Indoeurópske jazyky
Indoeurópske jazyky sú najrozšírenejšou jazykovou rodinou na svete. Svoje pomenovanie dostali z predpokladu, že vznikli z jedného spoločného indoeurópskeho prajazyka. Patria medzi najpoužívanejšie jazyky. Približne polovica ľudstva hovorí niektorým z indoeurópskych jazykov. Zaraďujeme medzi ne európske a ázijské jazyky.
Rozdelenie indoeurópskych jazykov:
- slovanské
- germánske
- angličtina, nemčina, holandčina, dánčina, nórčina, islandčina, flámčina,
- románske
- francúzština, španielčina, taliančina, portugalčina, rumunčina, moldavčina, katalánčina, latinčina,
- keltské
- írčina, welština, bretónčina,
- baltské
- litovčina, lotyšina,
- grécky
- novogréčtina – od 15. stor.,
- iránske
- rómčina, perzština, kurdčina,
- indické
- hindčina, bengálčina,
- albánsky
- arménsky
Slovanské jazyky
Predpokladá sa, že niekedy v období 3. tisícročia pred našim letopočtom došlo k vyčleneniu baltoslovanských jazykov z indoeurópskeho prajazyka. Baltoslovanské jazyky sa neskôr rozdelili a vytvorili dve skupiny jazykov – baltskú a slovanskú skupinu. Slovanská skupina sa vyvinula z praslovančiny. Je to prajazyk, ktorým hovorili predkovia Slovanov.
Z praslovančiny sa nám nezachovali žiadne písomné pamiatky. Územie používateľov tohto jazyka sa rozprestieralo medzi riekami Dneper a Visla (v niektorých prameňoch sa uvádzajú aj iné územia).
Na prelome 2. polovice 1. tisícročia nášho letopočtu sa uskutočňovalo sťahovanie národov. Naši predkovia sa presúvali a začali osídľovať východ, juh a strednú časť európskeho kontinentu.
Vplyvom nového prostredia, kultúrnych a geografických podmienok, sa praslovančina začala diferencovať na západný, východný a južný dialekt. Tieto dialekty sa stali základom pre vývin jednotlivých slovanských jazykov.
Prvým spisovným, litugickým a kultúrnym jazykom Slovanov bola staroslovienčina; vyvinula sa v 9. storočí z južnoslovanského macedónskeho dialektu.
Slovanské jazyky
- západoslovanské
- slovenčina, čeština, poľština, horná a dolná lužická srbčina,
- východoslovanské
- ruština, ukrajinčina, bieloruština, rusínčina,
- južnoslovanské
- chorvátčina, slovinčina, bulharčina (používa sa cyrilika), srbčina (používa sa cyrilika), macedónčina (používa sa cyrilika),
Rozdiely medzi slovenčinou a češtinou
Lexika
Slovenčina a čeština sú najbližšie príbuzné slovanské jazyky, obsahujúce mnoho rovnakých alebo podobných slov (napr. vlak, porucha, počet). V slovnej zásobe sa však nájdu slová, ktoré pomenúvajú ten istý predmet, no majú úplne odlišný základ, napr.
cencúľ/rampouch, kaleráb/kedluben, pažerák/jícen, pečeň/játra, párny/sudý, nepárny/lichý, mačka/kočka, pokoj/klid, izba/pokoj, ťažkosť/potíž.
Hláskoslovie a písmo
- čeština má navyše
- samohlásku ou (upútať – upoutat, búchať – bouchat)
- spoluhlásku ř (prísť – přijít, predný – přední)
- písmeno ě (vedieť – vědět), písmeno ů (vôňa – vůne)
- čeština nemá
- samohlásku ä (pamätať – pamatovat, mäso – maso),
- dvojhlásky (viac – víc, mierny – mírny)
- spoluhlásku ľ (učiteľ – učitel)
- spluhlásky dz, dž (hrádza – hráz), píšu sa a vyslovujú v cudzích slovách (džus, džungle ap.)
- slabikotvorné ŕ, ĺ (vŕtať – vrtat, stĺp – sloup)
- neplatí zákon o rytmickom krátení (lyžovanie – lyžování, dávanie – dávání),
- v miestach, kde sú v slovenčine mäkké spoluhlásky, má čeština často tvrdé (ukazovať – ukazovat, vyhrať – vyhrát)
- V niektorých prípadoch, ak sa slovo začína na samohlásku a, e, i, pridáva sa hláska j (ako – jak, ešte – ještě, im – jim),
- pri tvorení a ohýbaní slov je frekventovanejšie striedanie spoluhlások (dráha – dráha, na dráhe – na dráze)
Morfológia
- neurčitok zakončený na -t, -ct, -ti, ci, (mať – mít, míti; povedať – říct, říci)
- pri tvorení minulého času sa nevkladá samohláska o (ukradol – ukradl)
- v minulom čase množného čísla sa rozlišuje rod – ženský rod má tvrdú koncovku, mužský rod životný má koncovku i (muži skákali – ženy skákaly)
- v 1. osobe jednotného čísla sa používa koncovka u (beriem – beru, idem – jdu).
Jazyky národnostných menšín
Z jazykov národnostných menšín vyskytujúcich sa na Slovensku sú najrozšírenejšie maďarčina, rómsky jazyk, čeština, rusínčina, ukrajinčina, nemčina, a poľština.
Maďarský jazyk patrí do uralskej jazykovej vetvy a zaraďuje sa do ugrofínskej jazykovej rodiny spolu s fínskym a estónskym jazykom.
Rómsky jazyk patrí do skupiny indoiránskych (novoindoárijských) jazykov. Vznikol v severnej oblasti dnešného Kazachstanu a severnej Indie. Na územie dnešnej Európy ho doniesli migrujúci Rómovia niekedy v 11. – 13. storočí. Rómovia sú roztrúsení po celom svete, a preto existuje veľa variantov tohto jazyka. Najväčšia hustota rómskych príslušníkov je v Európe, v Rusku a v Ázii. Na Slovensku je rómčina kodifikovaným i vyučovacím jazykom. V roku 2006 vyšli Pravidlá rómskeho pravopisu. O rok neskôr vyšla prvá učebnica rómskeho jazyka na Slovensku: Romani čhib. Učebnica rómskeho jazyka.
V súčasnosti žije na slovensku asi 4 000 židov. Židovský národ hovorí hebrejským jazykom (novohebrejčina – spisovný jazyk Izraela), ktorý patrí do skupiny semitských jazykov. Kedysi bol počet židovského obyvateľstva podstatne vyšší. Tragické udalosti 20. storočia (2. sv. vojna, holokaust) znížili ich počet o 95 percent. Pred týmito udalosťami hovorili židia prevažne jazykom jidiš. Je to v podstate germánsky jazyk, ktorý tvorí zmes stredonemeckých nárečí s prvkami z hebrejčiny a zo slovanských jazykov. Zapisuje sa hebrejskou abecedou.
Ostatné jazyky národnostných menšín na našom území patria medzi indoeurópske jazyky. Čeština, rusínčina, ukrajinčina, poľština sú slovanskými jazykmi a nemčina je germánskym jazykom.
Zdroje
- Caltíková, M. Slovenský jazyk a literatúra. Nitra: ENIGMA PUBLISHING, 2019. ISBN 978-80-8133-080-3.
- Caltíková, M. – Lauková, Z. – Polakovičová, A. – Štarková, Ľ. Slovenský jazyk pre stredné školy 4 – učebnica. Bratislava: Orbis Pictus Istropolitana, 2014. ISBN 978-80-8120-630-6.
- Papuga, J. Kompendium slovenčiny. Bratislava, 2019. ISBN 978-80-971287-5-3.
Kategórie: Slovenčina | Jazyk a reč
