zbadal v okne Luciinu siluetu, pritisol svoje pery k obloku a pobozkali sa cez sklenenú tabuľu.
Vonku zúrila vojna, v Paríži sa usilovne zatýkalo, lenže ich sa to netýkalo, nechceli na to myslieť. Hlavy si ukrývali pod pokrývku, Peter si zapchával uši – nie preto, že by sa báli, ale preto, aby mohli snívať.
Filip sa vrátil na niekoľkodňovú dovolenku a hneď zbadal, že sa niečo zmenilo. Bol to práve Peter, kto bol iný, už sa príliš nevinul k staršiemu bratovi. Peter bol šťastný, roztúžený, opojený, rojčivý a nevšímavý. Netrvalo dlho a Filip pochopil, čo je príčinou. Vracajúc sa Montparnaským bulvárom, v tme stretol Petra a Lucia. Boli k sebe privinutí, nestarali sa o svoje okolie, a tak si ho nevšimli. Filipa veľmi trápilo, že aj Peter bude musieť narukovať a zakúsiť krušné chvíle. Peter tvrdí, že keď tam bude, nebude zabíjať.
Raz alebo dva razy týždenne Luciina matka zostávala na nočnú smenu. Tieto večery dvojica využívala, aby mohli byť spolu. V jeden večer, keď sa vracali z večere, vybuchla v ich blízkosti bomba. Lucia nechcela umrieť, pocítila strach zo smrti. Obaja boli hrôzou skamenení a pritisnutí úzko k sebe. Peter sa jej opýtal: „Kedy budem tvojím?“ Na Veľkú noc, odpovedala Lucia.
Bol týždeň pred Kvetnou nedeľou, Nemci zosilňovali svoju ofenzívu. Peter a Lucia sa vídali denne po celé hodiny, už sa ani neusilovali skrývať. V jedno popoludnie sa vybrali do chavillských lesov. Ležiac na lístí, sa v Lucii prebúdza utajená bolesť, ktorú potlačovala už od rána. Prezradila Petrovi, že jej matka je v druhom stave. Bolo to pre ňu ako pohanenie, pociťovala hanbu. Nepovedali si to nahlas, ale obaja si pomysleli: „Ešte šťastie, že čoskoro umrieme… !“ Nechcú byť ako ostatní ľudia, tí, ktorí ničia, prznia…
Peter sa stretne so svojimi rovesníkmi. Zišlo sa päť mladíkov – Peter; Jaques – ušľachtilý žid, najzanietenejší za vojnu; Antoine – milý, tučný chlapec z meštianskej rodiny, bol tiež za vojnu, ale preto, lebo nebolo iného východiska; Bernard – syn starej republikánskej rodiny, nenávidel vojnu; Claude – lyceálny štipendista, ktorý žije zo seba a pre seba.
Na Zelený štvrtok sa potulovali predmestskými ulicami, rozmoknutými od dažďa. Ich láska bola vrúcna, úprimná, ale nevedeli povedať, prečo sa tak veľmi ľúbia. Blíži sa Veľkonočná nedeľa – deň, keď si budú patriť. Dohodnú sa, že na Veľký piatok pôjdu do Chrámu svätého Gerváza, kde bude krásna hudba, aby si uctili jeho smrť (toho, čo prišiel na tento svet uzdravovať slepých).
Vošli do chrámu a schúlili sa do výklenku piliera na schodoch. Držiac sa za ruky, si šepkali slová, ktoré sa hovoria pri sobáši. Lucia v duchu zazrela rusovlasé dievčatko. Mala pocit, že ho už bola videla vo svojom sne minulej noci. Obaja voľne blúdili v myšlienkach a načúvali chrámovým spevom. Lucia, bozkávajúc svojho milého, uzrela v chrámovom obloku usmievajúcu sa tvár onoho rusovlasého dievčatka. Dívajúc sa naň, videla v tej tvári výraz hrôzy a strachu.
V tej istej chvíli sa kostol otriasol v základoch. Bolo počuť rachot explózie, výkriky davu. Luciine srdce sa rozbúšilo, vrhla sa na Petra a pritúlila sa k nemu. A v tom sa na nich zrútil mohutný pilier.
Zdroje
- Caltíková, M. Slovenský jazyk a literatúra. Nitra: ENIGMA PUBLISHING, 2019. ISBN 978-80-8133-080-3.
- Caltíková, M. Sprievodca dielami slovenskej a svetovej literatúry (výber C). Nitra: ENIGMA PUBLISHING, 2006, 2010. ISBN 80-85471-43-4.
- Kolektív autorov. Zmaturuj z literatúry 1. Bratislava: Pedagogické vydavateľstvo Didaktis, 2004. ISBN 80-89160-02-6.
- Kolektív autorov. Zmaturuj z literatúry 2. Brno: Vydavateľstvo Didaktis, 2010. ISBN 978-80-7358-159-6.
- Polakovičová, A. a kol. Literatúra III pre stredné školy. Bratislava: Orbis Pictus Istropolitana, 2018. ISBN 978-80-8120-773-0.
- Rolland, R. Peter a Lucia. Bratislava: Tatran, 1984.
Kategória: Rozbory diel | Ostatné diela
