Dielo: Matka (rok vydania 1943)
Autor: Július Barč-Ivan (1909 – 1953)
Narodil sa v Krompachoch v rodine učiteľa. Potom ako musel pre zdravotné dôvody prerušiť štúdium práva v Prahe, pokračoval na Evanjelickej fakulte v Bratislave. Pôsobil ako kňaz, neskôr bol tajomníkom Slovenskej národnej knižnice a zamestnancom Matice slovenskej. Aktívne sa zúčastnil na Slovenskom národnom povstaní. Písal drámu i prózu. Zomrel v Martine.
Z tvorby: drámy: 3000 ľudí, Dvaja, Diktátor
Zaradenie: avantgarda – expresionizmus (prvá polovica 20. storočia)
Útvar: psychologická dráma v troch dejstvách
Charakteristika diela
Dráma z baníckeho prostredia o chudobnej rodine, v ktorej sa matka snaží zabrániť tomu, aby jeden syn zavraždil toho druhého.
Je to psychologický príbeh o žiarlivosti (synovia milujú to isté dievča), o bezhraničnej materinskej láske (matka sa obetuje, zvolí si smrť, len aby zabránila bratovražednému súboju svojich dvoch rozvadených synov), o pripravenosti človeka niesť svoj kríž (matka má „dar“, vidí dopredu, čo sa stane, tento dar je však aj kliatbou, prekliatím).
Matkine vizionárstvo a predtuchy dodávajú dielu teologický rozmer, sú prvkom osudovosti, fatálnosti. Matka viackrát videla dopredu, čo sa stane (vedela o nešťastí v bani, pri ktorom zahynul jej muž), no nedokázala tomu zabrániť. Keď však vidí dopredu, ako jeden syn zabije druhého, rozhodne sa konať. Vzoprie sa Božej vôli, je odhodlaná zvrátiť osud a zabrániť tomu, aby sa udalosť, ktorú videla, stala skutočnosťou. Obetuje svoj život, aby zachránila Paľa a zmierila tak bratov.
Dielo má síce tragický koniec (matka umiera), no s matkinou obeťou prichádza aj akési víťazstvo – matka nikdy nebola taká šťastná, pretože vie, že obaja jej synovia prežijú. Ako mŕtvej sa jej podarilo to, čo živá nedokázala – zmieriť rozvadených synov.
Znaky expresionizmu
- Sústredenie sa na psychiku jednotlivcov (interpersonálny konflikt).
- Expresivita prejavovaných citov – konanie postáv je exaltovaná, vybičované, napr. materinská láska: matka – jej synovia, suseda – syn Martin; nezmieriteľná nenávisť Jana k Paľovi.
- Otázka života a smrti – dedina žije v strachu, ľudia očakávajú ďalšie banské nešťastie; Jano plánuje pomstu.
- Iracionálne prvky a nadprirodzené zásahy – matka má vidiny, vidí dopredu, čo sa stane.
- Vzbura jednotlivca proti osudu – matka sa vzoprie Božej vôli (osudu).
- Kontrast postáv – tvrdý, nenávistný Jano – mierny, ústupčivý Paľo.
- Expresívna lexika a syntax – výpovede postáv sú vzrušené, text je fragmentárny (útržkovitý), obsahuje veľa neukončených viet, zvolacích viet, otázok ap.
Kompozícia
Dráma má klasické členenie:
- 1. Expozícia
- Prostredie, kde sa odohráva dej – chudobná izba baníckej rodiny. Predstavenie postáv – matka Anna Pavlíčka, suseda Mara, syn Jano; vidina, že syn Paľo sa vráti z Ameriky; predpríbeh – matka v minulosti, predtým ako sa začína dej drámy, predpovedala banské nešťastie, pri ktorom zahynul jej muž – otec rodiny.
- 2. Kolízia
- Matkina vidina sa naplní – Paľo prichádza z Ameriky. Jano ho víta s nenávisťou, je chladný a odmeraný.
- 3. Kríza
- Kata sa priznáva matke, že stále ľúbi Paľa. Chystá sa oznámiť to aj Janovi. Matka má vidinu, v ktorej Jano prekole Paľa. Matka prezradí Paľovi, čo videla, chce, aby sa prestal stretávať s Katou.
- 4. Peripetia
- Paľo s Katou budú čoskoro volať na svadbu. V Janovi sa hromadí zlosť, pomaly sa prestáva ovládať.
- 5. Katastrofa
- Jano zaútočí na Paľa, matka zhasne svetlo, vrhne sa mu do cesty a telo padá. Chcel zabiť Paľa, no zabil matku.
Postavy
Matka
Typická expresionistická postava – prežíva hrôzu, je v ťaživej situácii, má nadprirodzenú schopnosť – vidí dopredu, čo sa stane. Tento „dar“ nesie ako kríž od Boha. Považuje ho za kliatbu, utrpenie – keď prichádza vidina, matka trpí psychicky i fyzicky.
Je vdova, ostali jej dvaja synovia. Muž zahynul pri banskom nešťastí. Matka mala vidinu, že jej muž zahynie v bani. Chcela mu zabrániť, aby išiel do práce, no on ju neposlúchol.
Žije v chudobnej chalupe so synom Janom. Paľo odišiel za prácou do Ameriky, no ona vie, že jej syn sa vráti domov. Neskôr má vidinu, v ktorej Jano zabije Paľa. Miluje svojich synov, nájde cestu, ako ich ochrániť, a vzoprie sa osudu.
V dedine o nej narozprávali kadečo. Myslia si, že je bláznivá, vyhýbajú sa jej. Tvrdia, že jedného syna má radšej ako druhého. Dedinské reči ju však nezaujímajú. Ona vie, že robí to, čo je najlepšie pre jej synov. V závere sa obetuje, aby ochránila Paľa a mŕtva dosiahne to, po čom túžila – zmieri svojich synov.
Jano
Tvrdý, neoblomný chlap, ktorý nemá žiadnych kamarátov. Vyštval brata z domu, lebo vedel, že potom dostane za neho otcovskú čiastku. Na jeho odchode zarobil a navyše sa zbavil soka v láske – páčilo sa mu Paľovo dievča – Kata.
Po bratovom odchode chodil za Katou, klamal jej rodičom, aby si získal ich priazeň. Prezradil jej, že Paľa vyhnal pre ňu a ona ho znenávidela.
Brata privíta s posmechom, nazýva ho žobrákom. Nenávidí ho, no kvôli matke sa snaží vychádzať s ním. Keď ho však Kata opustí a prizná sa, že jej srdce stále patrí Paľovi, prestane sa ovládať. Je násilnícky, vyhráža sa, že to s Paľom ukončí.
Matka sa utvrdzuje, že v ňom ožil otec, ktorý bol taký istý tvrdý. Svojou smrťou zabráni, aby sa stal bratovrahom. Stane sa však matkovrahom – zabije svoju mať a to ho zmení. Chce vedieť, prečo to matka urobila, ale odpovede sa nedočká. Chce niesť zodpovednosť, prizná sa, že zabil matku.
Paľo
Mierny, ústupčivý, poslušný muž. Hoci písal, že sa má dobre, nedarilo sa mu, prepustili ho a vrátil sa z Ameriky domov. Snaží sa konať tak, aby bola matka spokojná. Spočiatku si myslí, že ho vyháňa preto, lebo ho nemá rada, no neskôr pochopí, že ho chce len chrániť. Miluje Katu, nikdy ju neprestal mať rád a chce si ju vziať.
Zatiaľ čo v Janovi ožil otec, v Paľovi ožila povaha matky – je mierumilovný s dobrým srdcom. Navrhne Janovi, že vezme vinu na seba – ožila v ňom matka a ona si to želá. Jano to však odmietne.
Dej
Prvé dejstvo
Suseda prichádza za matkou. Už niekoľko dní nemá pokoja. Obáva sa o svojho syna Martina, pretože chlapi spomínali, že zasa cítili v bani plyn. Matka ju upokojuje, že sa nemá čoho báť, ich synovia sa určite vrátia. Ona vždy vycíti, kedy sa blíži nebezpečenstvo.
Suseda sa vypytuje na smrť Pavlíčkinho muža. Vraj vedela dopredu, že sa to stane. Mala sen, v ktorom videla budúcnosť. Nebolo to prvý raz. Už predtým sa naplnilo to, čo videla v sne a vtedy pochopila, že boh jej dal strašnú moc. Snažila sa zastaviť manžela. Kričala, aby nefáral. Tehotná za ním utekala. Keď však prišla k šachte, boli už všetci pod zemou. V bani došlo k výbuchu, muž umrel a jej sa na druhý deň narodilo mŕtve dieťa.
Matka tvrdí, že každý má svoj kríž, no ten jej je ťažší. Keď sa to blíži, roztrasie sa a dostáva sa do tranzu. Nesmie sa tomu postaviť. Ľudia k nej nechodia, hovoria, že je s čertom spriahnutá. Bojí sa tých chvíľ. Pociťuje podivnú slabosť, cíti, že sa to blíži. Teraz musí byť sama.
Suseda pomaly s hrôzou v očiach odchádza. Matka má vidinu. Vidí svojho syna Paľa. Je smutný, vyzerá biedne. V ruke drží veľký poľovnícky nôž, ktorý doniesol bratovi.
Jano sa vracia z práce. V bani sa dýchalo celkom dobre, nebolo cítiť žiadny plyn. To len suseda sa príliš bojí o svojho syna. Pavlíčka mu vraví, že každá matka sa bojí o svoje dieťa. Jano večeria, je hladný ani vlk. Vidí ešte čosi na sporáku. Pýta sa, pre koho to je. Matka odpovedá, že pre Paľa. Vráti sa z Ameriky, tvrdí matka. Jano sa nazlostí, buchne dverami a odíde. Upozornil matku, aby o tom nikomu nerozprávala, lebo by ho ľudia vysmiali.
Do domu sa v tichosti vkradne suseda plná obáv. Jej syn ešte nie je doma a ona sa bojí, že si privykne na nápoj ako jeho nebohý otec. Strach pociťuje aj matka. Obáva sa, že sa naplní jej vidina. Rozprávajú sa o Janovi. Chodí za Katou Tomkovie, s ktorou kedysi chodil Paľo.
Prichádza Jano. V dedine sa vraví, že Paľo sa vrátil. Suseda sa preľakne, pretože Pavlíčka o tom vedela. Ustúpi a rýchlo odíde. Matka posiela Jana, aby išiel hľadať brata. On je tým dôvodom, prečo musel odísť do Ameriky.
V dome sa objaví Paľo. Matka ho víta s radosťou, Jano ho prijme s nenávisťou, je chladný a odmeraný. Doteraz sa mu posmievali, že má bláznivú matku, teraz mu pridajú, že ma brata žobráka. Paľo je na odchode, pretože žobrák (Paľo) a pán (Jano) nemôžu žiť pod jednou strechou. Matka skočí medzi synov a ukončí ich prvý spor.
Paľo sa zhovára s matkou. Hovorí jej, koľko si toho vytrpel pre Janovo správanie. Matka ho žiada, aby ustúpil. V Janovi ožil jeho otec, ktorého vedela iba smrť premôcť. Pripomenula mu, že vrátil Kate slovo a má sa toho držať. Paľo sa pýta, prečo musí byť vždy on ten, kto ustúpi.
Jano sa vracia z krčmy. Chlapi opili susedinho Martina. Paľo vyberá darčeky: drahej mamičke modlitebník a Janovi parádny nôž. Ten nôž, ktorý videla matka v sne. Matka skríkne, vytrhne mu nôž z ruky a skryje ho medzi bielizeň.
Druhé dejstvo
Kata prichádza pozrieť tetku Pavlíčku. Mrzí ju, že Paľo sa zdržiava po krčmách. Minulú sobotu prepil celú výplatu. Chlapi pritom vravia, že v Amerike nepil. Podľa dedinských rečí pije pre ňu. Kata ho nikdy neprestala ľúbiť. Prosí matku o pomoc, chce, aby Paľo prišiel k nim na gazdovstvo. Nepotrebuje nič, môže nechať otcovskú i materinskú čiastku Janovi, ktorému aj tak ide len o Tomkových peniaze. Matka to nechce dovoliť, vie, aký je Jano. Kata si myslí, že nemá rada svojho syna Paľa.
Kata odišla, matka ostala sama. Ide skontrolovať, či je nôž tam, kde ho odložila. Prichádza Jano zo šichty. Sám a bez Paľa. Matka je nešťastná, pretože Paľo je doma už rok a stále ho niečo trápi. Vyčíta Janovi to, ako sa správa k bratovi. Jano sa ide preobliecť, nájde nôž a vezme si ho.
Matka má ďalšiu vidinu: Jano v bitke prekole Paľa nožom. Celá sa trasie, no nikomu nepovie, čo videla. Odmieta poslušne prijímať svoj kríž a chce sa vzoprieť Božej vôli.
Matka si všimne, že nôž zmizol. Zhovára sa s Paľom, ktorý prišiel napitý z krčmy. Má oňho veľký strach, nakoniec to nezvládne tajiť a prezradí mu, čo videla. Paľa to nevystrašilo, on sa brata nebojí.
Nehodlá ustúpiť ani potom, čo mu matka prezradila, že Kata večer povie Janovi, že ho nechce. Matka ho vyháňa, snaží sa ho dostať z domu aj za cenu klamstiev. V tom prichádza Kata. Hovorí, že ak ju chce, nik na svete nezabráni, aby si ju vzal. Volá ho, aby išiel robiť k nim do domu, pretože jej otec vyhodil paholka. Vo dverách sa zjaví Jano. Kata prezradí, že ho nenávidí od tej chvíle, čo sa jej priznal, že Paľa vyhnal pre ňu. Dokonca aj jej otcovi narozprával rôzne klamstvá, len aby zabudli na Paľa.
Matka sa postaví na Janovu stranu a vyháňa Paľa z domu. Nazýva ho žobrákom, snaží sa ho dostať preč.
Tretie dejstvo
Paľo s Katou onedlho spíšu ohlášky a čoskoro budú volať na svadbu. V Janovi sa začína hromadiť zlosť, navyše má pocit, že za chrbtom sa mu všetci smejú. Obviňuje matku, že aj teraz drží s Paľom. Tým vyhodením Paľa ho chcela len oklamať.
Jano sa strojí na tanec do vedľajšej dediny. Chce zobrať aj susedinho Martina. Matka ju ide varovať. Suseda sa s ňou už nerada stretáva, pretože celá dedina o nej rozpráva, že jednému synovi poškodila, aby pomohla druhému. Matka si na to už zvykla. Uvedomuje si, že nemohla konať inakšie.
Paľo s Katou idú navštíviť matku. Paľo vie, že ho vyhnala iba preto, aby ho ochránila. Prišli jej oznámiť, že odídu, čím jej urobia po vôli. Nikam však nemusia utekať, matka našla inú cestu. Kata odchádza, matka sa zhovára so synom, majú k sebe blízko. Matka ešte nikdy nebola taká šťastná ako v ten večer. Šťastná. To Paľo ešte v živote nepočul od matky.
Jano v tichosti zastane vo dverách. Je drzý, posmieva sa Paľovi. Obviní ho, že je s Katou len pre majetky. V tom matka zachytí slová, ktoré počula v jej sne. Je to osudná veta, preto rýchlo zhasne lampu.
Je tma. Jano odkopne stoličku, zakričí: „Už ťa mám,“ a telo padá. Jano zabil. Nie však Paľa, ale svoju mať, ktorá sa mu vrhla do cesty.
Jano sa spytuje, prečo sa to nedalo inakšie vyriešiť, dobrým slovom, láskou… Nakoniec si uvedomí, ako neznesiteľne sa správal, je však neskoro. Paľo chce vziať vinu na seba. Ožila v ňom matka, ktorá si to želá. Jano to nechce dovoliť. Prichádza suseda a Jano sa jej priznáva, že zabil svoju mať. Suseda bedáka a uteká.
Zdroje
- Caltíková, M. Slovenský jazyk a literatúra. Nitra: ENIGMA PUBLISHING, 2019. ISBN 978-80-8133-080-3.
- Caltíková, M. Sprievodca dielami slovenskej a svetovej literatúry (výber C). Nitra: ENIGMA PUBLISHING, 2006, 2010. ISBN 80-85471-43-4.
- Kolektív autorov. Zmaturuj z literatúry 1. Bratislava: Pedagogické vydavateľstvo Didaktis, 2004. ISBN 80-89160-02-6.
- Kolektív autorov. Zmaturuj z literatúry 2. Brno: Vydavateľstvo Didaktis, 2010. ISBN 978-80-7358-159-6.
- Polakovičová, A. a kol. Literatúra III pre stredné školy. Bratislava: Orbis Pictus Istropolitana, 2018. ISBN 978-80-8120-773-0.
- Štyri hry slovenskej moderny. Bratislava: Tatran, 1973.
Kategória: Rozbory diel | Ostatné diela
