Obohacovanie slovnej zásoby

Slovná zásoba sa neustále mení. Zmeny v slovnej zásobe sa uskutočňujú:

  • pohybom slov medzi centrom a periférnou časťou – slová prechádzajú z periférie slovnej zásoby do centra alebo naopak,
  • tvorením slov, viacslovných pomenovaní, nepriamych/obrazných pomenovaní,
  • skracovaním slov,
  • preberaním slov z cudzích jazykov.
    Jazyková disciplína zaoberajúca sa tvorením slov sa nazýva slovotvorba. Je súčasťou lexikológie.

Odvodzovanie slov

Súčasťou jadra slovnej zásoby sú základové slova. Zo základových slov môžeme tvoriť slová dvomi slovotvornými postupmi: odvodzovaním a skladaním.

Tvorenie slov je proces, pri ktorom vznikajú nové lexikálne významy slov.
Pri tvorení slov odvodzovaním vzniká odvodené slovo s novým lexikálnym významom. Každé odvodené slovo pozostáva z dvoch častí, a to znamená, že má dvojčlennú (binárnu) slovotvornú štruktúru. Slovotvorná štruktúra odvodeného slova sa skladá zo slovotvorného základu a slovotvorného formantu.

1. Slovotvorný základ (základová časť pôvodného slova, určuje lexikálny význam), napr.
zub – zub-ár – zub-ný
sľub – prí-sľub – sľúb-iť

V niektorých slovách sa nachádza viazaný slovotvorný základ – základové slovo zaniklo alebo sa prestalo používať a bez predpony nemá žiadny lexikálny význam – neexistuje. Napr.
od-ložiť, vy-ložiť, po-ložiť, pre-ložiť – sloveso ložiť v spisovnej slovenčine neexistuje.

2. Slovotvorný formant (časť, ktorá vytvára nový lexikálny význam). Rozlišujeme:

  • slovotvornú predponu (napr. od-, na-, do-, po-, s-, z-, v-)
  • slovotvornú príponu (napr. -ár, -ček, -ka, -ová)

Pri tvorení slov odvodzovaním využívame tieto postupy:

  • slovotvorná predpona + slovotvorný základ
  • slovotvorný základ + slovotvorná prípona
  • slovotvorná predpona + slovotvorný základ + slovotvorná prípona

Tvorenie slov pomocou slovotvorných predpôn:

Slabičné predpony

  • vy-/vý-
    • vyskočiť, skok, vydávať, daj;
  • po-
    • poviazať, pokaziť, pochytať, poistiť;
  • pri-
    • priviazať, prihriať, pridržať,
  • do-
    • dopísať, dokončiť,
  • roz-
    • rozbiť, rozbeh,
  • bez-
    • bezbariérový, bezohľadný,
  • pod-
    • podhľad, podporiť
  • pred-
    • predložiť, predpísať,
  • nad-
    • nadhodiť, nadjazd,
  • ob-
    • obviazať, obtočiť,
  • pra-
    • prababka, pradedo,
  • pre-
    • prehrýzť, prehra
  • pol/polo-
  • poloboh, poloblúk,
  • medzi-
    • medzičasom, medzihra, medzikontinentálny,
  • ne- (predpona naznačujúca zápor)
    • nerobiť, nejesť, nevyrušovať, nesúhlasiť,

Neslabičné predpony

  • s-
    • spadnúť, skaziť,
  • z-
    • zvládať, zhodiť,
  • v-
    • vkradnúť,
  • vz-
    • vzbudiť, vzniesť,

Ak pri odvodzovaní využívame slovotvornú predponu aj slovotvornú príponu, ide o kombinovaný slovotvorný formant. Napr.
ob-nos-ený,
vy-ťah-aný,
pre-krás-ny.

Pri tvorení zvratných slovies využívame samostatný slovotvorný formant sa/si
postaviť sa, predstaviť sa, sadnúť si,

Odvodzovaním dochádza k zmene lexikálneho významu (skok – náskok, čítať – počítať), gramatického významu (vrch – vrchný, sed – sedací) a meniť sa môže aj štylistická platnosť (topánka – topánočka, guľa – guľôčka).
Pre odvodzovanie je charakteristický aj prechod k inému slovnému druhu, ktorý sa uskutočňuje:

  • bezpríponovým odvodzovaním
    • lekárska (prídavné meno) – lekár-0 (podstatné meno)
  • prostredníctvom prípony:
    • dobrý (prídavné meno) – dobre (príslovka)
    • beh (podstatné meno) – behom (príslovka)
    • zlý (prídavné meno) – zlo (podstatné meno)
  • pomocou predložkových tvarom
    • za málo peňazí (číslovka) – zamálo (príslovka)
  • pripojením zvratného zámena (sloveso sa zmení na zvratné sloveso)
    • čítať – čítať si
    • postaviť – postaviť sa

Odvodené slovo môže vznikať aj kombináciou viacerých spôsobov tvorenia slov:

  • odvodzovanie + skladanie
    • krvotvorba – krvotvor-
    • vysokoškolský – vysokoškol-ák
  • odvodzovanie + prechod k inému slovnému druhu
    • hnedý (prídavné meno) – z-hned-núť(sloveso)
    • písať (sloveso) – od-pís-aný
  • odvodzovanie + prechod k inému slovnému druhu + pripojenie zvratného zámena
    • učený (prídavné meno)– do-uč- sa (zvratné sloveso)

Ak je slovotvorný základ odvodeného slova zreteľný, jasne rozpoznateľný, ide o slovotvorne motivované slovo:
vod-ár – od slova voda
prí-let od slova let

Ak slovotvorný základ nedokážeme rozpoznať, resp. nevieme, akým spôsobom slovo vzniklo, hovoríme o slovotvorne nemotivovanom slove:
moriak – od more, morský vták
oheň, pľúca – spôsob utvorenia týchto slov nepoznáme

Skladanie slov (kompozícia)

Skladanie slov je proces tvorenia slov, pri ktorom dochádza k spojeniu minimálne dvoch slovotvorných základov, ktoré vytvoria jednu lexikálnu jednotku s novým významom. Slovo, ktoré vznikne skladaním, sa nazýva zložené slovo (kompozitum).

Niektoré slovotvorné základy sa spájajú pomocou spájacej samohlásky (napr. -o-,-e-).

Základové slováSlovotvorný základSpájacia samohláskaSlovotvorný základZložené slovo
Voda, liečbavod--o-liečbavodoliečba
Vzduch, loďvzduch--o--loďvzducholoď
Zem, meračzem--e--meračzememerač
Vlak, vedúcivlak--vedúcivlakvedúci
Stráž, majsterstráž--majsterstrážmajster

Zložené slovo môže vznikať aj spojením celého výrazu, napr. môj + ty + bože – môjtybože.

V slovenčine sú najfrekventovanejšie zložené slová pozostávajúce z podstatných mien alebo prídavných mien. Pomerne častý je výskyt zložených čísloviek a spojok. Zložené slová s ostatnými slovnými druhmi sú zriedkavejšie.

Z pravopisu zložených slov

Kompozitá sa píšu tromi spôsobmi: dovedna, dovedna so spájacou samohláskou, dovedna so spojovníkom.

Prídavné mená

  • V zložených prídavných menách píšeme spojovník, ak chceme vyjadriť zreteľne vydelené zložky, napr.
    • Farby: čierno-žlto-červená (napr. zástava s jasne oddelenými jednotlivými farebnými plochami),
    • národy: (slovenský a anglický = slovensko-anglický, francúzsky a slovenský = francúzsko-slovenský).
  • V prípade, že chceme vyjadriť jednotnosť, celistvosť dvoch prídavných mien (napr. farba, odtieň ap.), píšeme zložené prídavné meno dovedna, napr.
    • bledomodrý, tmavozelený, rímskokatolícky, stredoeurópsky.

Číslovky

Ak sa zložené číslovky neskloňujú, píšeme ich spolu, napr.

  • Tridsaťtisícštyristopäťdesiatšesť vykonaných testov
  • alebo: tridsaťťisíc štyristo päťdesiatšesť vykonaných testov

Ak kompozitum zmeníme tak, že číslovku nahradíme číslicou, stále pôjde o zložené slovo, a preto medzi ne píšeme spojovník, napr.

  • 2-krát, 5-ráz, 8-ročný.

Zložené číslovky tisíckrát, prvýkrát, druhýkrát, tretíkrát… predstavujú výnimku z pravidla o rytmickom krátení.

Príslovky

  • Väčšina zložených prísloviek sa píše spolu, napr.
    • predvečer, nadránom, nahlas, spravidla,
  • So spojovníkom píšeme:
    • zdvojené príslovky (napr. len-len),
    • príslovky so stupňovacím charakterom (dávno-pradávno, dlho-predlho)
    • príslovky zložené z antonymických dvojíc (chtiac-nechtiac, sprava-zľava)
  • Osobitne píšeme zložitejšie príslovky, napr.
    • za dávnych čias, roky rokúce.

Príslovkové výrazy vyjadrujúce farbu alebo určitú časovú hranicu, od ktorej sa dej odohráva, sa píšu osobitne i dovedna, napr. namodro i na modro, zaslobodna i za slobodna, zamlada i za mlada.

Spojky

  • dovedna sa píšu spojky, ktoré vznikli z predložkových pádov zámen alebo spojky s časticou -by, napr.
    • pretože, žeby.

Zámená

Zložené zámená sa skloňujú podľa príslušných skloňovacích vzorov, napr.

  • Vzor pekný
    • akýsi športovec, akísi športovci,
    • takýto človek, takíto ľudia.

Citoslovcia

  • Mnohé zložené citoslovcia môžeme písať viacerými spôsobmi, napr.
    • hihi/hi-hi, haha/ha-ha/há-há.

Častice

  • väčšina zložených častíc sa píše dovedna, napr.
    • nože, lenže, akože, dokopy, čoby, bezpochyby, napríklad,
    • aj zmeravené tvary, napr. bohuprisahám, bohvie, bohzná.

Skracovanie slov

Skracovanie slov je spôsob tvorenie slov, pri ktorom sa redukuje počet písmen vo východiskovom slove alebo slovnom spojení, no jeho lexikálny význam sa nemení. Zo slova môže ostať:

  • jedno písmeno, napr. sekunda (s),
  • skupina prvých písmen, napr. docent (doc.),
  • prvé a posledné písmeno, napr. doktor (Dr.),
  • prvé písmeno z každého slova v slovnom spojení, napr. Slovenská akadémia vied (SAV),
  • skupina písmen z každého slova v slovnom spojení, napr. Chemický kombinát (CHEMKO).

Skracovanie slov sa využíva najmä v písaných textoch v odbornom a administratívnom jazykovom štýle, je dôsledkom ekonomizácie (zostručnenia) textu. Niektoré skratky však prešli aj do jazyka bežnej komunikácie, napr. Boli sme v SND.

Druhy skrátených slov:

  • Grafické (textové) skratky
  • Iniciálové skratky
  • Iniciálové skratkové slová
  • Neiniciálové skratkové slová
  • Značky

Z pravopisu skrátených slov

Grafické (textové) skratky

  • Píšu sa s malými písmenami, sú zakončené bodkou, napr.
    • str./s.; napr.; atď.
  • Zaraďujeme sem aj vedecko-pedagogické hodnosti pred menom, napr.
    • doc.; prof.
  • POZOR! Akademické tituly majú v skratke aj veľké písmená, napr.
    • Bc.; Mgr., Ing.; MUDr.
  • Vzťahuje sa to aj na vedecké hodnosti píšuce sa za menom (oddeľujeme ich čiarkou), napr.
    • doc. Stanislav Holý, CSc.; doc. Stanislav Holý, PhD.
  • V kultivovanom hovorenom jazykovom prejave sa nevyslovujú v skrátenej podobe – povieme magister a nie Mgr.; docent a nie doc.; strana a nie str.

Iniciálové skratky

  • Názvy štátov, inštitúcií, organizácií.
  • Začiatočné písmeno každého slova zo slovného spojenia píšeme veľkým písmenom a za skratkou nepíšeme bodku, napr.
    • SR (Slovenská republika), OÚP(okresný úrad práce), STU(slovenská technická univerzita).
  • V prípade, že by dve rozdielne inštitúcie mali mať rovnakú skratku, pridá sa ďalšie (malé) písmeno, napr.
    • FFUK (Filozofická fakulta Univerzity Komenského), FaFUK (Farmaceutická fakulta Univerzity Komenského).

Iniciálové skratkové slová

  • S veľkým sa píše prvé písmeno alebo celé skratkové slovo, na konci sa bodka nepíše, skloňujú sa podla príslušných vzorov. Napr.
    • TANAP/TANAP-u, Slovnaft.

Neiniciálové skratkové slová

  • Píšu sa s malými písmenami, niektoré sa skloňujú, iné sú nesklonné, napr.
    • bus, kilo, centi.

Značky

  • Chemické značky
    • Prvé písmeno píšeme veľké; ak značka prvku pozostáva z dvoch písmen, druhé píšeme malé, rovnaké pravidlo sa uplatňuje aj v značkách zlúčenín, napr.
      • Na, H, C, O, NaHCO3
  • menové jednotky
    • Píšeme ich rovnako ako chemické značky, napr.
      • Sk (slovenská koruna), Ft(forint),
      • ale v oficiálnych kurzových listoch sa uplatňujú európske požiadavky:
        • CZK (česká koruna), HUF (maďarský forint);
  • meracie jednotky
    • Veľké písmeno sa píše, len ak je jednotka zároveň aj skratkou mena objaviteľa, napr.
      • lm (lúmen), dB(decibel), mol (mol), Pa (Pascal), T(Tesla);
  • hudobné značky
    • f (forte), ff (fortissimo)

Tvorenie viacslovných pomenovaní

Pri tvorení viacslovných pomenovaní vznikajú združené pomenovania (ustálené slovné spojenia so základným, nepreneseným významom) a frazeologizmy (ustálené slovné spojenia s obrazným, preneseným významom).
Jazyková disciplína zaoberajúca sa tvorením združených pomenovaní sa nazýva lexikológia.

Náuka zaoberajúca sa frazeologizmami sa nazýva frazeológia. Súčasťou frazeológie je paremiológia skúmajúca príslovia a porekadlá. Slovenských frazeologické jednotky zachytáva Malý frazeologický slovník od E. Smieškovej.

Združené pomenovania

Združené pomenovania sú štylisticky a citovo bezpríznakové, ustálené, jazykovo neutrálne, lexikálne jednotky. Pozostávajú z viacerých slov, no pomenúvajú len jeden predmet, napr.

  • termíny – chlorid sodný, tis červený;
  • vlastné mená – Červený Kameň, Brezová pod Bradlom;
  • netermíny – neodborné viacslovné pomenovania – písací stroj, minerálna voda.

Združené pomenovania majú svoj ustálený tvar. Nesmieme meniť slovosled jednotlivých slov ani pridávať medzi ne iné slová. V texte ich je možné premiestniť len ako jeden celok, napr.

Slovenská technická univerzita, nie: Technická slovenská univerzita, hlaváčik jarný, nie: jarný hlaváčik, bakalárska práca, nie: bakalárska prácička – sú bez štylistického príznaku).

V dôsledku ekonomizácie (úspornosti) sú združené pomenovania neraz nahradené jednoslovným pomenovaním, napr. minerálna voda – minerálka, materská dovolenka – materská.

Ak je viacslovné pomenovanie zároveň aj názvom jedinečnej inštitúcie, začiatočné písmeno prvého slova sa píše veľkým písmenom, napr. Národný bezpečnostný úrad; Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny.

Ak takýto názov obsahuje ďalšie vlastné meno, píše sa tiež s veľkým začiatočným písmenom, napr. Úrad vlády Slovenskej republiky – názov jedinečnej inštitúcie obsahuje aj názov štátu.

Frazeologizmy

Frazeologizmy/frazeologické jednotky (frazémy) sú ustálené slovné spojenia s obrazným, preneseným významom. Ich funkciou je citové hodnotenie javov.

Pozostávajú z dvoch alebo viacerých slov, alebo celých vetných konštrukcií. Napr.
Rýchly ani šíp.
Kto druhému jamu kope, sám do nej spadne.
Na svätého Marcela zima lezie do tela.

Frazeologizmy sa vyznačujú obraznosťou a expresívnosťou; prinášajú do jazyka oživenie a ozvláštnenie. Využívajú sa v bežnej komunikácii i v umeleckej jazykovej sfére. Sú dôležitou súčasťou lexikálnej zásoby národného jazyka.

Vyznačujú sa určitými vlastnosťami:

  • viacslovnosť
    • Pozostávajú z dvoch alebo viacerých slov, prípadne sú tvorené predložkou a slovom
      • Damoklov meč, Pyrrhovo víťazstvo
  • ustálenosť formy
    • Majú stály, nemenný tvar. Vo frazémach nemôžeme:
      • vymeniť slovo za iné
        • hádzať flintu do žita, nie: hádzať guľovnicu do žita,
      • meniť slovosled
        • Sláva je ako poľná tráva, nie: sláva je ako tráva poľná
      • pozmeniť vetu pridaním chýbajúcej časti
        • (mladosť – radosť, nie: mladosť je radosť)
  • obraznosť
    • Majú význam ako celok. Môžeme poznať lexikálny význam všetkých slov vo vete, no frazeologizmu nemusíme rozumieť
      • streliť capa = povedať hlúposť, nezmysel.

Pôvod frazeologizmov

Podľa pôvodu rozdeľujeme frazeologizmy na ľudové a intelektuálne.

Ľudové frazeologizmy

  • Porekadlo
    • Krátke vtipné úslovie, ktoré komentuje, konštatuje určitú konkrétnu situáciu na základe skúsenosti.
      • hádzať hrach na stenu; akoby mu z oka vypadol; dostať sa do slepej uličky.
  • Príslovie
    • Ustálená výpoveď ľudovej múdrosti s obrazným rázom a poučným, výchovným zámerom. Vyjadruje múdrosť a skúsenosť.
      • Kde nieto žalobníka, nieto sudcu. Kto do teba kameňom, ty doňho chlebom. Kto chce biť, palicu si nájde.
  • Pranostika
    • Predpoveď, povrávka, najčastejšie o počasí, prírodných javoch alebo zdraví, ktorá vznikla na základe dlhoročných skúseností našich predkov.
      • Martin na bielom koni. Čo január zameškal, február doháňa. Apríl zimný, daždivý, úroda nás navštívi.
  • Prirovnanie
    • Štylistický prostriedok porovnávajúci určité javy, predmety, osoby na základe zhodných alebo odlišných vlastností. Uskutočňuje sa pomocou spojok: ako, sťa, ani, než, jak, akoby, sťaby.
      • Hluchý ako peň; prefíkaný ako líška, rýchly ani šíp; utekal, akoby ho boli všetci čerti naháňali.

Intelektuálne (knižné) frazeologizmy

Môžu byť spoločné pre viaceré jazyky (napr. kocky sú hodené). Majú pôvod napr.

  • V starovekej mytológii
    • Damoklov meč, Achillova päta, gordický uzol, Ikarov pád,
  • v umeleckej literatúre
    • mocný sťa miesiželezo, skromná ako popoluška, bojovať proti veterným mlynom,
  • v Biblii
    • byť v Adamovom rúchu, zakázané ovocie najlepšie chutí, márnotratný syn, trinásty apoštol, súboj Dávida s Goliášom,
  • v historických udalostiach
    • malý krok pre človeka, veľký krok pre ľudstvo; kocky sú hodené, prekročiť rubikon.

Pretváranie slovných pomenovaní: univerbizácia a multiverbizácia

Pretváranie slov a slovných spojení sa uskutočňuje prostredníctvom dvoch procesov, ktorými sú univerbizácia a multiverbizácia. Pri týchto slovotvorných postupoch nedochádza k zmene lexikálneho významu spojenia alebo slova, mení sa iba štylistická štruktúra.

Univerbizácia je proces, pri ktorom sa viacslovné pomenovanie pretvorí na jednoslovné pomenovanie.
Multiverbizáciou sa pretvárajú jednoslovné pomenovania na viacslovné pomenovania.

Univerbizácia sa uskutočňuje tak, že z viacslovného spojenia vyberieme, prípadne pretvoríme najdôležitejšie slovo, a tak vznikne jednoslovné pomenovanie, napr.
stužková slávnosť – stužková
koncoročný výlet – koncoročný
diplomová práca – diplomovka
minerálna voda – minerálka

Univerbizácia sa využíva najmä v neoficiálnej komunikácii, v ústnych prejavoch hovorového štýlu. Zostručňuje text, robí ho živším, dynamickejším. Nájdeme ju aj v umeleckej literatúre v pásme reči postáv.

Multiverbizácia je slovotvorný proces, pri ktorom z pôvodne jednoslovných pomenovaní vznikajú viacslovné pomenovania, napr.
financie – finančné prostriedky
súhlasiť – dať súhlas

Ak je základným slovom sloveso, viacslovné pomenovanie vytvoríme tak, že zo slovotvorného základu pôvodného slova utvoríme podstatné meno, príp. slovesné podstatné meno, a pridáme k nemu iné sloveso.
potrestať – postihnúť trestom
opraviť – vykonať opravu
rozsúdiť – vyniesť rozsudok
vyhrať – získať víťazstvo

Multiverbizácia má väčšiu mieru oficiálnosti a presnosti, využíva sa najmä v odbornom a administratívnom štýle.

Nepriame/obrazné pomenovania

Nepriame/obrazné pomenovania vznikajú na základe prenášania významov súvislosti. Nepriamymi/obraznými pomenovaniami sa zaoberá lexikológia a literárnovedná disciplína teória literatúry. Medzi základné obrazné pomenovanie patrí:

  • Metafora
    • vzniká prenášaním významu na základe vonkajšej podobnosti niektorých znakov.
  • Personifikácia
  • druh metafory, v ktorej sa predmetom alebo abstraktným javom pripisujú ľudské vlastnosti a správanie.
  • Metonymia
    • obrazné pomenovanie, ktoré vzniká prenášaním významu na základe vnútornej vecnej alebo logickej súvislosti

Preberanie slov

Preberanie slov je proces, pri ktorom dochádza k obohacovaniu a rozširovaniu slovnej zásoby o slová cudzieho pôvodu. Preberanie slov je prirodzeným javom vo vývine jazyka, ktorý prebieha už od jeho zrodu. V minulosti sa do našej lexikálnej zásoby dostávali najmä slová latinského, gréckeho a nemeckého jazyka. V súčasnosti európske jazyky nadobúdajú medzinárodný, internacionálny charakter a väčšina cudzích slov sa preberá z anglického jazyka.

Pri preberaní slov prechádza každý výraz adaptáciou – zdomácňovaním. Je to proces, pri ktorom sa písanie slova prispôsobuje slovenskému pravopisu.

Hoci môže byť používanie určitého cudzieho slova frekventované, nestáva sa automaticky súčasťou spisovnej jazykovej sféry. Jazykovedci nestíhajú uzákoniť každé používané cudzie slovo, a preto jeho zaradenie do systému spisovného jazyka trvá určitý čas. Okrem toho, niektoré prevzaté slová sa prestanú používať a vypadávajú zo slovnej zásoby. Niektorí používatelia jazyka uplatňujú tzv. puristické zásady. Purizmus predstavuje úsilie o udržanie čistoty jazyka, ktoré sa prejavuje odmietaním vplyvu cudzích jazykov.

Podľa stupňa prispôsobenia rozlišujeme:

  • úplne zdomácnené slová – píšu sa podľa zásad slovenského pravopisu,
    • doktor, džínsy, jogurt; ich cudzí pôvod si neuvedomujeme;
  • čiastočne (neúplne) zdomácnené slová – väčšinou sa síce píšu podľa zásad slovenského pravopisu, no do istej mieri si zachovávajú podobu pôvodného výrazu,
    • xylofón, garáž;
  • nezdomácnené slová – neprispôsobili sa nášmu pravopisu, píšu sa v pôvodnej podobe a väčšinou sú nesklonné,
    • interview, whisky, alibi.

Jazykovedná disciplína zaoberajúca sa pôvodom, prvotným významom a príbuznosťou slov sa nazýva etymológia. V roku 2016 vyšiel prvý etymologický slovník slovenčiny: Stručný etymologický slovník slovenčiny, jeho autorom je Ľubor Králik.
K Preberaniu slov z iných jazykov dochádza najmä z týchto dôvodov:

  • 1. v slovenčine chýba domáci výraz, pretože sa nestihol vytvoriť
    • sauna, windsurfing;
  • 2. domáci výraz je dlhší, má komplikovanú výslovnosť,
  • celosvetová počítačová sieť – internet; program na zlepšenie telesnej a duševnej kondície – wellness.
  • 3. potreba internacionálneho odborného slova,
    • pankreas namiesto podžalúdková žľaza.
  • 4. prestížnosť cudzieho slova,
    • míting, deadline.

Pôvod niektorých slov

  • latinčina
    • kráter, krištáľ, kult, abeceda,
  • gréčtina
    • kynológia, agát,
  • angličtina
    • kubatúra, kvíz,
  • rumunčina
    • bryndza, salaš, žinčica, fujara
  • maďarčina
    • guláš, beťár, bosorka, frmol
  • taliančina
    • ambasáda, armáda, kapela
  • ruština
    • beseda, previerka, blahorodie
  • francúzština
    • kravata, kulisa, kupón, aliancia, alibi, arašid
  • poľština
    • kresliť,
  • nemečina
    • kufor, alergia.

Zdroje

  1. Caltíková, M. Slovenský jazyk a literatúra. Nitra: ENIGMA PUBLISHING, 2019. ISBN 978-80-8133-080-3.
  2. Caltíková, M. – Lábaj, Ľ – Lauková, Z. – Polakovičová, A. – Štarková, Ľ. Slovenský jazyk pre stredné školy 1. Bratislava: Orbis Pictus Istropolitana, 2019. ISBN 978-80-8120-685-6.
  3. Papuga, J. Kompendium slovenčiny. Bratislava, 2019. ISBN 978-80-971287-5-3.

Kategórie: Slovenčina | Lexikológia