Dielo: Valaská škola mravúv stodola
Autor: Hugolín Gavlovič (vlastným menom Martin Gavlovič, 1712 – 1787)
Narodil sa v obci Czarny Dunajec na pohraničí Uhorska a Poľska, pravdepodobne mal i poľské korene. Ako dieťa osirel a po dokončení stredoškolských štúdií v Trstenej a Žiline sa stal členom františkánskej rehole a prijal rehoľné meno Hugolín. Dostal sa do kláštora v obci Pruské v Trenčianskej stolici, kde natrvalo zakotvil.
Respiračné ochorenie a jeho liečba ho priviedli na salaše do hôr, kam sa v lete chodieval liečiť odvarmi z bylín so žinčicou a čerstvým vzduchom. V zime sa venoval literárnej tvorbe, písal didakticko-reflexívnu poéziu. Básne mali poučný a náboženský charakter. Pozornosť venoval základnej výchove človeka, vedeniu človeka k slušnosti, bežnému životu, jednoduchému ľudu a chudobe. Používal slovakizovanú češtinu ovplyvnenú slovenskými nárečiami.
Zaradenie: baroková literatúra
Útvar: mravoučná básnická skladba (didakticko-reflexívna lyrika)
Charakteristika a štruktúra diela
Dielo Valaská škola mravúv stodola vzniklo v rukopisnej podobe v roku 1755, no v tlačenej forme bolo vydané až v roku 1830 – 31. Ide o básnickú skladbu s encyklopedickým rozsahom, ktorá je akousi kresťanskou náukou. Autor v nej poskytol čitateľovi súbor životných rád, múdrostí a mravných ponaučení. Jeho cieľom bolo poučiť človeka a vychovať ho, aby bol dobrým kresťanom, no zároveň ho aj pobaviť, priviesť k veselosti – vytvoril spojenie zábavy a vzdelávania. Ako sám autor napísal, básne sú spojením veselého (príjemného) a užitočného čítania. Zaoberal sa svetskými i duchovnými otázkami.
Autor sa snažil doviesť čitateľa k tomu, aby dodržiaval mravné zásady a aby sa stal lepším človekom. Poukazoval na to, že človek má na pozemskom svete obmedzený čas – je smrteľný, no jeho duša je nesmrteľná. Preto by mal viesť dôstojný život a zabezpečiť si tak vykúpenie, záchranu duše pre večný život.
V didakticko-reflexívnej poézii bolo typické prebásňovanie ľudových prísloví, ktoré obsahovali mravné ponaučenia a životné múdrosti. Aj v Gavlovičovej tvorbe nájdeme výrazný vplyv ľudovej slovesnosti (štylistické prostriedky ľudového hovorového jazyka: príslovia, porekadlá, povrávky, prirovnania k prírodným javom).
Dielo patrí do barokovej literatúry témou i spôsobom spracovania. Objavuje sa pocit márnosti, pominuteľnosti, neviera v pozemský svet človeka a upínanie sa k večným, nadpozemských istotám. Zaznieva aj základne heslo barokovej literatúry: vanitas vanitatum – márnosť nad márnosť (napr. v básni Jednako se všeci roďá, nejednako k smrti choďá, v ktorej je smrť vyobrazená barokovým spôsobom).
Literatúra baroka bola obdobím protikladov. V čase, keď dominovali veľkolepé básnické diela prepiate ozdobnosťou a plné zložitých trópov a figúr, vznikali ako protiklad diela nižšieho štýlu, vyznačujúce sa jednoduchým, až ľudovým jazykom. Aj Valaská škola mravúv stodola je takýmto protikladom – autor vychádzal z ľudovej slovesnosti, písal jazykom, ktorý bol zrozumiteľný aj jednoduchému ľudu. Tým sa dielo stalo dostupné všetkým ľuďom a on mohol učiť a zároveň zabávať aj tie najjednoduchšie ľudové vrstvy. V básňach využíval aj prvky humoru a dokonca sa dali aj spievať, čo zvyšovalo ich atraktivitu.
Básnická skladba sa skladá zo 17 000 veršov. Je rámcovaná prológom a epilógom. Pozostáva z 21 nót (častí). Každá nóta sa začína pastierskym spevom s biblickým motívom (najmä zo Starého zákona). Po speve nasleduje 59 samostatných mravoučných básní. Tvoria ich dvojveršia, ktoré vytvárajú strofu zloženú zo 6 dvojverší, resp. 12 veršov. Verše majú rovnaký počet slabík (14) a sú písané združeným rýmom (podobným spôsobom sa písali aj ostatné skladby v slovenskej barokovej poézii).
Každá báseň má trojčlennú kompozíciu:
- prológ/úvod – názov básne, ktorý obsahuje kľúčovú myšlienku. Má prevažne formu verša s vnútorným rýmom (napr. Hnev rozumem hamuj. A tvé zdraví šanuj), úvahový charakter a je v ňom určitá múdrosť, mravné ponaučenie. Je často porekadlom, príslovím alebo aforizmom.
- Jadro – prvých 5 dvojverší, resp. 10 veršov. Súvisí s názvom básne, má úvahový charakter. Rozvíja ústrednú myšlienku, ktorá je avizovaná v názve.
- Epilóg/záver – posledné dvojveršie; ak má báseň náznak deja, zvyčajne sa v závere objavuje pointa, mravné ponaučenie.
Gavlovičova mravoučná báseň je označovaná ako koncept s tzv. „nápadkami“. Nápadky (v podobe názvov) vyjadrujú hlavnú myšlienku a sú mravným ponaučením. „Valaská škola“ – to je životná múdrosť pastierov, ktorú autor získal pozorovaním, keď sa na salašoch liečil z tuberkulózy. „Mravúv stodola“ – to sú mravné poučenia a praktické rady, týkajúce sa rozmanitých javov (napr. ľudských cností i necností, sociálnych problémov, rodiny, vojny ap.).
V mnohých odborných prameňoch sa ako nápadky označujú len nadpisy Gavlovičových mravoučných básní. Niektorí teoretici však nápadkom označujú celý koncept, teda 12-veršovú strofu básne.
Dielo je písané bohemizovanou slovenčinou (severozápadoslovenské nárečie s českými prvkami) s prostriedkami ľudovej reči.
Obsah a forma básní
Dielo Valaská škola mravúv stodola je mimoriadne rozsiahle. V celej skladbe sa nachádza 1298 didakticko-reflexívnych básní, preto je prirodzené, že výber tém a hlavných myšlienok je veľmi bohatý a rozmanitý. Motívmi básní sú napr. negatívne javy spoločnosti (napr. chudoba, poddanstvo, nadradenosť pánov, nespravodlivosť, sociálne problémy) a negatívne ľudské vlastnosti (napr. lakomstvo, opovrhovanie, pýcha, alkoholizmus, opilstvo).
V zbierke nájdeme množstvo ponaučení a rád, ktoré sa týkajú napr. vzťahu človeka k bohu, rodičom, priateľom, vrchnostiam; pokory, úctivosti, mieru, práce, vzdelania, negatívnych povahových vlastností, lásky, manželstva, vlasti, literatúry, priateľstva, detí a najrôznejších sociálnych problémov.
Názvy básní prinášajú hlavnú myšlienku a je v nich vyjadrená istá životná pravda, múdrosť. Nájdeme medzi nimi napr.:
- príslovie
- Krása spravedlivej cnosti, lidí vede k spanilosti.
- porekadlo
- Odpočinek milý dává k prácám sily.
- aforizmus (stručný a vtipný výrok, ktorý vyjadruje určitú životnú pravdu, múdrosť)
- Never žene hnedky, bys’ nevšel do pletky.
- maximu (krátka, vtipná myšlienka vyjadrujúca určitú mravnú zásadu alebo pravidlo správanie; je podobná ako aforizmus, no jej obsah je obyčajne vážnejší a dôstojnejší)
- Pracování stále dáva úžitky nemalé.
Zdroje
- Caltíková, M. Slovenský jazyk a literatúra. Nitra: ENIGMA PUBLISHING, 2019. ISBN 978-80-8133-080-3.
- Caltíková, M. Sprievodca dielami slovenskej a svetovej literatúry (výber A). Nitra: ENIGMA PUBLISHING, 2018. ISBN 978-80-8133-077-3.
- Kolektív autorov. Zmaturuj z literatúry 1. Bratislava: Pedagogické vydavateľstvo Didaktis, 2004. ISBN 80-89160-02-6.
- Kolektív autorov. Zmaturuj z literatúry 2. Brno: Vydavateľstvo Didaktis, 2010. ISBN 978-80-7358-159-6.
- Polakovičová, A. a kol. Literatúra pre stredné školy 1. Bratislava: Orbis Pictus Istropolitana, 2018. ISBN 978-80-8120-771-6.
Kategória: Rozbory diel | Štandardizované diela
