Písmo
Autor sa v jazykovej komunikácii rozhoduje, či bude jeho informácia sprostredkovaná ústnou alebo písomnou formou. Pri písomnej komunikácii prichádza o možnosť okamžitej spätnej väzby, no na druhej strane má čas na prípravu, môže si všetko premyslieť, uvážiť a zostaviť svoje myšlienky. Pri písaných jazykových útvaroch využívame grafické jazykové prostriedky.
Písmo je sústava grafických znakov, ktoré slúžia na prevod hovorenej reči do podoby, ktorú vnímame zrakom. Je to systém využívajúci písmená/grafémy, ale aj rozličné iné znaky, napr. piktografické písmo. Pri tvorbe písma bol často rozhodujúci vzhľad a tvar predmetov, ktoré určitý znak znázorňoval.
Objavenie písma môžeme považovať za určitý míľnik ľudstva. Písmo totiž umožnilo uchovávať informácie, znalosti, vedomosti po dlhý čas, a mohli byť odovzdávané mladším generáciám. Už od 10. storočia sa v slovenčine používa písmo latinského pôvodu označujúce sa ako latinka. Je najstarším hláskovým písmom na svete a zároveň aj najpoužívanejším. Obsahuje znaky pre spoluhlásky aj samohlásky. V latinke väčšinou prislúcha každej jednej fonéme jeden znak. Preto sa zaraďuje medzi fonematické písma.
Latinka má základy v rímskom a stredovekom písme. Pred používaním latinky sa na území dnešného Slovenska používala hlaholika – staroslovienske písmo.
Graféma – písmeno
Hláska je základná a najmenšia jednotka zvukovej roviny jazyka. Ak má hláska rozlišovaciu platnosť – dokáže rozlíšiť význam slova, nazýva sa fonéma. Napr.
sud – súd, byt – byť, plod – plot
Fonéma predstavuje abstraktný pojem a v hovorenej reči ju zastupujú hlásky (hláska = konkrétna v reči realizovaná fonéma). Jednotlivé fonémy sú zaznamenávané písmenami.
Písmeno – graféma je základná jednotka písomnej podoby jazyka slúžiaca na zaznamenávanie fonémy. Je to najmenšia funkčná jednotka písma.
Súčasná slovenčina má 46 grafém, pričom platí (okrem niekoľkých výnimiek), že jedna fonéma (hláska) je zaznamenávaná jednou grafémou (písmenom).
Výnimky
- i, y – dve grafémy zodpovedajú jednej fonéme
- visieť, vyskočiť, víťaz, výstrel
- d, t, n, l – grafémy nahrádzajú fonémy ď, ť, ň, ľ, ak stoja pred samohláskami i, e a dvojhláskami ia, ie, iu v domácich slovách
- deň, tebe, nikto, tiahnuť, liečba,
- ch, dz, dž – tvoria ich dve zložky, no zaznamenávajú len jednu fonému, vnímame ich ako jednu grafému
- chytať, bryndza, džbán
- ia, ie, iu – dve grafémy, ktoré zaznamenávajú len jednu fonému, nevnímame ich ako jednu grafému
- spia, prietok, cudziu
- x, q – jedna graféma, ktorá zaznamenáva dve fonémy
- k + s (xerox), k + v (Quebec)
Zdroje
- Caltíková, M. – Lábaj, Ľ – Lauková, Z. – Polakovičová, A. – Štarková, Ľ. Slovenský jazyk pre stredné školy 1. Bratislava: Orbis Pictus Istropolitana, 2019. ISBN 978-80-8120-685-6.
Kategórie: Slovenčina | Grafické prostriedky
