Kapitánova dcéra – Alexander Sergejevič Puškin

Dielo: Kapitánova dcéra (rok vydania 1836)
Autor: Alexander Sergejevič Puškin (1799 – 1837)
Ruský romantický básnik, dramatik a prozaik. Narodil sa v Moskve, pochádzal zo starej šľachtickej rodiny. Hoci mal šľachtické korene, sympatizoval s odporcami cárizmu. Puškin patrí medzi najväčšie osobnosti ruského a svetového romantizmu. Obzvlášť v Rusku má mimoriadne postavenie, je považovaný za najväčšie ruského básnika a zakladateľa modernej ruskej prózy. Využíval rôzne literárne druhy a formy, v jeho tvorbe sa nachádzajú aj prvky realizmu. Vo svojej tvorbe využíval živú formu hovorovej a ľudovej reči, zaslúžil sa o ruský literárny jazyk. Brániac česť svojej manželky, viedol súboj s francúzskym prisťahovalcom. V tomto súboji utŕžil zranenia, ktorým podľahol o dva dni neskôr.
Z tvorby: veršovaný román Eugen Onegin; lyrickoepické skladby Kaukazský zajatec, Cigáni; poviedky Piková dáma, Víchrice; historická dráma Boris Godunov.

Zaradenie: romantizmus
Útvar: historický román (v niektorých, najmä v novších odborných textoch, je dielo označované ako historická novela).
Časopriestor: 18. storočie v čase pugačovského povstania (1773 – 1775).

Charakteristika a štruktúra diela

Ruská historická próza Kapitánova dcéra sa odohráva v období Pugačovovho povstania v Rusku, ktoré prebiehalo v druhej polovici 18. storočia (1773 – 1775) počas vlády cárovnej Kataríny II. Vedúcou osobnosťou tohto povstania bol donský kozák Jemeľjan Ivanovič Pugačov (asi 1742 – 1775), ktorý sa vyhlásil za vtedy už mŕtveho cára Petra III. Príčinami povstania boli nevyriešené otázky nevoľníkov a kozákov.

Znaky romantizmu

Dielo má typické znaky romantizmu.
Romantický príbeh lásky s prekážkami. Peter a Mária sú nútení niekoľkokrát sa odlúčiť od seba a čeliť ťažkostiam, ktoré sa im stavajú do cesty. Komplikácie však nie sú spôsobené nepriazňou osudu, ale ľuďmi a okolnosťami.

Náhoda ako prostriedok riešenia konfliktu. Mladým zaľúbencom pomôžu náhodné situácie (Griňov náhodou stretne Pugačova a daruje mu kožuch. Pugačov ho neskôr omilostí a poskytne mu pomoc; Mária náhodou stretne cárovnú v parku, ktorá ju vypočuje a oslobodí jej milovaného).

Kontrast/polarita postáv. Postavy sú rozdelené na dobré a zlé.

Autorovi sa podarilo dobre zachytiť charaktery postáv. Griňov je odvážny, čestný a okrem niekoľkých mladíckych výstrelkov (opije sa a prehrá peniaze v krčme) sa nedopustí žiadnych nerozvážnych činov. Saveľjič – staromódny sluha je oddaný a verný v každej situácii, záleží mu na mladom pánovi. Prostá rodina Mironovových je stelesnením skromnosti. Mladá dcéra Máša je najmenej prepracovaná postava, aktívne sa zapája do deja až na konci diela, keď odcestuje za cárovnou, aby očistila meno svojho milého. Vodca povstalcov Pugačov pôsobí ako krutý zloduch (dá popraviť kapitána aj jeho ženu, ktorú najprv vyzlečú donaha) s pohotovým úsudkom (v obliehaní a dobývaní sa mu darí). Vo vzťahu ku Griňovovi sa však zachová humánne (udelí mu milosť a pomôže mu). Na dne hodnotového rebríčka sa nachádza Švabrin – bezcharakterný vrah, zradca a udavač.

Idealizácia historických postavy. Historické postavy – vodca povstalcov Pugačov a cárovná Katarína II. sú idealizované – ich správanie je nezvyčajné a prikrášlené oproti historickej pravde. Pugačov vykoná humánne skutky a preukáže ľudskosť, ktorú by sme na základe historických poznatkov neočakávali. U cárovnej prevládajú kladné vlastnosti – láskavosť, milosrdenstvo, odpúšťanie, šľachetnosť, štedrosť.

Prvky ľudovej slovesnosti

Charakteristická reč starosvetského sluhu Saveľjiča. V diele sa nachádzajú aj ľudové piesne, príslovia a riekanky. Napriek všetkým úskaliam, ktorým musia čeliť mladí zaľúbenci, má dielo šťastný koniec – happy end sa objavuje až v doznievajúcej fáze romantizmu, keď sa prvky tohto smeru pomaly vytrácajú.

Kompozícia

Historický román sa vyznačuje netradičným kompozičným postupom – sú to zápisky Petra Andrejeviča Griňova, ktoré doniesol vydavateľovi jeden z jeho vnukov, ktorý sa dozvedel, že sa zaoberajú udalosťami z Pugačovovho povstania. Ďalším zvláštnym znakom je využitie humoru v historickej téme. Prvky komickosti nájdeme v reči postáv i konaní postáv.

Dielo obsahuje 14 kapitol. Každá kapitola označuje buď udalosť deja, alebo miesto, kde sa dej odohráva. V historickom románe môžeme nájsť rôzne jazykové prejavy, napr. viaceré listy, ľudové piesne, prerozprávanie sna, Griňovove veršíky – lyrickú báseň, oznamy, burlackú pieseň…

Dej sa rozvíja v dvoch líniách – milostný príbeh mladej dvojice (1. dejová línia) sa odohráva na pozadí Pugačovovho povstania (2. dejová línia). Rozpávač je v 1. os. sg. (ja-rozprávanie), rozprávačom je hlavná postava – P. A. Griňov. Príbeh dôstojníka Griňova dopovie vydavateľ – rozprávač sa mení z prvej osoby na tretiu.

Postavy

  • Peter Andrejič Griňov – hlavná postava (zároveň rozprávač), odvážny a bezúhonný dôstojník.
  • Šaveľjič – verný sluha rodiny.
  • Mária Ivanovna Mironovová (Máša) – kapitánova dcéra.
  • Ivan Kuzmič Mironov – poctivý a statočný kapitán, veliteľ Belogorskej pevnosti, Mášin otec.
  • Jameľjan Ivanovič Pugačov – vodca povstalcov, nazýval sa cárom.
  • Alexej Ivanovič Švabrin – surovec, zradca, Mášin ctiteľ, Griňovov sok v láske.

Dej

Peter Andrejič Griňov pochádzal zo zámožnej šľachtickej rodiny. Päťročného ho zverili Saveľjičovi – koniarovi, ktorý sa staral o jeho výchovu a vzdelanie.

Mladý Griňov dovŕšil šestnásty rok života a blížil sa jeho odchod do vojenskej služby. Bol zapísaný v pluku v Petrohrade. Na toto dobrodružstvo sa veľmi tešil, predstavoval si, ako si bude užívať slobodu a kratochvíle v Petrohrade. Otec sa však rozhodol, že pošle syna do Orenburgu, kde bude slúžiť pod vedením jeho starého druha a priateľa. (Poznámka. Orenburg sa nachádza 150 km severne od Kazachtanských hraníc).

Nádeje mladého Griňova sa zrútili. Rodičia ho požehnali, obliekli mu zajačí kožuštek (kus odevu, ktorý zásadne ovplyvní ďalší dej románu) a na to teplý líščí kožuch. Teplo oblečený, s požehnaním a radami od rodičov sa spolu so Saveľjičom vydali do ruskej zimy.

V noci prišli do mesta Simbirsk (ruské mesto ležiace na brehoch rieky Volgy), kde sa mali zdržať celý deň, aby Saveľjič nakúpil všetky potrebné veci. Mladý pán okúsil nástrahy slobodného života a naplno im podľahol – zatiaľ čo Saveľjič bol zaneprázdnený nakupovaním, Griňov sa vybral do krčmy, kde stretol istého Zurina, ktorý ho učil hrať biliard. Hrali o peniaze – prehral väčšiu sumu a prehnal to aj s alkoholom. Saveľjič nemohol uveriť vlastným očiam, keď videl urodzeného pána. Nevedel, čo sa to s ním porobilo, že sa tak „nalogal.

Na druhý deň sa mladému pánovi poťažky vstávalo. Zobudil sa s bolesťou hlavy a nejasnými spomienkami na včerajšiu príhodu. Hanbil sa, a ešte musel počúvať Saveľjičove kázne. Slová verného sluhu boli prerušené príchodom chlapca, ktorý priniesol list od Zurina. Zurin potreboval peniaze a žiadal, aby mu mladý pán poslal sto rubľov, ktoré s ním prehral v krčmovej hre. Saveľjič ostal ako obarený, bol zhrozený, dozvediac sa, akých činov sa dopustil milý pánko. Griňov naňho prísne zakričal a sluha plačúc odovzdal peniaze.

Na ceste zo Simbirska sa strhne snehová metelica, stratia orientáciu a uviaznu na ceste. V neľahkej situácii však stretnú neznámeho chodca, ktorý ich dovedie do najbližšieho obydlia. Prídu do prícestného hostinca – neznámy muž dobre poznal tento kraj i hostinského, ale sa neprezradil. Griňov mu ochotne splnil žiadosť a dal mu doniesť pohár pálenky. Na odchode mu na znak vďaky aj napriek Saveľjičovým protestom daroval svoj zajačí kožuch.

Prichádzajú do Belogorskej pevnosti. Griňov ma namierené za kapitánom Mironovom, ale ten nie je doma. Stretne však jeho ženu, ktorá mu pridelí izbu. Na druhý deň spozná Švabrina (preložili ho do pevnosti za zabitie človeka) – pôsobil naňho dobrým dojmom, bol múdry, vtipný a rozprával veľmi zaujímavo. Griňov bol pozvaný ku kapitánovi na obed. Švabrin sa navrhol, že mu bude robiť spoločnosť. Tam sa prvý raz stretne s kapitánom Mironovom a s jeho dcérou Máriou (Mášou).

Prejde niekoľko týždňov a Griňov sa do Márie zaľúbi. Z lásky jej napíše veršíky, ktoré najprv ukáže Švabrinovi, nevediac o jeho láske k Márii. Švabrin ostro skritizoval jeho básne a urazil Máriu. Peter spoznal Šabrinovu pravú tvár a nasledoval ich tajný súboj na kordy, aj keď boli takéto zápasy už zakázané.

Švabrin nečakal, že Griňov bude taký zdatný protivník. Peter však započul Saveľjičov výkrik, na chvíľu stratil pozornosť, obzrel sa a v tom ho Švabrin bodol do pravého pleca. Otvárajúc oči, uvidel pred sebou Máriu, ktorá ho ošetrovala. Peter jej vyznal lásku a ona ľúbostný cit opätovala, čo urýchlilo jeho uzdravovanie.

Pevnosť začnú obliehať povstalci a situácia sa výrazne skomplikuje. Kapitán zavelil na útok, no posádka sa prestrašila a ostala stáť. Do útoku sa vydali len veliteľ, jednooký poručík Ignaťjič a Griňov. Vzbúrenci ich zajali a odviedli pred Pugačova (veliteľa povstalcov, nazýval sa cárom). Pugačov žiadal, aby mu prisahali vernosť, kto neposlúchol, bol potrestaný. Popravili veliteľa, poručíka a prišiel rad na Griňova. Griňov bol statočný a oddaný, nemienil zradiť prísahu cárovnej ani pred hrozbou smrti. Stojac pred Pugačovom, zazrel medzi vzbúrencami Švabrina – zradcu. Mal na sebe kozácke oblečenie, pristúpil k samozvanému cárovi a povedal mu, aby Griňova obesili. Saveľjič sa zvalil Pugačovovi k nohám a prosil ho o záchranu mladého pána. Griňova rozviazali a nechali voľného. Onedlho priviedli kapitánovu ženu, vyzliekli ju donaha a popravili. Mária Ivanovna sa schovala u popovej ženy, ktorá klamala, že je to jej neter.

Griňov sa dozvie od Saveľjiča, že ich sprievodca, ktorý ich zachránil v snehovej metelici, a Pugačov – vodca povstalcov sú jedna a tá istá osoba. Griňov je spočiatku zmätený, no potom pochopí príčinu svojho omilostenia. Pugačov vymenuje Švabrina za nového veliteľa pevnosti a Griňova pošle do Orenburgu, aby im odniesol odkaz od samozvaného cára. Neposlúchnuť Pugačova by znamenalo smrť, a preto musel odísť aj napriek tomu, že Mária ležala chorá s vysokými horúčkami a bola vo Švabrinovej moci. Zároveň však dúfal, že v Orenburgu získa pomoc. Do pevnosti ho sprevádza Saveľjič. Idúc do Orenburgu, ich dohoní kozák – Pugačov im posiela koňa a ovčí kožuch (Saveľjič mu predtým čítal zo súpisu veci, ktoré im Pugačovovi stúpenci ukradli).

Generálovi hodnostári nesúhlasili so stratégiou Griňova a pri obliehaní povstalcov sa iba bránili. Márii sa podarilo poslať Griňovovi list, v ktorom opisuje svoju situáciu – Švabrin s ňou zaobchádza veľmi kruto a núti ju, aby sa zaňho vydala. Rozhodne sa oslobodiť Máriu a s ňou aj celú Belogorskú pevnosť. Požiadal generála o pomoc, no opäť uňho nenašiel pochopenie.

Vydal sa na cestu len so Saveľjičom, ktorý ho odmietal pustiť samého. Po ceste ich zajmú a odvedú do Pugačovovho sídla. Griňov mu porozpráva, akých činov sa dopúšťa Švabrin – kruto sa správa k sirote a núti ju, aby si ho vzala (Pugačov však nevedel, že je to dcéra kapitána a jeho ženy, ktorých dal popraviť). Pugačov ho vypočul a vybrali sa spolu do Orenburgu.

Dorazili a Pugačov prichytil Švabrina pri klamstve, no omilostil ho. Pugačov sa rozhodol, že zosobáši dievčinu a Griňova. Vtedy sa Švabrin prestal ovládať a prezradil, kto v skutočnosti je tá sirota. Pugačov bol však zhovievavý a vystavil im priepustku. Griňov poslal Mášu k svojim rodičom, zatiaľ čo on sa pridal k Zurinovmu oddielu – znovu stretol muža, s ktorým prehral v krčme.

Onedlho zajali Pugačova, vojna sa skončila a Griňov sa tešil na stretnutie s rodičmi a svojou milou. Zurin však obdržal listinu s príkazom, aby zajal Griňova – obvinili ho, že pracoval ako špión pre Pugačova (vedeli o ich stretnutiach aj o daroch, ktoré mu Pugačov poslal – koňa a kožuch).

Griňov chcel na súde všetko vysvetliť a úprimne odpovedať na otázky, no uvedomil si, že by do celého procesu zatiahol aj Máriu. Vypočúvajúci ho chceli konfrontovať s hlavným udavačom – otvorili sa dvere a vstúpil Švabrin. Griňova odviedli do väzenia a odsúdili na doživotie.

Oficiálny list z Petrohradu otriasol celou rodinou, no najväčšmi Mášou, ktorá sa rozhodla hľadať pomoc až u cárovnej Kataríny II. Vycestovala do Sofie a ubytovala sa na stanici. V jedno ráno, prechádzajúc parkom, zočila dámu sediacu na lavičke. Dáma prerušila mlčanie, dala sa s ňou do reči a Mária jej všetko vyrozprávala. Dáma ju vypočula a požiadala ju, aby nikomu nehovorila o ich stretnutí.

Mária v zápätí dostala pozvanie na audienciu k cárovnej. Z tohto stretnutia bola celá rozochvená. Vošla do miestnosti, panovníčka sa k nej obrátila a Mária v nej spoznala dámu, s ktorou sa len pred niekoľkými minútami zhovárala v parku. Cárovná jej s úsmevom povedala, že celá vec je vybavená a nepochybuje o nevinnosti jej snúbenca.

Petra Andrejeviča Griňova prepustili na cárovnin rozkaz. Bol pri Pugačovovej poprave. Zakrátko sa oženil s Máriou Ivanovnou.


Zdroje

  1. Caltíková, M. Slovenský jazyk a literatúra. Nitra: ENIGMA PUBLISHING, 2019. ISBN 978-80-8133-080-3.
  2. Caltíková, M. Sprievodca dielami slovenskej a svetovej literatúry (výber A). Nitra: ENIGMA PUBLISHING, 2018. ISBN 978-80-8133-077-3.
  3. Kolektív autorov. Zmaturuj z literatúry 1. Bratislava: Pedagogické vydavateľstvo Didaktis, 2004. ISBN 80-89160-02-6.
  4. Kolektív autorov. Zmaturuj z literatúry 2. Brno: Vydavateľstvo Didaktis, 2010. ISBN 978-80-7358-159-6.
  5. Polakovičová, A. a kol. Literatúra pre stredné školy 2. Bratislava: Orbis Pictus Istropolitana, 2018. ISBN 978-80-8120-772-3.
  6. Puškin, A. S. Kapitánova dcéra. Bratislava: Tatran,1977.

Kategórie: Rozbory diel | Štandardizované diela