Výkladový slohový postup

Výkladový slohový postup dôkladne rozoberá, analyzuje a vysvetľuje vývinové, funkčné, logické a kauzálne (príčinné) vzťahy medzi predmetmi alebo javmi, poprípade vzťahy vnútri predmetov a javov. Dôvody a súvislosti javov rozoberá na menšie časti a analyzuje ich z rôznych hľadísk.

Zaoberá sa konzekvenciami, dôsledkami určitých javov a ich účinkom – výsledkom ich pôsobenia. Vo výkladovom texte sa postupuje podľa striktnej logickej postupnosti, a preto nie je možné voľne meniť poradie obsahových častí textu.

Prvky výkladového slohového postupu sa vyskytujú vo všetkých komunikačných oblastiach a jazykových štýloch.

  • v náučnom štýle: vysvetlenie jadrovej reakcie
  • v administratívnom štýle: interpretácia zákona, vyhlášky
  • v publicistickom štýle: komentár, recenzia
  • v hovorovom štýle: vysvetľovanie hádky so súrodencom
  • v rečníckom štýle: presviedčanie v agitačnej reči
  • v umeleckom štýle: úvaha postavy pred dôležitým rozhodnutím

Medzi základné útvary/žánre výkladového slohového postupu patrí:

Myšlienkové postupy vo výkladovom slohovom postupe

Vo výkladovom texte sa postupuje podľa striktnej logickej postupnosti. Využívajú sa princípy, zákonitosti a postupy logického myslenia. Vedecký text by mal byť jasný, presný a zrozumiteľný. Jeho autor sa usiluje o to, aby sa v ňom nevyskytovali dvojznačnosti, skreslenia alebo iné nejasnosti, ktoré by mohli viesť k nesprávnej interpretácii textu.

Myšlienkové postupy vo výkladovom slohovom postupe

  • dedukcia
  • indukcia
  • analógia/podobnosť
  • generalizácia/zovšeobecňovanie
  • komparácia/porovnanie
  • klasifikácia/triedenie
  • exemplifikácia/konkretizácia
  • argumentácia
  • interpretácia

Dedukcia

Dedukcia je myšlienkový postup, metóda logického odvodzovanie, pri ktorej sa na základe jedného alebo viacerých prijatých výrokov, tvrdení (premís) dospeje k novému tvrdeniu, záveru, dôsledku. Je to postup od všeobecného (abstraktného) ku konkrétnemu:

Postup od všeobecných (teoretických) platných poznatkov, tvrdení k aplikácii na jednotlivé prípady.
Využíva sa pri rozbore a analýze.

Napr.
1. Podstatné mená ženského rodu zakončené v N sg. na saskloňujú podľa vzoru gazdiná.
2. Slovo stryná je podstatné meno ženského rodu zakončené v N sg. na .
3. Slovo stryná sa skloňuje podľa vzoru gazdiná.

Indukcia

Indukcia je myšlienkový postup, metóda skúmania, pri ktorej sa z niekoľkých výrokov (premís) odvodzuje všeobecný záver. Záver nevyplýva logicky z premís, premisy však podporujú jeho pravdepodobnosť.

Je to postup od konkrétneho (praktického) k všeobecnému (teoretickému). Indukcia býva zakončená syntézou (zhrnutím) poznatkov, ich zovšeobecnením, definíciou.

Napr.
1. Podstatné meno ženského rodu stryná sa skloňuje podľa vzoru gazdiná.
2. Podstatné meno ženského rodu princezná sa skloňuje podľa vzoru gazdiná.
3. Podstatné meno ženského rodu kráľovná sa skloňuje podľa vzoru gazdiná.
4. Podstatné mená ženského rodu zakončené na sa skloňujú podľa vzoru gazdiná.

Analógia/podobnosť

Analógia/podobnosť je myšlienkový postup, v ktorom sa na základe existujúcich alebo zistených podobností dvoch alebo viacerých javov usudzuje, že tretí (iný) podobný jav bude mať rovnaké alebo podobné vlastnosti.

Napr.
Podstatné mená stryná, princezná, kráľovná sa skloňujú podľa vzoru gazdiná. V nominatíve plurálu má vzor gazdiná tvar gazdiné. Analogicky budeme skloňovať aj iné podobné slová: cárovná (cárovné), chyžná (chyžné), arcikňažná (arcikňažné).

Generalizácia/zovšeobecnenie

Generalizácia/zovšeobecnenie je metóda, pri ktorej na základe rovnakých opakujúcich sa vlastností určitých predmetov vytvárame všeobecné pojmy, ktoré sú platné pre všetky predmety/prípady v danej oblasti. Rozširujeme poznatky z jednotlivých predmetov na celú triedu predmetov. Je to užitočná metóda, no môže sa stať, že zovšeobecnené tvrdenie neplatí pre všetky predmety v danej skupine.

Napr.
Podstatné mená oligarcha, gazda, bača, sudca, sluha, kolega… sú mužského rodu, v N sg. majú koncovku -a, a v N pl. sú zakončené na -ovia (sluhovia, kolegovia…). Podstatné mená mužského rodu zakončené na samohlásku -a sú teda v N pl. zakončené na -ovia. (Vieme však, že to neplatí pre všetky podstatné mená mužského rodu, ktoré sú v N sg. zakončené na spoluhlásku -a, napr. futbalista – futbalisti, hokejista – hokejisti…).

Komparácia/porovnávanie

Komparácie/porovnávanie je myšlienkový postup, ktorým zisťujeme podobnosti a odlišnosti medzi javmi, ktoré porovnávame na základe zvolených kritérií. Táto metóda sa využíva pri triedení prvkov do skupín. Neporovnávame znaky, ktoré sú zreteľné, jasné, explicitné.

Napr.
Priraďovacie spojky sa od podraďovacích spojok odlišujú tým, že spájajú vety, ktoré sú gramaticky rovnocenné. Navyše, vety spojené priraďovacími spojkami môžu existovať aj samostatne.

Klasifikácia/triedenie(kategorizácia)

Klasifikácia/triedenie je zaraďovanie vecí, javov, pojmom do skupín alebo podskupín podľa určitých kritérií, hľadísk alebo rozlišovacích znakov. Klasifikácia je výsledkom komparácie.

Napr.
Priraďovacie spojky sa na základe vetných vzťahov delia na:

  • zlučovacie
    • spájajú rovnocenné vetné členy (a, i, aj, ani…)
  • odporovacie
    • spájajú vetné členy, ktoré si protirečia, odporujú (ale, no, lež, lenže…)
  • stupňovacie
    • stupňujú intenzitu spájaných výrazov (ba, aj, ba ani, nielen…)
  • vylučovacie
    • vylučujú obsah dvoch javov (alebo, buď, či…)

Exemplifikácia/konkretizácia

Exemplifikácia/konkretizácia je doloženie všeobecného tvrdenia konkrétnym príkladom, názornou ukážkou ap. Je to postup od všeobecného pojmu ku konkrétnym príkladom. Človek ľahšie pochopí všeobecné tvrdenie alebo definíciu, keď je spojená s príkladom z praxe.

Napr.
Personifikácia je druh metafory, v ktorej sa neživým veciam, predmetom pripisujú ľudské vlastnosti a činnosti (napr. mesiac sa díva, les narieka, slnko sa usmieva, voda šumí…).

Argumentácia

Argumentácia je postup, ktorým sa zdôvodňuje pravdivosť tvrdenia prostredníctvom rôznych dôkazov, faktov alebo iných pravdivých výrokov. Využíva sa logické objasňovanie (vysvetľovanie a zdôvodňovanie) i dokazovanie (uvádzanie pravdivých a overených dôkazov).

Argument – dôkaz uvádzaný na odôvodnenie, potvrdenie pravdivosti nejakého tvrdenia. V klasickom argumente sa pravdivosť jedného výroku, obyčajne nachádzajúceho sa v závere argumentu, potvrdzuje prostredníctvom viacerých iných výrokov, ktoré pokladáme za pravdivé – premís. Premisa – tvrdenie, z ktorého niečo odvodzujeme.

Klasický argument

1. Premisa
2. Premisa
3. Premisa
4. …
5. Záver

Rozlišujeme:

Dedukatívny argumentInduktívny argument
1. premisa: Fajčenie tabakových výrobkov poškodzuje zdravie.
2. premisa: Cigarety patria medzi tabakové výrobky.


Záver: Fajčenie cigariet poškodzuje zdravie.


Poznámka. Záver dedukcie je pravdivý, ak sú pravdivé aj všetky jeho premisy.
1. premisa: Jirka T. pochádzajúci z Prahy si v Tatrách zlomil nohu.
2. premisa: Zdeněk L. pochádzajúci z Brna si v Tatrách vytkol členok.
3. premisa: Václav J. pochádzajúci z Ostravy si v Tatrách poranil koleno.

Záver: Každý, kto sa v Tatrách zraní, je príslušník českého národa.


Poznámka. Pravdivosť záveru sa nedá dokázať. Platí iba s určitou mierou pravdepodobnosti.

Interpretácia

Interpretácia ako výklad/objasňovanie je postup, ktorý je založený na analýze a hodnotení – stanovisku interpretujúceho, ktoré zaujal po dôkladnom detailnom rozbore textu a na základe získaných informácií.

S interpretáciou sa stretávame v umení (interpretácia umeleckého diela), v psychológii (interpretácia správania človeka), v práve (interpretácia zákonov), vo výskume (interpretácia výsledkov výskumu/prieskumu) a v mnohých ďalších oblastiach.

Vyjadrenie kauzality (vyjadrenie príčinnosti)

Príčinnosť/kauzalita je príčinná súvislosť alebo podmienenosť. Je to súvislosť javov, z ktorých jeden (príčina) podmieňuje/vyvoláva druhý (účinok/následok).

  • Príčina
    • Jav, ktorý podmieňuje vznik iného javu, vyvoláva ho
    • Prečo sa niečo stalo?
    • Čo je príčinou?
    • Z akej príčiny?
  • Následok
    • jav vyvolaný nejakou príčinou alebo vyplývajúci z určitého konania, činu, udalosti.
    • Čo to spôsobilo?
PríčinaNásledok
Peter bol zo všetkých bežcov najrýchlejší.Peter vyhral preteky.
Andrej sa v priebehu celého roka nepripravoval na hodiny geografie.Andrej prepadol z predmetu geografia.
  • Dôsledok
  • to, čo z daného javu, známych skutočností logicky vyplýva. Deduktívne odvodený záver z určitých predpokladov.
  • 1. Ak Peter vyhrá preteky, získa zlatú medailu.
  • 2. Peter získal zlatú medailu.
  • 3. Z toho vyplýva, že Peter vyhral preteky.
  • 1. Keď bude mať Andrej na vysvedčení z geografie lepšie hodnotenie ako dostatočný (výborný; chválitebný; dobrý), otec ho zoberie k moru.
  • 2. Otec nezobral Andreja k moru.
  • 3. Z toho vyplýva, že Andrej mal na vysvedčení z geografie hodnotenie dostatočný alebo nedostatočný.

Okolnosti javov a dejov

  • Príčina jav, ktorý podmieňuje vznik iného javu.
    • Prečo sa niečo deje? Čo je príčinou? Prečo niečo objektívne platí?
      • Ponáhľal sa, lebo nechcel zmeškať vlak.
  • Účel zámer, ku ktorému smeruje určitá činnosť
    • Načo sa dej realizuje? S akým zámerom/cieľom sa niečo deje?
      • Ponáhľal sa, aby nezmeškal vlak.
  • Účinok výsledok určitého pôsobenia
    • S akým účinkom (následkom) sa (ne)uskutočňuje dej
      • Obidve žiačky prospeli s vyznamenaním.
  • Prípustka niečo, čo pripúšťame
    • Napriek čomu sa niečo deje? Čo sa udialo, aj keď sa to všeobecne neočakávalo?
      • Nezvíťazil, a pritom mal najlepšiu formu.
      • Skúšku neurobil, hoci sa na ňu poctivo pripravoval.
  • Spôsob – postup, ktorým dej prebieha
    • Ako, akým spôsobom dej prebieha/realizuje sa?
      • Na fotkách z dovolenky vyzerali veľmi šťastne.
  • Miera rozsah niečoho, veľkosť
    • Do akej miery sa dej (ne)uskutočňuje? Nakoľko sa niečo deje?
      • Kúrenie bolo nastavené tak, aby nikomu nebola zima.
  • Zreteľ stanovisko, hľadisko, základ posudzovania
    • Z akého hľadiska/stanoviska sa dej (ne)uskutočňuje? S ohľadom na čo niečo platí?
      • Toto auto je staré, ale pomerne zachovalé.
  • Podmienka (nevyhnutný) predpoklad, požiadavka
    • Za akých podmienok sa dej uskutočňuje/by sa mohol uskutočňovať?
      • Ak chceš vyhrať auto, musíš poslať sms na toto číslo.
  • Dôsledok – niečo, čo z daného logicky vyplýva
    • Čo z daného javu logicky vyplýva? Aký je dôsledok, konzekvencia daného javu?
      • Gepard dosahuje v behu na krátku vzdialenosť rýchlosť 110 km za hodinu, a tak je najrýchlejší cicavec na svete.
      • (Zamlčaná je tu premisa o tom, že žiadny iný cicavec nedokáže dosiahnuť v behu rýchlosť 110 km za hodinu.)

Zdroje

  1. Caltíková, M. Slovenský jazyk a literatúra. Nitra: ENIGMA PUBLISHING, 2019. ISBN 978-80-8133-080-3.
  2. Caltíková, M. – Lábaj, Ľ – Lauková, Z. – Polakovičová, A. – Štarková, Ľ. Slovenský jazyk pre stredné školy 3. Bratislava: Orbis Pictus Istropolitana, 2019. ISBN 978-80-8120-733-4.
  3. Papuga, J. Kompendium slovenčiny. Bratislava, 2019. ISBN 978-80-971287-5-3.

Kategória: Slovenčina | Štylistika