Neurčité slovesné tvary

Neurčité slovesné tvary nevyjadrujú kategóriu času, kategóriu spôsobu, ani kategóriu osoby (majú kategóriu vidu a niektoré majú menné gramatické kategórie).

Neurčité slovesné tvary: neurčitok, trpné príčastie, slovesné podstatné meno, prechodník, činné príčastie prítomné, činné príčastie minulé.

Neurčitok/Infinitív

  • základný tvar slovesa (slovníkový tvar slovies) zakončený na ,
  • nemá gramatické kategórie (okrem kategórie vidu),
  • má vetnočlenskú platnosť,
  • Môže sa spájať s plnovýznamovými slovesami:
    • Pomáha mu trénovať. – Učí ho bicyklovať.
  • Spája sa aj s neplnovýznamovými slovesami:
    • Začal písať. Prestal piť.

Trpné príčastie

  • pomenúva prebiehajúcu činnosť/stav alebo ukončenú činnosť
    • je maľovaný, je kreslená (prebiehajúca činnosť)
    • je namaľovaný, je nakreslená (ukončená činnosť)
  • má kategóriu slovesného vidu (maľovaný/namaľovaný), má aj menné kategórie
  • skloňuje sa podľa vzoru pekný
  • v trpnom príčastí sa dodržuje pravidlo o rytmickom krátení

Trpné príčastie sa tvorí zo slovesného kmeňa príponami:

  • -ný (-ná, -né, -ní)
    • chytať – chyta, ostrihať – ostriha, maľovať – maľova
  • -tý (-tá, -té, -tí)
    • zaliať – zaliaty, odstrihnúť – odstrihnu
  • -ený (-ená, -ené, -ení)
    • kresliť – kresle, zhodiť – zhode

Nie všetky slovesá majú tvar trpného príčastia. Tvar trpného príčastia nemajú:

  • nedokonavé neosobné slovesá
    • pršať, snežiť, stmievať sa, mrznúť…
  • nedokonavé stavové slovesá
    • mladnúť, starnúť, chorieť, černieť…
  • nedokonavé slovesá zmyslového vnímania
    • počuť, vidieť, cítiť…
  • opakovacie slovesá
    • robievať, chodievať, volávať…
  • pomocné slovesá
    • byť, mať, môcť, začať, prestať…
  • zvratné slovesá
    • smiať sa, umývať sa…
  • slovesá pohybu
    • veslovať, skákať, behať…

Poznámka. Mnohé trpné príčastia stratili dejovosť, a preto sú v súčasnosti považované za prídavné mená, napr. rozbitý, vyrovnaný, milovaný ap.

Slovesné podstatné meno

Slovesné podstatné meno (verbálne substantívum) pomenúva činnosť alebo stav. Tvorí sa zo slovies prostredníctvom slovotvornej prípony -ie (-nie, -tie, -enie).
Spievať – spievanie, písať – písanie, blednúť – blednutie, robiť – robenie

Skloňuje sa podľa vzoru vysvedčenie – neplatí rytmický zákon (napr. diať – dianie).
Tvorí sa od väčšieho počtu slovies ako trpné príčastie, napr.
byť – bytie, snažiť sa – snaženie (sa), šumieť – šumenie…

Prechodník

Prechodník je neurčitý slovesný tvar vyjadrujúci vo vete vedľajší, sprievodný dej. Je nesklonný a má gramatickú kategóriu vidu.

Tvorí sa z tvaru 3. os. pl. prítomného času, prostredníctvom prípon -úc/-uc alebo -iac/-ac
lyžuj-ú lyžuj + úc lyžujúc
skáč-u skáč + úc skáčuc
krút-ia krút + iac krútiac
stoj-a stoj + ac stojac (prípona -ac sa vyskytuje len po spoluhláske -j)

Platí rytmický zákon, po predchádzajúcej dlhej slabike sa prípona -úc skracuje:
skáču – skáčuc, píšu – píšuc, hádžu – hádžuc

Prípona -iac sa po dlhej slabike neskracuje – výnimka z rytmického zákona:
túžia – túžiac, krútiac

Prechodník majú všetky osobné slovesá, neosobné slovesá prechodník nemajú.
Prechodník môže byť:

  • nerozvitý neoddeľuje sa čiarkou
    • Pozeral televíziu nevnímajúc.
  • rozvitý oddeľuje sa čiarkou
    • Pozeral televíziu, nevnímajúc svoje okolie.

V niektorých prípadoch prechodníky nie sú slovesnými tvarmi, pretože prechádzajú k inému slovnému druhu, majú funkciu:

  • predložky
    • počínajúc od detí, začínajúc pondelkom
  • príslovky
    • nechtiac rozlial mlieko

Činné príčastie prítomné

Vyjadruje sprievodný dej, ktorý prebieha súčasne s prísudkovým dejom vety.

Kráčajúci muž si popiskoval. (Muž kráčal a zároveň si popiskoval)
Videl som športovca plávajúceho v bazéne. (Videl som športovca a ten plával v bazéne)

Skloňuje sa podľa vzoru cudzí, ma slovesnú kategóriu vidu a menné gramatické kategórie.
Tvorí sa od všetkých nedokonavých slovies, plnovýznamových aj pomocných (činné príčastie sponových slovies sa prakticky používa veľmi zriedka).
Neosobné slovesá nemajú činné príčastie.

Tvorí sa z tvaru 3. os. pl. príponami:

  • -úci (-úca, -úce)
    • kráčaj-ú kráčaj + úci kráčajúci
    • plávaj-ú plávaj + úca plávajúca

V činných príčastiach typu píšuci, viažuci, lížuci… platí rytmický zákon

  • -iaci (-iaca, -iace)
    • hovoriaci, kričiaci, robiaci, vidiaci, jediaci…
    • tváriaci, súdiaci – výnimka z rytmického zákona
  • -aci (-aca, -ace) – po spoluhláske -j
    • stojaci, zbrojaci, hnojaci…

Činné príčastie minulé

Používa sa veľmi zriedkavo – v súčasnosti je to neproduktívny slovesný tvar.
Tvorí sa z neurčitkového kmeňa (len od slovies, ktorých neurčitkový kmeň končí na samohlásku alebo dvojhlásku) dokonavých slovies príponou -vší (-všia, -všie)

preži-ť preživší
potresta-ť potrestavší


Zdroje

  1. Caltíková, M. Slovenský jazyk a literatúra. Nitra: ENIGMA PUBLISHING, 2019. ISBN 978-80-8133-080-3.
  2. Caltíková, M. – Lábaj, Ľ – Lauková, Z. – Polakovičová, A. – Štarková, Ľ. Slovenský jazyk pre stredné školy 2. Bratislava: Orbis Pictus Istropolitana, 2019. ISBN 978-80-8120-719-8.
  3. Kolektív autorov. Gramatika súčasnej slovenčiny. Bratislava: Lingea, 2016. ISBN 978-80-8145-117-1.
  4. Kolektív autorov. Morfológia slovenského jazyka. Bratislava: Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1966.
  5. Papuga, J. Kompendium slovenčiny. Bratislava, 2019. ISBN 978-80-971287-5-3.

Kategórie: Slovenčina | Morfológia