Slová z hľadiska doby vzniku rozdeľujeme na historizmy, archaizmy, zastarané slová a neologizmy.
Historizmy
Historizmy sú slová, ktoré označujú osoby, predmety, javy, ktoré už nejestvujú (zanikli), a preto sa v súčasnosti v príslušnom jazyku nepoužívajú. S historizmami sa môžeme stretnúť najmä v starších literárnych dielach.
Príklady historizmov
- dereš – lavica, na ktorej sa v minulosti vykonával trest bitím
- dvoran – člen šľachtického dvora
- felčiar – neštudovaný liečiteľ, ránhojič, mastičkár
- hajdúch – ozbrojený úradník alebo panský sluha v Uhorsku
- igric – stredoveký hudobník, spevák a herec
- išpán – najvyšší kráľovský úradník stojaci na čele župy (v starom Uhorsku)
- kuruc – uhorský vojak bojujúci počas stavovských povstaní v 17. a 18. storočí
- ľudák – člen Hlinkovej slovenskej ľudovej strany
- palatín – najvyšší kráľovský úradník v Uhorsku (od stredoveku do 19. storočia)
- pionier – člen bývalej organizácie pionierov
- plebs – vrstva chudobných občanov, ktorí nemajú žiadny politický vplyv (v starovekom Ríme)
- pranier – stĺp, ku ktorému za trest priväzovali vinníka a vystavovali ho verejnej potupe
- šesták – rakúsko-uhorská minca, piaty diel zlatky
Archaizmy
Archaizmy sú slová, ktoré pomenúvajú osoby, predmety, javy, ktoré síce existujú, ale bol pre ne vytvorený nový výraz. V súčasnosti sa s nimi v bežnej komunikácii stretneme len zriedkavo. Niekedy sa používajú na vyvolanie dojmu starobylosti.
Príklady archaizmov
- švec – obuvník
- árešt, temnica – žalár, väzenie
- lajblík – krátka priliehavá mužská alebo ženský vesta
- lučba – chémia
Zastarané slová
V niektorých teoretických prameňoch sú za zastarané slová považované akékoľvek slová s príznakom doby, v iných sú zastarané slová definované ako slová, ktoré označujú existujúce osoby, predmety, javy, pre ktoré už máme modernejšie pomenovanie, ale určitá časť populácie ich stále používa (najmä staršia generácia).
Príklady zastaraných slov
- knihovňa – knižnica
- apatieka – predajňa liekov, lekáreň
- bukréta – kytica
Neologizmy
Neologizmy sú novoutvorené slová alebo prevzaté slová z cudzieho jazyka, ktoré pomenúvajú nový jav alebo pojem. Vznikli z potreby pomenovať niečo nové alebo zo štruktúrnych príčin. Nachádzajú sa hlavne medzi termínmi a ich vznik súvisí najmä z rozvojom vedy a techniky.
Nemusí však vždy ísť o novoutvorené slovo – niekedy ide o nový význam existujúceho slova, pozri slovo uložiť.
Príklady neologizmov
- cudzieho pôvodu
- softvér, čip, heker, grant, skener
- domáceho pôvodu
- uložiť (previesť určitú informáciu na pamäťové médium, napr. uložiť hru na PC),
- kombinované
- videoprehrávač, audioprehrávač, výpočtová technika.
Zdroje
- Caltíková, M. Slovenský jazyk a literatúra. Nitra: ENIGMA PUBLISHING, 2019. ISBN 978-80-8133-080-3.
- Caltíková, M. – Lábaj, Ľ – Lauková, Z. – Polakovičová, A. – Štarková, Ľ. Slovenský jazyk pre stredné školy 1. Bratislava: Orbis Pictus Istropolitana, 2019. ISBN 978-80-8120-685-6.
- Kačala, J. – Pisárčiková, M. – Považaj, M. Krátky slovník slovenského jazyka [online]. Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV, © 2003. Dostupné na: https://slovnik.juls.savba.sk/
- Papuga, J. Kompendium slovenčiny. Bratislava, 2019. ISBN 978-80-971287-5-3.
