Polovetná konštrukcia tvorí prechod medzi vetným členom a vetou.Svojou stavbou sa blíži k vete, ale nie je to veta – vo vete má funkciu vetného člena.
Polovetné konštrukcie vyjadrujú dej, činnosť alebo stav, ktorý je sprievodný (druhotný, menej podstatný) k deju alebo stavu základovej vety. Majú väčšiu informačnú hodnotu ako vetné členy, dopĺňajú dej alebo stav vety.
Polovetná konštrukcia nie je veta ani nemôže stáť v texte ako samostatná jednoduchá veta alebo jedna veta zo súvetia, pretože nemá prísudok vyjadrený určitým slovesným tvarom. Je tvorená iba poloprísudkom.
Poloprísudok vytvára poloprisudzovací sklad s podmetom alebo predmetom – prisudzuje im určitý dej, stav alebo príznak. Zároveň však vytvára aj ďalší (druhý) sklad s prísudkom vety.
Otec ležal na gauči unavený.
Otec + unavený = poloprisudzovací sklad s podmetom
ležal + unavený = sklad s prísudkom
Z vety, v ktorej sa nachádza polovetná konštrukcia, možno transformáciou vytvoriť súvetie, resp. dve samostatné vety.
Otec ležal na gauči a bol unavený.
Otec ležal na gauči. Otec bol unavený.
Rozlišujeme:
- slovesný poloprísudok – vyjadrený neurčitým slovesným tvarom
- neurčitok slovesa, prechodník slovesa, príčastie slovesa
- menný poloprísudok – vyjadrenýslovným druhom
- podstatné meno, prídavné meno, zámeno, číslovka
Slovesný poloprísudok
Neurčitok slovesa
| Vetný člen | Polovetná konštrukcia | Veta |
| Videl potopenú loď. | Videl loď ležať na dne. | Videl loď, ako leží na dne. |
| Pozorovali skákajúce kengury. | Pozorovali kengury skákať. | Pozorovali kengury, a vtedy skákali. |
Príčastia slovesa
| Vetný člen | Polovetná konštrukcia | Veta |
| Unavený otec ležal na gauči. | Otec ležal na gauči unavený. | Otec ležal na gauči a bol unavený. |
| Nahnevaná žena vybehla z domu. | Žena vybehla z domu nahnevaná. | Žena vybehla z domu a bola nahnevaná. |
Prechodník slovesa
| Vetný člen | Polovetná konštrukcia | Veta |
| Kráčajúci muž si popiskoval. | Muž si popiskoval, kráčajúc po ulici. | Muž si popiskoval a kráčal pri tom po ulici. |
| Po skúškach z nej opadol stres. | Dokončiac skúšky, opadol z nej stres. | Keď dokončila skúšky, opadol z nej stres. |
Menný poloprísudok
| Menný prísudok vyjadrený: | Polovetná konštrukcia | Veta |
| Podstatným menom | Môj brat dlho pracoval ako sanitár. | Môj brat dlho pracoval a robil sanitára. |
| Prídavným menom | Psa našli vysileného. | Našli psa a bol vysilený. |
| Zámenom | Tortu doniesli takú istú. | Tortu doniesli a bola taká istá. |
| Číslovkou | Bežec dobehol štvrtý. | Bežec dobehol a bol štvrtý. |
K polovetným konštrukciám patrí prístavok, doplnok a zhodný postponovaný prívlastok.
Prístavok (apozícia)
Prístavok je rozvíjajúci vetný člen, ktorý upresňuje, dopĺňa, identifikuje, vysvetľuje, zhrňuje a hodnotí nadradený vetný člen. Najčastejšie je vyjadrený podstatným menom. Prístavok je polovetná konštrukcia, ktorá stojí za nadradeným vetným členom a označuje tú istú skutočnosť. Od ostatných vetných členov sa vydeľuje pomocou interpunkčných znamienok, intonácie, častíc, spojok a spájacích výrazov. Je viazaný na nadradené podstatné meno, a preto nemôže ľubovolne meniť svojupozíciu vo vete.
Z hľadiska významu rozlišujeme prístavok:
- Významovo totožný
- Mount Everest, najvyššia hora sveta, má výšku 8 848 metrov.
- Vysvetľovací
- Cyklistu s číslom sedem, dvojnásobného majstra sveta, vylúčili z pretekov.
- Zhrňujúci
- Peter a Richard – teda víťazi – získali zlatú medailu.
- Zužovací
- Moja najlepšia kamarátka (t. j. Lucka) meškala pol hodiny.
Doplnok (verbálny atribút)
Doplnok je polovetná konštrukcia, ktorá vyjadruje stav podmetu alebo predmetu. Rozvíja súčasne dva vetné členy – podmet alebo predmet, a prísudok.
- Podmet a prísudok:
- Otec prišiel unavený.
- (Otec prišiel + Otec [bol] unavený).
- Predmet a prísudok
- Vojaka povýšili na poručíka.
- (Povýšili vojaka + vojak [sa stal] poručíkom).
Môže byť vyjadrený:
- trpným alebo činným príčastím
- Psa našiel vysileného.
- Pozoroval ich bežiacich na lúke.
- Podstatným menom
- Mama by ho chcela mať lekárom.
- Dlho pracoval ako sanitár.
- Neurčitkom slovesa
- Videl ho sedieť na lavičke.
- Počul ho spievať hymnu.
- Prechodníkom
- Ponáhľal sa, pobehujúc okolo.
- Ležal, kričiac od bolesti.
Zhodný postponovaný prívlastok
Zhodný postponovaný prívlastok je polovetná konštrukcia stojaca za nadradeným podstatným menom. Je to akoby rozvitý zhodný prívlastok, ktorý stojí za nadradeným slovom, ktoré rozvíja. Obyčajne je vyjadrený príčastím slovesa.
Ľudia pracujúci v sektore informačných technológií majú nadpriemerné platy.
Čiarka v polovetnej konštrukcii
Príčastia
- Polovetná konštrukcia vyjadrená príčastiami, ktorá je voľná – veta bez nej má zmysel, sa vyčleňuje čiackou.
- Igor, unavený z práce, si išiel ľahnúť.
- Martin, ponáhľajúci sa na vlak, utekal ako o život.
- Polovetná konštrukcia vyjadrená príčastiami, ktorá je tesná – po jej vynechaní veta nemá zmysel – sa nevyčleňuje čiarkou.
- Huby sfarbené do zelena sa nesmú konzumovať.
Prechodník
- Rozvitý prechodník sa oddeľuje čiarkou:
- Kráčal po hrebeni, spievajúc svoju obľúbenú pesničku.
- Nerozvitý prechodník sa neoddeľuje čiarkou:
- Kráčal po hrebeni, spievajúc.
Využitie polovetných konštrukcií
Zo štylistického hľadiska sú polovetné konštrukcie prostriedkom kondenzácie (zhusťovania) textu a ekonomizácie (úspornosti) komunikácie. Polovetné konštrukcie sa vyskytujú vo všetkých jazykových štýloch, nie však v rovnakej frekvencii. Môžeme ich nájsť hlavne v náučnom a publicistickom štýle (najmä príčastia), kde sa snažia do „čo najmenšieho priestoru vtesnať čo najviac informácií“.
Menej častý je výskyt polovetných konštrukcií vyjadrených prechodníkom (utekajúc) a činným príčastím minulým (preživší). Tieto jazykové prostriedky, ktoré boli v minulosti veľmi frekventované (napr. v literárnej tvorbe), ustupujú do úzadia a sú považované za zastarané.
Zdroje
- Caltíková, M. Slovenský jazyk a literatúra. Nitra: ENIGMA PUBLISHING, 2019. ISBN 978-80-8133-080-3.
- Caltíková, M. – Lábaj, Ľ – Lauková, Z. – Polakovičová, A. – Štarková, Ľ. Slovenský jazyk pre stredné školy 2. Bratislava: Orbis Pictus Istropolitana, 2019. ISBN 978-80-8120-719-8.
- Kolektív autorov. Gramatika súčasnej slovenčiny. Bratislava: Lingea, 2016. ISBN 978-80-8145-117-1.
- Papuga, J. Kompendium slovenčiny. Bratislava, 2019. ISBN 978-80-971287-5-3.
Kategórie: Slovenčina | Syntax
