Publicistický štýl je objektívno-subjektívny štýl uplatňujúci sa v masmediálnej komunikačnej sfére. Využíva sa v prostriedkoch masovej komunikácie – v hromadných oznamovacích prostriedkoch, ktorými sú napr. noviny, časopisy, magazíny, žurnály (v tlačenej a elektronickej podobe); rozhlas, televízia a do istej miery aj sociálne siete.
Mediálne agentúry sa snažia prinášať čo najaktuálnejšie, čerstvé informácie, a preto je rozhodujúcim faktorom rýchlosť. Snažia sa publikovať určitú informácie skôr ako konkurenčné médiá. Veľkú výhodu majú internetové médiá, ktoré dokážu reagovať na aktuálne diania a prinášať okamžité informácie.
V publicistickej komunikačnej sfére sa využíva informačný, výkladový, opisný a rozprávací slohový postup.
V útvaroch publicistického štýlu dochádza k hybridizácii jazykových štýlov, pretože sa využívajú aj prvky náučného, umeleckého a hovorového štýlu. Rovnako aj publicistické útvary majú hybridný charakter, rozdeľujú sa podľa hlavnej funkcie alebo dominantných znakov.
Útvary publicistického štýlu
- Spravodajské – prinášajú informácie
- správa,
- interview,
- reportáž,
- riport,
- noticka.
- Analytické – informujú a hodnotia
- recenzia,
- komentár,
- posudok,
- kritika,
- glosa,
- editoriál.
- Beletristické – informujú využívajúc prostriedky beletrie, citovo pôsobia na prijímateľa
- reportáž,
- fejtón,
- besednica,
- stĺpček,
- causerie.
- Propagačné – ich hlavnou úlohou je presvedčiť, priviesť prijímateľa k istému názoru
- reklama,
- plagát.
Tlačené média možno rozdeľovať podľa periodicity na denníky, týždenníky, mesačníky a občasníky.
Znaky publicistického štýlu
Verejnosť
- prostriedky masovej komunikácie,
- hromadné oznamovacie prostriedky odovzdávajúce informácie veľkému množstvu príjemcov,
- dostupné pre každého – prijímateľom môže byť ktokoľvek, a preto je obsah prispôsobený tak, aby bol zrozumiteľný pre všetkých obyvateľov (nenáročný jazyk, gramatická jednoduchosť viet ap.).
Aktuálnosť
- informácie o aktuálnom dianí, práve prebiehajúcej udalosti, príhode ap.,
- časové a priestorové vysvetlovaco-príčinné vzťahy (Kto? Kedy? Kde? Prečo? Za akým účelom? S akým výsledkom, dôsledkom?),
- úzke spojenie so spoločnosťou,
- výskyt stereotypných publicistických výrazov (napr. zapísal sa do histórie, ostali im len oči pre plač, vyžiadalo si tú najvyššiu cenu).
Informatívnosť, vecnosť
- veľké množstvo informácii, skutočností a faktov,
- podstatou je určitá udalosť, príhoda, skutočnosť.
Variabilnosť
- veľký výber tém (šport, politika, móda…),
- rozličné kompozičné usporiadanie,
- variabilita jazykových prostriedkov,
- originálna grafická úprava, výber písma, fotografií,
- prítomnosť rôznych obrazových materiálov,
- možnosť interakcie, vyjadrenia prijímateľov, napr. komentáre na sociálnych sieťach, diskusia ap.,
- dostupné v rôznych formách (tlačená, elektronická).
Písomnosť
- noviny, časopisy, periodiká, žurnály v tlačenej forme, texty v elektronických médiách ap.
- texty, obrazové materiály, ilustrácie ap.
Ústnosť
- zvukové a audiovizuálne útvary (televízne alebo rozhlasové noviny, správy, videonahrávky, rozhovory…),
- práca s neverbálnymi jazykovými prostriedkami.
Presvedčivosť
- cieľom niektorých útvarov je presvedčiť, priviesť prijímateľa k určitému názoru, ovplyvniť jeho mienku, úsudok,
- použitie propagačných a agitačných materiálov,
- v spravodajských útvaroch by sa nemala uplatňovať.
Pseudodialogickosť
- vysielanie uzavretej informácie,
- prispôsobovanie výberu faktov a dôležitých informácii vzhľadom na záujmy prijímateľa,
- predpoklad i očakávanie spätnej väzby (komentár na soc. sieti, príspevok v internetovej diskusii ap.)
- dialóg vedený na diaľku a nepriamo, napr. prostredníctvom četovacích internetových aplikácií.
Jazykové prostriedky publicistického štýlu
V publicistickom štýle sa využívajú stereotypné spojenia a frázy, ktoré sú ustálené, zaužívané, no zároveň sa prispôsobujú prítomnosti, súčasným okolnostiam, požiadavkám, dbá sa na ich aktuálnosť. Ustálené spojenia uľahčujú autorovi formuláciu a štylizáciu textu, urýchľujú jeho tvorbu a súčasne zjednodušujú prijímateľovi pochopenie obsahu. Prítomnosť aktuálnych jazykových prostriedkov oživuje text; rôzne originálne, módne slová sú prvkami dynamiky a príťažlivosti jazykového prejavu.
Pri tvorbe publicistických útvarov sa prihliada na zdroj informácií, jeho pravdivosť a spoľahlivosť. Ak sa v texte nachádzajú slová, ako napr. údajne, zrejme, vraj, asi,informácie nie sú potvrdené, ani dokázané (pes údajne pohrýzol mladú ženu; páchateľov bolo asi viac…).
V súčasnosti je používanie iba jazykových prostriedkov nedostačujúce. Neodmysliteľnou súčasťou publicistických útvarov sa stali najrôznejšie mimojazykové prostriedky. Zaraďujeme sem grafické vizuálne prostriedky (celkový grafický dizajn, farebnosť textu, výber obrazového materiálu, ilustrácií, emotikony, piktogramy, grafický formát gif ap.), akustické prostriedky (intonácia, dôraz, melódia vety, farba a sila hlasu), pohybové neverbálne prostriedky (gestá, mimika, pohyb – napr. chôdza pri reportáži). K dotváraniu celkového dojmu a presvedčivosti sa využívajú extrajazykové prostriedky (napr. zvukové a vizuálne efekty, celkový výzor redaktorov).
Masmédiá dosahujú veľmi vysokú čítanosť a sledovanosť; redaktori a reportéri pracujúci v tomto sektore majú nemalý dosah na verejnosť – dokážu ovplyvniť veľké množstvo ľudí. Ich práca by mala byť profesionálna a zodpovedná.
- Mali by používať spisovné jazykové prostriedky,
- dodržiavať pravidlá slovenského pravopisu a gramatiky
Moderátori, hlásatelia, novinári pracujúci v televízii alebo rozhlase by mali vo svojom ústnom prejave:
- dodržiavať pravidlá slovenskej výslovnosti a gramatiky (jasná a zrozumiteľná artikulácia – výslovnosť tvrdých a mäkkých spoluhlások, prízvuk, spodobovanie, dĺžka slabík, rytmické krátenie atď.),
- správne a funkčne využívať jazykovo-intonačné prostriedky (správna melódia viet, prízvuk, tempo, dôraz…),
- správne a funkčne využívať neverbálne jazykové prostriedky (audiovizuálna produkcia – napr. televízne noviny) – práca s mimikou, gestá, vzdialenosť moderátorov ap.
Najčastejšími chybami, ktorých sa dopúšťajú moderátori pri svojom ústnom prejave, sú:
- nesprávna melódia oznamovacích a opytovacích viet,
- monotónna alebo naopak príliš dôrazná, spevavá intonácia,
- rýchle tempo reči,
- slabá intenzita hlasu,
- nesprávne využívanie dôrazu a páuz.
Tieto chyby môžu viesť k nesprávnej interpretácii obsahu prejavu. Prijímateľ môže prejav nesprávne pochopiť alebo mu môže byť jeho obsah nejasný.
Médiá
Najpopulárnejšími mediálnymi prostriedkami súčasnosti sú internet, televízia, tlačené média a rozhlas. Tieto platformy majú najvyšší počet prijímateľov (diváci, čitatelia, poslucháči), a preto majú najväčší dosah a dokážu ovplyvniť veľkú časť obyvateľstva. Zamestnanci tohto odvetvia musia pristupovať k svojej práci zodpovedne a dodržiavať etický kódex novinára. Je to súhrn pravidiel a noriem, ktoré stanovujú záväzné pravidlá pre osoby pracujúce v tlačených a digitálnych médiach. Činnosť médií a všetok publikovaný obsah musí byť v súlade so zákonmi štátu a všeobecne záväznými predpismi SR.
On-line žurnalistikavyužívajúca internet poskytuje omnoho viac možností ako „klasické médiá“.Vysielané informácie sú okamžite dostupné, texty môžu mať väčší rozsah, zverejnené články môžu byť neustále aktualizované vzhľadom na vyvíjajúcu sa situáciu. Súčasťou textov môžu byť rôzne fotografie, audionahrávky, audiovizuálne záznamy alebo iné multimediálne súbory.
Informácie sa k prijímateľom nedostávajú len prostredníctvom médií. Informácie o rôznych udalostiach, podujatiach, činnostiach sú zverejňované aj samotnými subjektmi (napr. ministerstvo, škola, organizátori podujatí, komerčné spoločnosti).
V súčasnosti sú veľmi dôležitým zdrojom informácií aj sociálne siete.
On-line žurnalistika spôsobila, že ľudia majú prístup k obrovskému množstvu informácií pochádzajúcich neraz z neoverených a nepravdivých zdrojov. Internet dáva možnosť v podstate komukoľvek (akákoľvek súkromná osoba, neseriózna skupina) produkovať a následne zverejniť rôzne typy informácií (napr. na sociálnej sieti). Tie môžu byť zdrojom klamstiev, pochybných alebo poplašných správ, tzv. hoaxov. Takéto správy sa neraz začnú nekontrolovateľne šíriť a môžu obsahovať nepravdivé údaje, informácie a postupy, ktoré sú nebezpečné alebo predstavujú určitú hrozbu. Šírenie takejto správy je zakázané a môže mať trestnoprávne následky.
Usporiadanie a členenie médií
Všetky prostriedky masmediálnej komunikácie sa vyznačujú dvoma základnými vlastnosťami – aktualizácia a automatizácia. Vyznačujú sa obsahovou bohatosťou a vzhľadovou pestrosťou. Všetky média, či už ide o internetové alebo tlačené, majú určitú ustálenú grafickú podobu, usporiadanie, ktoré je zaužívané a istú dobu sa nemení (mení sa len v prípade, že treba aktualizovať alebo modernizovať formálnu úpravu, poprípade pri výnimočných situáciách, napr. pri úmrtí významnej osobnosti sa volí vzhľad s čiernou farbou).
Jednotlivé príspevky sú zaradené do kategórií, usporiadané do rubrík, stĺpcov, čo uľahčuje čitateľovi orientáciu v texte a urýchľuje hľadanie informácií. Správna organizácia pôsobí súdržne a vytvára z média jeden kompaktný celok. Navyše, ak si prijímateľ zvykne na grafickú stránku a zoznámi sa s usporiadaním, čítanie je preňho komfortnejšie.
Prvá stránka tlačených, ale rovnako aj internetových médií je určená pre najaktuálnejšie správy. Obsahuje pestré, upútavacie texty, ktorých cieľom je vzbudiť záujem čitateľa.
V centrálnej časti býva umiestnená správa/informácia o najdôležitejšej aktuálnej situácii/téme.
Na nasledujúcich stránkach/podstránkach sa nachádzajú články a príspevky, ktoré sú kategorizované podľa tematických okruhov alebo iných kritérií, napr. denníky majú články tematicky rozdelené (spravodajstvo, ekonomika, svet, komentáre, kultúra, šport, auto, tech, zdravie…).
Športový časopis obsahuje rubriky roztriedené podľa športov (futbal, hokej, atletika, basketbal…).
Na okraji strany sú obyčajne umiestnené krátke, stručné správy usporiadané do stĺpčekov. Obsahujú najpodstatnejšie informácie a niekedy obsahujú odkazy na iné články.
Súčasťou novín a časopisov sú aj technické a vydavateľské údaje uvedené v úvodnej alebo záverečnej časti. Tieto informácie sa nazývajú tiráž. V televízii sa vyskytujú vo forme záverečných tituliek.
Fotografia
Fotografie a obrazové materiály sú veľmi dôležitou súčasťou masmediálnych prostriedkov. Slúžia na ilustráciu článkov, uľahčujú orientáciu, vzbudzujú pozornosť, záujem prijímateľa. Mnohé fotografie sa stali celosvetovo známe, stali sa ikonami alebo symbolmi určitých udalostí.
V médiách existuje skupina fotografov, ktorí vyhľadávajú a vyhotovujú senzačné snímky zo súkromia známych osobností, zameriavajú sa na škandalózne zábery vyvolávajúce pobúrenie alebo pohoršenie. Fotografie tohto typu sa často zverejňujú bez súhlasu fotografovanej osoby – bez autorizácie. Fotografi zaoberajúci sa takouto prácou sa označujú ako paparacovia (z tal. paparazzo – otravný zvuk komára; podľa postavy z filmu F. Felliniho Sladký život).
Fotografie sa v mediách nevyskytujú len v pôvodnom stave, pred uverejnením obyčajne prechádzajú postprodukčnými úpravami.
Titulok
Titulok/nadpis je vstupný text článku s výraznou grafickou úpravou (farba, štýl, hrúbka písma).
Titulok má najmä:
- upútaciu funkciu – vzbudiť záujem, pritiahnuť pozornosť čitateľa,
- orientačnú funkciu – podáva prehľad, umožňuje ľahkú orientáciu,
- informačnú funkciu – informuje, prináša prvú a základnú informáciu o obsahu správy/článku.
Titulok nadobúda svoju konečnú podobu až po dopísaní celého článku.
Titulky spravodajských slohových útvarov majú koncízny charakter – sú stručné, no výstižné, informačne nasýtené, v krátkosti prinášajú podstatné informácie o obsahu článku. Súčasťou článkov dlhšieho rozsahu sú obyčajne aj medzititulky, ktoré slúžia na členenie textu, zlepšujú prehľadnosť a prinášajú informácie o obsahu nadchádzajúcej časti textu.
V analytických slohových útvaroch sú titulky zdrojom informácií o obsahu článku, ich úlohou je priviesť pozornosť prijímateľa, vzbudiť v ňom záujem o prečítanie textu. S podobným cieľom sa využívajú rôzne obrazové materiály, titulky obsahujúce spojenia s preneseným významom, metaforickosťou ap. Doplnkové informácie k titulku prináša nadtitulok a podtitulok.
Bulvárne média sa snažia zaujať pútavými titulkami, ktorých úlohou je spôsobiť šok, vyvolať senzáciu. Neraz obsahujú skreslené informácie, ktoré sa líšia od skutočnosti.
Zdroje
- Caltíková, M. Slovenský jazyk a literatúra. Nitra: ENIGMA PUBLISHING, 2019. ISBN 978-80-8133-080-3.
- Caltíková, M. – Lábaj, Ľ – Lauková, Z. – Polakovičová, A. – Štarková, Ľ. Slovenský jazyk pre stredné školy 2. Bratislava: Orbis Pictus Istropolitana, 2019. ISBN 978-80-8120-719-8.
- Papuga, J. Kompendium slovenčiny. Bratislava, 2019. ISBN 978-80-971287-5-3.
Kategória: Slovenčina | Štylistika
