Slovná zásoba. Lexika

Slovná zásoba je usporiadaný súbor všetkých slov, výrazov a viacslovných pomenovaní v určitom jazyku. Základnou jednotkou slovnej zásoby je slovo.

Slovná zásoba je mimoriadne rozsiahla, obsahuje obrovské množstvo slov, ktoré nedokážeme slovníkovo zachytiť. Je to otvorený, premenlivý, dynamický útvar – neustále dochádza k prijímaniu nových slov a vypadávaniu zastaraných slov. Medzi slovami dochádza k tvorbe rôznych slovných vzťahov, napr. polysémia, homonymia, čo je znakom multištruktúrnosti.

Obsah

Slovná zásoba
Systém slovnej zásoby
Zdroje

Slovná zásoba

Slovná zásoba sa skladá z jadra (centrum slovnej zásoby) a okraja (periférna časť slovnej zásoby). Slovná zásoba predstavuje neustále vyvíjajúci sa dynamický systém. Slová prechádzajú z periférie slovnej zásoby do centra alebo naopak, napr. v roku 2020 sa počas pandémie dostali do centra slová, ako rúško alebo vírus, ktoré boli pred tým súčasťou okraja slovnej zásoby.

Časti slovnej zásoby

Jadro, centrum slovnej zásobyobsahuje najstaršie a najpoužívanejšie slová vyskytujúce sa v každodennej komunikácii. Do jadra zaraďujeme rôzne základové neodvodené slová (vedieť, čas), najstaršie slová (otec, matka, jeden, dobrý), nocionálne a neutrálne slová (človek, myslieť). Jadro slovnej zásoby je pomerne stále, nedochádza v ňom k zmenám tak rýchlo ako v okraji slovnej zásoby.

Okraj, periféria slovnej zásobyprechádza rýchlymi zmenami, slová do nej prichádzajú alebo z nej vypadávajú. Obsahuje slová, ktoré nie sú súčasťou bežného rečového prejavu a používa ich menšia skupina ľudí. Nachádzajú sa tu zastarané slová, nové výrazy a štylisticky príznakové slová, napr:

archaizmy – žehra (sťažnosť)
historizmy – groš (minca)
neologizmy – robotika
odborné termíny – pletenec hornej končatiny
cudzie slová – abdominálny
básnické slová – mnieť
citovo zafarbené slová – zlatíčko
vlastné mená – Andrej
odvodené slová – vodný

Ich výskyt v jazykovom prejave je menej častý, no v určitom jazykovom štýle sú pomerne frekventované.

Druhy slovnej zásoby

Každý človek disponuje svojou individuálnou slovnou zásobou, ktorú obohacuje čítaním kníh, dennej tlače, náučných textov, komunikáciou s ľuďmi, počúvaním rozhlasu, hudby ap. Slovnú zásobu si rozvíjame po celý život, pričom zväčšujeme jej rozsah. Veľkosť slovnej zásoby má každý používateľ jazyka rozdielnu. Bohatou slovnou zásobou oplývajú najmä spisovatelia (niektorí vo svojich dielach využili viac ako 20 tisíc slov). Slovná zásoba dieťaťa v predškolskom veku obsahuje okolo 3 000 slov a začínajúceho stredoškoláka 10 000 slov. Všeobecne platí, že ľudia s vysokoškolským vzdelaním majú pomerne bohatú slovnú zásobu a ľudia s nižších spoločenských vrstiev podstatne chudobnejšiu.

Individuálna slovná zásoba jedinca sa skladá z aktívnej a pasívnej slovnej zásoby.

Aktívna slovná zásoba predstavuje súhrn všetkých slov, ktoré jednotlivec bežne používa. Mali by im rozumieť aj ostatní príslušníci daného jazyka.

Pasívna slovná zásoba sa skladá zo slov, ktorým jednotlivec rozumie, ale bežne ich nepoužíva (pre ich odbornosť, nevhodnosť ap.). Nachádzajú sa tu výrazy, ktorým rozumie menšia časť obyvateľstva.

Všetky slová určitého národného jazyka vytvárajú slovnú zásobu národného jazyka. Najpoužívanejšie slová z nej sa označujú ako základná slovná zásoba. Pri štúdiu cudzieho jazyka sa učíme práve tieto slová.

Systém slovnej zásoby

Slovná zásoba národného jazyka obsahuje veľké množstvo slov, prostredníctvom ktorých sa ľudia dorozumievajú. Hoci môžu byť dvaja komunikanti príslušníkmi toho istého národa, ich individuálna slovná zásoba a jazyk sa môžu značne odlišovať.

Slovná zásoba zahŕňa obrovské množstvo slov, ktoré môžeme utriediť podľa: spisovnosti, štylistického príznaku, časového príznaku, citového príznaku a podľa pôvodu.

Slová podľa spisovnosti

Spisovné slová
- škola, trieda, učiteľka, žiaci.
Nespisovné slová
- dialektizmy/nárečové slová – slová z určitých územných oblastí
  - napr. trnavské, trenčianske, liptovské, gemerské, spišské nárečia
  - almara (skriňa), akorád (akurát), mliako (mlieko), fertucha (zástera)
- Slangové slová – sociálna príslušnosť
  - nespisovné slová používajúce sa v okruhu ľudí, ktorí majú rovnakú profesiu, spoločné záujmy ap.
  - lokálka, lumbálka, cviko, laborky, fucik
- Argotové slová – sociálna príslušnosť
  - jazyk charakteristický pre nižšie spoločenské vrstvy; v minulosti tajný jazyk
  - čórka, tráva, herák

Slová podľa štylistického príznaku

Štylisticky príznakové slová

hovorový štýl
- hovorové slová
  - dneska, mašina, furt
- profesionalizmy
  - kelňa (murárska lyžica), hasák (rúrkové kliešte)
náučný štýl
- odborné slová/termíny
umelecký štýl
- knižné slová
- poetizmy/básnické slová
- okazionalizmy/príležitostné slová
- biblizmy
administratívny štýl
- kancelarizmy
- termíny
publicistický štýl
- publicizmy/žurnalizmy (módne slová)
- odborné slová/termíny
- knižné slová

Slová podľa citového zafarbenia

Expresívne slová (citovo zafarbené)

S kladným citovým príznakom (+)
- deminutíva (zdrobneniny)
  - guľôčka, hlavička, prštek, knižočka
- eufemizmy (zjemňujúce výrazy)
  - odísť na večný spánok (zomrieť)
- hypokoristiká (maznavé slová, slová používané v dôvernom rodinnom styku al. v styku s blízkymi osobami)
  - tatíček, mamička, ženička, synáčik
- detské slová
  - papať, spinkať, hajať
So záporným citovým príznakom (-)
- augmentatíva (slová so zveličujúcim významom)
  - ručisko, nosisko, labisko
- pejoratíva (hanlivé slová)
  - makovica (hlava)
- dysfemizmy (nadávky)
  - koza, kotrba, mamľas
- vulgarizmy (tabuizovaná lexika, spoločensky neprípustné výrazy)
  - chlastať (nemierne piť alkoholické nápoje)

Slová bez citového zafarbenia

nocionálne slová
- otec, pes, ísť, piť, voda

Slová podľa pôvodu

Domáce slová

voda, ísť, piecť, otec, ovocie
zdomácnené/prevzaté slová (cudzí pôvod už nepociťujeme)
- kapela (tal. capella), gombík (maď. gomb), čapica (nem. (T)schappe), lampa (fr. lampe)

Cudzie slová

pravopisne nezmenené
- interview, outsider, hamburger, pizza
rozlične adaptované
- víkend, aligátor, heker, plejbek, mejkap,
internacionalizmy/medzinárodné slová
- epidémia, hypertenzia, idea,

Slová podľa časového príznaku

historizmy
- slová označujúce osoby, predmety, javy ktoré zanikli (už nejestvujú)
  - groš, dereš, pranier, igric, léno,
archaizmy
- slová označujúce existujúce predmety, pre ktoré bolo vytvorené nové pomenovanie. Tieto slová sa bežne nepoužívajú.
- môžeme ich použiť na vyvolanie dojmu starobylosti,
  - žehra – sťažnosť, árešt – väzenie, meruôsmy – štyridsiaty ôsmy
zastarané slová
- označujú predmet, ktorý stále existuje, ale bol preň vytvorený nový výraz. Určitá časť populácie však stále používa staré označenie.
  - sklep – obchod, pľac – námestie, apatieka – lekáreň, šenk – krčma,
neologizmy
- novoutvorené slová, ktoré pomenúvajú nové javy, pojmy, predmety ap.
- cudzieho pôvodu
  - softvér, čip, heker, grant, skener
- domáceho pôvodu
  - uložiť (previesť určitú informáciu na pamäťové médium, napr. uložiť hru na PC),
- kombinované
  - videoprehrávač, audioprehrávač, výpočtová technika.

Zdroje

Caltíková, M. Slovenský jazyk a literatúra. Nitra: ENIGMA PUBLISHING, 2019. ISBN 978-80-8133-080-3.
Caltíková, M. – Lábaj, Ľ – Lauková, Z. – Polakovičová, A. – Štarková, Ľ. Slovenský jazyk pre stredné školy 1. Bratislava: Orbis Pictus Istropolitana, 2019. ISBN 978-80-8120-685-6.
Papuga, J. Kompendium slovenčiny. Bratislava, 2019. ISBN 978-80-971287-5-3.

Kategórie: Slovenčina | Lexikológia