Hovorový štýl je subjektívny jazykový štýl využívajúci sa v bežnej komunikácii. Je to štýl, ktorý sa využíva v súkromných rozhovoroch s priateľmi, rodinou, známymi, kde vzťah komunikantov je blízky a väčšinou sa dobre poznajú. Okrem súkromnej komunikácie sa uskutočňuje aj v neoficiálnej alebo polooficiálnej komunikácii. Príkladom môže byť pracovná komunikácia kolegov alebo komunikácia učiteľa a žiaka.
V hovorovom štýle sa využívajú všetky slohové postupy, no prevládajú rozprávací a opisný.
Bežná komunikácia
Bežná komunikácia v súkromnom rozhovore je veľmi spontánna, uvoľnená, bez zábran a nemá ustálenú schému, ktorú treba dodržiavať. Väčšinou má charakter dialógu alebo polylógu. Takáto komunikácia nevyžaduje dôsledné využívanie spisovného jazyka.
Zanedbáva sa správne využívanie melódie, prízvuku, dôrazu; výslovnosť je často tvrdá a zjednodušená. Písané texty sú neraz bez interpunkčných a diakritických znamienok, často sa neberie ohľad na pravopis ani krasopis.
Veľmi častý je výskyt hovorových slov (furt, tuná, dneska), slangových výrazov, rôznych familiárnych oslovení a pozdravov (napr. mojko, taťko, dobrý), nárečí, subštandardných (nespisovných) slov (kľud, rohlík), skratiek (napr. očerka) ap.
Rozšírené je využívanie častíc, citosloviec, vokatívov (napr. tati, Klári) a nesprávnych ohýbacích prípon (pozrem, dva kotle). Často používané sú elipsy (napr. podaj mi štyri), inverzie (napr. Sa nehádaj!), prerývané výpovede alebo apoziopézy (napr. Prestaň lebo…), expresívne a citovo zafarbené slová.
Každý odosielateľ uplatňuje svoj osobitý/individuálný štýl komunikácie. Počas výpovede bežne dochádza k prepínaniu kódu (napr. počas rodinnej oslavy sa mama rozpráva so synom štandardným jazykom, no pri rozhovore so starými rodičmi používa onikania a nárečové slová).
V súkromnom rozhovore sa veľmi rýchlo striedajú repliky, vyjadrovaná informácia je veľmi stručná, často nedokončená a vyplýva z kontextu, napr. Koľko stoja tie hnedé? (situácia v obchode, komunikant sa pýta koľko stoja topánky hnedej farby, vystavené vo výklade).
Bežná komunikácia sa uskutočňuje prostredníctvom rozličných komunikačných kanálov. Ak rozhovor prebieha pri osobnom stretnutí, hovoríme o priamej komunikácii. Pri nepriamej komunikácii sa využívajú rôzne četovacie aplikácie, písomné odkazy alebo komunikácia prebieha prostredníctvom telefonického hovoru.
Najčastejšie sa realizuje ústnou formou, no s príchodom moderných technológií je čoraz viac využívaná písomná podoba, neraz častejšie ako ústna komunikácia.
Znaky hovorového štýlu
Súkromnosť, neoficiálnosť
- komunikant je charakteristický svojím osobitým/individuálnym štýlom komunikácie.
- nedbalá výslovnosť, pravopis a krasopis.
- hojné zastúpenie akustických komunikačných prostriedkov (nesprávna melódie, dôraz, emfáza, tvrdá výslovnosť).
- výber jazykových prostriedkov je voľný, využíva sa rôzna kombinácia slohových útvarov – hybridizácia slohových útvarov.
- vplyv nárečí, miešanie spisovných slov s nespisovnými výrazmi, nesprávne požívanie ohýbacích prípon (napr. dozreť, uzrem).
- využitie familiarizmov, rôznych rodinných oslovení, frazeologizmov a obrazných pomenovaní
- prostriedky neverbálnej komunikácie
Súkromnosť, expresívnosť, emocionálnosť
- prejavy individuálneho štýlu komunikantov
- prítomnosť autora v texte (napr. 1. os. sg.)
- modalita vety je veľmi rozmanitá (opytovacie, rozkazovacie, zvolacie vety)
- využitie častíc, citosloviec, ukazovacích zámen, expresívnych a štylisticky príznakových slov, ale aj umeleckých prostriedkov
- expresívne syntaktické konštrukcie (prerývané výpovede, elipsy, apoziopézy)
Stručnosť, dynamickosť
- krátke slohové útvary/žánre
- rýchle striedanie slohových postupov
- krátke jednoduché vety, jednoslovné pomenovania
- skracovanie slov, využívanie skratiek, skratkových slov
- rýchle preberanie cudzích výrazov
Spontánnosť, nepripravenosť
- využitie akustických rečových prostriedkov na naznačenie prekvapenia, strachu, váhania
- nesprávna výslovnosť, nesprávny pravopis
- pestrá modalita viet
- voľný slovosled; inverzia (napr. si nepíš s ním)
- uvoľnená kompozícia slohového žánru
- apoziopéza; prerušenie výpovede
- výskyt opakujúcich sa výrazov alebo slov
- zvýšená frekvencia významovo prázdnych slov (napr. no, vieš, proste, totok)
Situačnosť
- využitie neverbálnej komunikácie (gestikulácia, mimika, krátka vzdialenosť medzi komunikantmi, haptika)
- časté použitie ukazovacích a osobných zámen
Slohové postupy v hovorovom štýle
- rozprávací – rozprávanie príbehu, udalosti, skúsenosti…
- opisný – jednoduchý opis predmetov, osôb, opis pracovného postupu (napr. pri amatérskej inštalácii rôznych aplikácií, softvérov, pri amatérskej oprave ap.), návod na prípravu jedál ap.
- informačný – pozvánka na oslavu narodenín, informácie o mieste a čase konania…
- výkladový – vysvetlenie nedodržania termínu, neskorého príchodu ap.; príslovia, porekadlá, pranostiky…; mravné ponaučenie
Dialóg a monológ
Dialóg (gr. dialogos, od slovesa dialegomai – rozprávať sa, viesť rozhovor) je najčastejšie ústny jazykový prejav dvoch alebo viacerých komunikantov, ktorí si striedajú role hovoriaceho a počúvajúceho. Reč jednej osoby v dialógu sa nazýva replika. Dôležitou súčasťou dialógu je neverbálna komunikácia.
Opakom dialógu je monológ (z gr. monos – jeden), ktorý predstavuje prehovor jednej osoby. Odlišnosti medzi týmito dvoma prejavmi sú najmä v miere pripravenosti. Dialogický rozhovor je spontánny, nepripravený, dynamicky sa vyvíja, je nepredvídateľný a expresívnejší. Monologické prejavy sú väčšinou pripravované dopredu, výnimku tvoria improvizované monológy.
Útvary hovorového štýlu
Dialogické útvary hovorového štýlu
Dialogické útvary bežnej komunikácie delíme na:
- 1. ústne
- osobný rozhovor,
- telefonický rozhovor,
- videohovor,
- debata,
- diskusia,
- hádka,
- polemika;
- 2. písané
- čet/chat,
- diskusia na internete/v tlači.
Monologické útvary hovorového štýlu
V bežnej komunikácii rozlišujeme dva typy monologických jazykových prejavov, a to:
- 1. ústne
- rozprávanie príbehu
- vtip
- ústne blahoželanie
- 2. písané
- súkromný list
- SMS/krátka správa
- oznámenie
- písané blahoželanie
- pozdrav/pohľadnica
- kondolencia
- súkromný inzerát
Zdroje
- Caltíková, M. Slovenský jazyk a literatúra. Nitra: ENIGMA PUBLISHING, 2019. ISBN 978-80-8133-080-3.
- Caltíková, M. – Lábaj, Ľ – Lauková, Z. – Polakovičová, A. – Štarková, Ľ. Slovenský jazyk pre stredné školy 1. Bratislava: Orbis Pictus Istropolitana, 2019. ISBN 978-80-8120-685-6.
- Papuga, J. Kompendium slovenčiny. Bratislava, 2019. ISBN 978-80-971287-5-3.
Kategória: Slovenčina | Štylistika
